Univerzita Komenského je najstaršou a najväčšou univerzitou na Slovensku. Jednu z jej trinástich fakúlt predstavuje Právnická fakulta (ďalej PraF UK), ktorá bola v minulosti považovaná za najlepšiu právnickú fakultu na Slovensku. Je tomu naozaj tak aj v súčasnosti? Aký je stav vzdelávania na PraF UK a aké sú tendencie jeho vývoja?
V rebríčku hodnotenia fakúlt vysokých škôl zostavovaným občianskym združením ARRA za rok 2011 sa PraF UK umiestnila po prvýkrát na druhom mieste so značným zaostávaním za Trnavskou univerzitou a len s malým náskokom pred Univerzitou P. J. Šafárika v Košiciach a ich právnickými fakultami. Za najdôležitejší dôvod tohto poklesu bol menovaný tzv. „doktorandský paradox", t.j. vysoký počet doktorandov v pomere k vedeckej produkcii a vôbec nedostatočné publikácia a citácie. Pochopiteľne, keď nedostatočne publikujú doktorandi, potom, čo sa z nich stanú pedagógovia, im tento zvyk zostane. Ale problém siaha ešte hlbšie. Doktorandi nepublikujú, lebo publikovať nevedia, nevedia tvorivo a samostatne pracovať, pretože ich to počas štúdia nikto nenaučil a v tom je, podľa môjho názoru, jadro celého problému. V súčasnosti sú študenti zahltení množstvom informácií, ktoré nedokážu absorbovať, ak áno, tak len na krátky čas a už vôbec ich nevedia aplikovať, nevedia tvorivo myslieť. Sú demotivovaní, školu berú len ako nemilú povinnosť, ako prekážku, ktorú treba prekonať, aby sa dostali do praxe a tam sa naozaj niečo naučili, ak sa vôbec chcú uberať ďalej v oblasti práva. Niekde sa stala chyba, ktorú je potrebné napraviť.
Na tomto sa zhodli predstavitelia Akademického senátu (ďalej len AS) PraF UK a dňa 7. decembra 2011 na svojom zasadnutí ustanovili Komisiu pre rozvoj študijného programu. Tá má 13 členov, z toho 8 z radu zamestnancov a 5 z radu študentov (patrím medzi nich). Cieľom Komisie je prebudovať v mnohých miestach zastaraný študijný program tak, aby bol schopný reagovať na potreby dynamického rozvoja právnického vzdelávania a potreby praxe. Ale ako? Počiatkom akejkoľvek reformy by mala byť voľba, akým smerom sa vydať. Chceme mať z PraF vedeckú ustanovizeň alebo továreň na budúcich advokátov, sudcov či notárov? Lebo momentálne nemáme ani jedno. Absolventi nevedia tvorivo vedecky samostatne pracovať a ani využiť to, čo sa naučili, resp. mali naučiť, v praxi. Niekde sa naozaj stala chyba.
Úlohou fakulty by malo byť primárne vštepovanie základných hodnôt, na ktoré sa už dávno zabudlo, sprostredkovanie schopností orientovať sa v spletitom právnom systéme, vedieť vyhľadať potrebné informácie, spracovať ich a použiť, vedieť reagovať na neustále zmeny a až následne sprostredkovanie vedomosti, ktoré majú v oblasti pozitívneho práva tak či tak prchavý charakter. Prehnaný pozitivizmus je škodlivý a neúčelný, lebo blokuje tvorivé myslenie a navodzuje nesprávnu predstavu o tom, že každý prípad sa dá vyriešiť otvorením správneho zákona na správnej strane, dogmatizmus v právnickom vzdelávaní musí byť odstránený. Právo nie je uzavretý nemenný systém, kde na všetko existuje odpoveď áno alebo nie, treba si skôr položiť otázku, čo je obhájiteľné a čo nie a taktiež si treba uvedomiť, že nemožno stavať formu nad obsah, formalizmus nemôže byť prioritou. A týmto myšlienkam treba byť otvorený, žiaden nápad nezahadzovať a povýšiť záujmy celku nad tie osobné, či tie sledované jednotlivými katedrami.
