Kladivo na podnikateľov?

V stredu sa skupina 51 opozičných poslancov zastúpená JUDr. Danielom Lipšicom, LL.M. (NOVA) obrátila na Ústavný súd SR s návrhom na vyslovenie protiústavnosti časti novely zákona o dani z príjmov, a to konkrétne nového § 52za ods. 4 zákona č. 463/2013 Z. z.

Ide o ustanovenie, ktoré mení možnosti odpisovania strát pre firmy. Doteraz si mohli firmy odpisovať straty sedem rokov a v neobmedzenej výške. Po novom bude odpisovanie strát možné štyri roky a navyše rovnomerne.

„Rozumieme snahám ministra financií získať do štátneho rozpočtu čo najviac príjmov. Takáto zmena spôsobu odpisovania strát je však namierená proti podnikateľom. Je to doslova Kažimírovo kladivo na podnikateľov." uviedli navrhovatelia.

Navrhovatelia tiež poukázali na to, že v Českej republike obmedzujú odpočítavanie daňových strát, ale ak firma zmení napríklad predmet podnikania, alebo zmení vlastníka, čo právom môže vyvolávať isté podozrenia z daňových špekulácií. Alebo Taliansko, Rakúsko, Nemecko neumožňujú cez minulé straty odpísať celý zisk bežného roka naraz. Ale firmy si môžu naďalej odpisovať straty v ďalších ziskových rokoch časovo neobmedzene. Napríklad vo Francúzsku si môžete odpísať minulú stratu len do výšky max. 75% zisku daného roka. Ale opäť časovo neobmedzene, až kým si tú stratu neodpíšete celú.

Keďže navrhované zmeny sa týkajú spätne strát od roku 2010 sú preto podľa navrhovateľov retroaktívne a porušujú aj právo na podnikanie, zakotvené v čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože svojimi následkami spôsobia vážny zásah do tohto práva, resp. tieto ustanovenia sú spôsobilé dokonca prinútiť podnikateľa ukončiť svoju podnikateľskú činnosť. Podotýkajú, že všeobecne uznávaná zásada hovorí, že neskorší právny predpis (lexposterior) nesmie zhoršiť, resp. zrušiť už nadobudnuté práva.

Kde je pes zakopaný?

Navrhovatelia vo svojom návrhu poukazujú na to, že zisk je jednou z foriem hospodárskeho výsledku, pričom inou môže byť aj strata. Podnikateľ vykonáva svoju činnosť – podnikanie – za účelom dosiahnutia zisku, teda kladného hospodárskeho výsledku, sú však situácie, kedy toto nie je možné, a to na základe objektívnych aj subjektívnych príčin, a vtedy jeho hospodársky výsledok negatívny – strata. Vykázanie straty za určité zdaňovacie obdobie však ešte nemusí znamenať a ani neznamená, že podnikateľ svoju činnosť musí ukončiť, naopak, existuje množstvo spôsobov, ako sa z negatívneho hospodárskeho výsledku dostať a začať opäť podnikať so ziskom. S takouto situáciou počíta aj zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, preto sú v jeho ustanoveniach zakotvené spôsoby, ako sa s takouto stratou účtovne, daňovo vysporiadať a ďalej pokračovať v podnikaní.

Podnikateľ sa v takejto situácii musí rozhodnúť, aké ďalšie rozhodnutie prijme, aby na jeho zodpovednosť vykonávaná sústavná činnosť opäť dosahovala zisk. Podnikatelia, ktorí za roky 2010, 2011 a 2012 vykázali stratu, mali možnosť sa rozhodnúť, či túto stratu odpíšu od základe dane hneď ďalší rok, pretože sa im ekonomicky darilo, alebo vzhľadom na konkrétnu hospodársku situácie, bude túto stratu každý konkrétny podnikateľ odpisovať postupne, rozloženú na 7 rokov, pretože chce udržať firmu, zamestnanosť a prípadne aj niečo investovať za účelom ďalšieho rozvoja firmy a dosahovania budúceho zisku. Pokiaľ však do takéhoto plánu, ktorý sa už začal realizovať, vstúpi retroaktívne ustanovenie zákona, celý takýto doterajší plán sa ruší, stráca zmysel, pretože nové ustanovenia zákona presne určia „koľko a za ako dlho", bez ohľadu na to, aká je momentálne situácia, či už konkrétneho podnikateľa, alebo na trhu alebo celkovo v hospodárstve štátu.

Napadnuté ustanovenia podľa navrhovateľov zasiali do existujúcich vzťahov tak, že títo podnikatelia už nemôžu, vzhľadom na vlastnú ekonomickú situáciu, rozložiť odpisovanie vykázanej straty v lehote 7 rokov tak, ako začali a podľa toho ďalej nastaviť svoju podnikateľskú činnosť a nemôžu určiť výšku odpisovanej straty každý rok v rámci 7-ročnej lehoty v závislosti od ekonomickej situácie tak, ako začali, ale musia povinne odpočítať 25% straty tak, že táto bude odpočítaná celá za 4 roky. Toto spätné obmedzenie má podľa navrhovateľov spôsobilosť negatívne zasiahnuť ich podnikateľskú činnosť v ďalšom plánovaní, resp. dosiahnuť až to, že niektorí podnikatelia s podnikaním skončia.

Zdroj: portal.concourt.sk, TS NOVA
Ilustračné foto: najprávo.sk