Nové pravidlá cezhraničného dedenia v rámci EÚ

Dňa 27. júla 2012 bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve.

Cieľmi tohto nariadenia sú okrem iného voľný pohyb osôb, možnosť pre občanov vopred usporiadať svoje dedičstvo v rámci Únie a ochrana práv dedičov a odkazovníkov, iných osôb so vzťahom k zosnulému, ako aj veriteľov poručiteľa. Tieto ciele nemohli byť dostatočne dosiahnuté členskými štátmi. Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. Ako je uvedené v úvode tohto nariadenia pre riadne fungovanie vnútorného trhu je potrebné odstrániť prekážky voľného pohybu osôb, ktoré v súčasnosti okrem iného narážajú na problémy pri uplatňovaní svojich práv v kontexte dedenia, ktoré má cezhraničné dôsledky. V európskom priestore spravodlivosti musia mať občania možnosť usporiadať svoje dedičstvo vopred. Musia byť efektívne zaručené práva dedičov a odkazovníkov, ďalších osôb s blízkym vzťahom k zosnulému, ako aj veriteľov poručiteľa. Práve na dosiahnutie týchto cieľov toto nariadenie spája ustanovenia o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní – alebo prípadne prijímaní –, vykonateľnosti a výkone rozhodnutí, verejných listín a súdnych zmierov, ako aj o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve. Do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia preto patria všetky občianskoprávne aspekty dedenia, najmä všetky formy prechodu majetku, práv a povinností z dôvodu smrti, nezávisle od toho, či ide o prechod na základe právneho úkonu nakladania s majetkom v prípade úmrtia, alebo o prechod majetku zo zákona.

Toto nariadenie okrem iného určuje, že:

- Všeobecnú právomoc konať vo veci celého dedičstva majú súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý v čase smrti obvyklý pobyt. Orgán konajúci v dedičskej veci by mal na účely určenia obvyklého pobytu celkovo posúdiť okolnosti života zosnulého počas rokov pred jeho úmrtím a v čase jeho smrti a zohľadniť všetky relevantné skutkové prvky, najmä trvanie a pravidelnosť prítomnosti zosnulého v dotknutom štáte, ako aj podmienky a dôvody tejto prítomnosti. Takto určený obvyklý pobyt by mal so zreteľom na konkrétne ciele tohto nariadenia preukazovať úzku a stabilnú väzbu s dotknutým štátom.

- Rozhodným právom vo veci celého dedičstva je právny poriadok štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti, pričom ak zo všetkých okolností prípadu jasne vyplýva, že v čase smrti mal zosnulý preukázateľne užšie väzby na iný štát, ako je štát, ktorého právo by bolo rozhodným právom podľa obvyklého pobytu, rozhodným právom v dedičských veciach je výnimočne právo tohto iného štátu.

- Osoba si môže za rozhodné právo, ktorým sa bude spravovať dedenie jej celého dedičstva, zvoliť právny poriadok štátu, ktorého je v čase voľby alebo úmrtia štátnym príslušníkom.

- Rozhodným právom sa spravuje celé dedičstvo najmä:

a) dôvody, čas a miesto začatia dedenia;

b) určenie oprávnených osôb, určenie ich príslušných dedičských podielov a povinností, ktoré im môže uložiť zosnulý, ako aj určenie iných dedičských práv vrátane dedičských práv pozostalého manžela (manželky) alebo partnera (partnerky);

c) spôsobilosť dediť;

d) vydedenie a dedičskú nespôsobilosť;

e) prechod majetku, práv a záväzkov tvoriacich časť dedičstva na dedičov, prípadne odkazovníkov, vrátane podmienok a účinkov prijatia alebo odmietnutia dedičstva či odkazu;

f) právomoci dedičov, vykonávateľov závetu a ostatných správcov dedičstva, najmä pokiaľ ide o predaj majetku a vyplatenie veriteľov, a to bez toho, aby boli dotknuté právomoci uvedené v článku 29 ods. 2 a 3;

g) zodpovednosť za dlhy patriace do dedičstva;

h) disponibilnú časť dedičstva, povinné dedičské podiely a ostatné obmedzenia nakladania s majetkom pre prípad smrti, ako aj prípadné nároky osôb blízkych zosnulému voči dedičstvu alebo dedičom;

i) povinnosť vrátiť alebo započítať do dedičstva pri výpočte podielov jednotlivých oprávnených osôb dary, záloh na dedičský podiel alebo odkazy a

j) rozdelenie dedičstva

Nariadenie ďalej zavádza Európske dedičské osvedčenie na účely rýchleho, plynulého vyporiadania cezhraničného dedenia, toto osvedčenie vymedzuje právne postavenie autora závetu a zabezpečuje ochranu záujmov dedičov, ako aj ďalších účastníkov dedičského konania vrátane veriteľov

Nové pravidlá cezhraničného dedenia prinesú právnu istotu pre vyše 450 000 európskych rodín, ktoré sa každoročne stávajú účastníkmi medzinárodného dedičského konania. Keďže približne 12,3 milióna občanov EÚ sa zdržuje v inej krajine EÚ, tieto pravidlá budú prínosom pre omnoho viac ľudí. Toto nariadenie nadobúda účinnosť 20tym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku EÚ a je platné od 17. 08. 2015 okrem článkov 77 a 78, ktoré platia od 16. 01. 2014 a článkov 79 až 81, ktoré sú platné od 05. 07. 2012. Ako to vyplýva s plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2013, vláda sa bude zaoberať úpravou právnych inštitútov, ktoré zavádza nové nariadenie v septembri 2013.

Chcela by som sa touto cestou poďakovať JUDr. Barbare Špirekovej, usadený euroadvokát, za jej pomoc pri písaní tohto článku.

Eva Jaškovičová
študentka Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici
Advokátska kancelária Špireková & Partners s.r.o. 

Použité zdroje:

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve - http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2012:201:0107:0134:SK:PDF