Vydedenie a dôvody vydedenia

AKTUALIZOVANÉ 04.05.2022

Vraví sa, že pokým ste nededili, nemôžete hovoriť o dobrých vzťahoch v rodine. Niekedy dobré vzťahy v rodine jednoducho nie sú a môže dôjsť k rozhodnutiu o uplatnení inštitútu vydedenia. Ten upravuje Občiansky zákonník vo svojej siedmej časti Dedenie, v prvej hlave Nadobúdanie dedičstva, v ustanovení § 469a ako i v nasledujúcich ustanoveniach.

Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Podľa zákona musí vydedenie spĺňať materiálne a formálne náležitosti ustanovené zákonom.

Tzv. neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Potomkovia, deti poručiteľa sú zaradení do prvej skupiny dedičov zo zákona.

Poručiteľom v dedičskom práve je fyzická osoba, po ktorej sa dedí. Dediť je možné po smrti poručiteľa, nakoľko dedením sa rozumie všeobecný prechod práv a povinností po zomretej osobe na iné subjekty, okrem prípadov, o ktorých zákon ustanovuje inak.

Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia sa môžu vzťahovať i na deti potomkov (vnuci, pravnuci). Tými dôvodmi sú, a teda poručiteľ môže vydediť potomka, ak

1. a) V rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
2. b) O poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
3. c) Bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
4. d) Trvalo vedie neusporiadaný život.

Práve vyššie uvedené, zákonom taxatívne stanovené, dôvody vydedenia predstavujú materiálnu náležitosť vydedenia. Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania. Listina o vydedení ďalej (rovnako ako závet) musí obsahovať osobitné formálne náležitosti.

Holografná listina o vydedení

V prvom rade môže byť listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. holografná listina). Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom. V prípade, ak poručiteľ vie písať a čítať.

Alografná listina o vydedení

V druhom rade môže nastať prípad, ak nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. alografná listina), je napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou, než poručiteľovou. Uvedené nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. Takto zhotovená listina o vydedení sa musí vyhotoviť pred dvomi svedkami, ktorým sa listina prečíta a ktorí ju takisto podpíšu.

V prípade, že poručiteľ sa nemôže ani len vlastnoručne podpísať, musí pred troma svedkami poručiteľ prejaviť svoju vôľu vydediť potomka a táto vôľa sa zachytí v listine. Uvedie sa v nej, že poručiteľ nemôže písať ani čítať. Svedkovia túto listinu vlastnoručne podpíšu a potvrdia, že listina obsahuje vôľu poručiteľa o vydedení potomka. V listine sa musí uviesť kto ju napísal za poručiteľa, kto ju nahlas svedkom prečítal a akým spôsobom dal poručiteľ najavo svoju vôľu, resp. potvrdil, že obsahuje jeho vôľu (napr. kývnutím). Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči. Svedkami môžu byť iba osoby, spôsobilé na právne úkony. Nemôžu byť nimi osoby nevidomé, nepočujúce, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom sa prejav vôle robí a osoby, ktoré majú dediť.

Notárska zápisnica

Listina o vydedení môže byť napísaná aj vo forme notárskej zápisnice. Spisuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť. Je to i určitou ochranou pred prípadným napadnutím listiny o vydedení vydedenými potomkami na súde.

Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná. Takisto je neplatná, ak neobsahuje i materiálne náležitosti, ktoré musí spĺňať.

Dedičská nespôsobilosť

Od inštitútu vydedenia je nutné odlíšiť inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil."

Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Dedičsky nespôsobilý na rozdiel od vydedenia môže byť aj iný dedič ako potomok.

Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa. V prípade, že bol dedič za takýto trestný čin aj odsúdený, súd prejednávajúci dedičstvo je takým rozhodnutím viazaný, ak bolo vydané.

Čo znamená vydedenie?

Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti. V takom prípade dedičské podiely prechádzajú na ich deti (pravnukov).

K jednotlivým dôvodom vydedenia

Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010)

Prvý dôvod vydedenia – v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch – je presne takýmto subjektívnym dôvodom, so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV.ÚS 55/2011-19)

V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi zo strany potomka. Zo strany potomka poručiteľa môže ísť o objektívne prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť poručiteľovi pomoc (pobyt v zahraničí, choroba samotného potomka, iná nemožnosť). Zo strany poručiteľa môže ísť o zásadné odmietanie poskytnutia pomoci zo strany potomka.

Druhý dôvod vydedenia – potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, je takisto čisto subjektívnym dôvodom, potrebným skúmať a hodnotiť jednotlivo, podľa konkrétnych prípadov.

Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. februára 2010).

Pre naplnenie tretieho dôvodu vydedenia – ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin. Nie je podstatné, o aký trestný čin sa jedná, podmienkou je však trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka ako i fakt, že musí ísť o úmyselný trestný čin.

Štvrtý dôvod vydedenia – potomok vedie trvale neusporiadaný život, je znova z kategórie subjektívne posudzovaných dôvodov, so širokou škálou skutočností, ktoré môžu charakterizovať neusporiadaný život. Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený. Takto vedený život musí byť objektívne preukázateľný.

Inštitút vydedenia umožňuje poručiteľovi zabrániť v dedení potomkom, ktorí sa správajú, konajú a chovajú práve vyššie popísanými spôsobmi. Či už voči samotnému poručiteľovi (prvý a druhý dôvodov vydedenia) alebo nie (tretí a štvrtý dôvod vydedenia).

Vydedení potomkovia majú, samozrejme, možnosť sa brániť voči vydedeniu podaním žaloby na súd, popretím dôvodov, uvedených vo vydedení.

Poručiteľ, počas života, môže zmeniť názor na potomka, v otázke jeho vydedenia a môže svoje rozhodnutie o vydedení potomka zrušiť. Môže zničiť listinu o vydedení alebo môže napísať listinu o zrušení vydedenia. Tá musí obsahovať všetky formálne náležitosti, ktoré sú nevyhnutné aj pri spísaní samotnej listiny o vydedení. 

JUDr. Monika Kiklicová
mona.kiklicova@gmail.com