Ale aby sme nehovorili len výslovne v abstraktnej rovine. Konkrétne navrhované zmeny, ktoré sa budú v zaužívanom systéme ťažko, ale snáď predsa presadzovať, sú nasledovné:
- Možnosť používania nekomentovaných právnych predpisov na skúškach. Ak budú môcť študenti používať nekomentované právne predpisy na skúške, nebudú musieť ovládať celé zákony od slova do slova, čo je aj neúčelné, pretože študent znenie zákona rýchlo zabudne, ale budú musieť daný predpis vedieť aplikovať, najlepšie na predloženom simulovanom prípade. Zároveň sa bude musieť aj výučba niesť skôr v duchu vysvetľovania teórie, nie len opakovania legálnych ustanovení a riešenia prípadov, čo môže vzdelávaniu na PraF len prospieť. V súčasnosti je zavedenie používania nekomentovaných právnych predpisov na skúškach zaradené už do návrhu novely študijného poriadku, účinnosť sa plánuje na povinné predmety od septembra 2013, na povinne voliteľné a výberové predmety aj skôr.
- Reorganizácia zaradenia povinných predmetov do jednotlivých ročníkov. Súčasná koncepcia je založená na tom, že študenti v prvom ročníku získajú poznatky základných všeobecných nepozitívnoprávnych predmetov ako sú teória práva, právne dejiny, rímske právo, filozofia, sociológia, logika a iné a v ďalších ročníkoch sa až začnú stretávať s pozitívnym právom, na ktoré poznatky získané v prvom ročníku môžu a mali by využiť. Zároveň je bakalársky študijný program zameraný primárne na verejné právo s dominanciou správneho práva a magisterský program zase na súkromné právo, čomu zodpovedajú aj záverečné štátne skúšky. Znie to teda vcelku logicky. Poslednú dobu sa však z viacerých kútov objavuje kritika, že aj prvý ročník by mal byť sčasti zameraný na pozitívne právo, lebo to je to, čo študenti prišli na fakultu študovať a čo sa v praxi využíva najčastejšie a taktiež, že bakalársky študijný program by nemal byť zameraný len na výučbu verejného práva a nepozitívnoprávnych predmetov, lebo jeho absolventi sú tým pádom de facto nepoužiteľní v praxi, nenájdu v nej uplatnenie a takéto rozdelenie študijného programu je vlastne neúčelné. Za najpraktickejšie riešenie sa ponúka prebudovať súčasnú koncepciu študijného programu tak, aby ten bakalársky ponúkol základy práva ako takého a magisterský ho následne doplnil. Táto zmena podmieňuje najmä preradenie najdôležitejšieho predmetu súkromného práva, jeho najvšeobecnejšej časti, občianskeho práva, zo súčasného druhého semestra tretieho ročníka do ročníka nižšieho, navrhuje sa maximálne druhý ročník.
- Rozbehnutie projektu klinického vzdelávania. Klinické vzdelávanie je najefektívnejším príkladom prepojenia teórie a praxe. Zastrešuje stáže, simulované súdne spory, študentské právne poradne, predmety vyučované klinickou formou, diskusie, workshopy a mnohé iné, ktoré sa v súčasnosti na PraF UK buď nerealizujú vôbec alebo veľmi obmedzene, s obmedzenými zdrojmi a z vlastnej iniciatívy študentov prekračujúcej rámec štandardnej výučby.
- Rozšírenie spolupráce (nielen) so zahraničnými univerzitami. V súčasnosti je PraF UK súčasťou už nielen projektu Erasmus, ale aj Erasmus Mundus, ktorý umožňuje štúdium so slušným grantom v Bielorusku, Moldavsku a na Ukrajine. Zároveň sa pripravuje spolupráca s Ekonomickou univerzitou a vytvorenie kombinovaného študijného programu právo - ekonómia. PraF UK vytvára stále lepšie podmienky pre prilákanie študentov zo západu, zavádza množstvo predmetov vyučovaných v anglickom jazyku, ktoré sú porovnateľné s predmetmi na špičkových západných univerzitách.
- Transformácia doktorandského štúdia. Tam, kde to začalo, to musí aj skončiť. Ak sa vyriešia problémy so vzdelávaním študentov, možno pristúpiť aj k zlepšeniu vzdelávania doktorandov. Základnou tézou je zameranie sa na vedeckú činnosť, publikovanie a účasť na odborných konferenciách a vytváranie všetkých potrebných podmienok pre dosiahnutie tohto cieľa.
Právnické vzdelávanie na PraF UK má svoje nedostatky, pozitívum však je, že v súčasnosti existuje na jej pôde iniciatíva na ich odstránenie. Verím, že sa podarí pohnúť vecami dopredu a že PraF UK znovu zaujme prvé miesto medzi slovenskými právnickými fakultami a ostatné ju budú nasledovať v tesnom závese berúc si príklad z jej rozvoja. Kvalitní študenti znamenajú kvalitných ľudí v praxi a to podmieňuje kvalitu spoločnosti ako takej. A o to nám predsa všetkým ide.
Bc. Slavomíra Henčeková
študentka 4. ročníka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave
Príspevok autorskej súťaže Právnické eso
