Prezident SR Andrej Kiska dnes diskutoval s členmi Súdnej rady

Môj pohľad je taký, že aj keď je 5 ročná koncipientská prax a absolútne neuznávanie praxe vyšších súdnych úradníkov riadne svinstvo. Čísla hovoria že momentálne pôsobí na Slovensku niečo okolo 2000 koncipientov, a keď budeme veľmi skeptický povedzme že advokáciu z nich reálne bude vykonávať v najbližších rokoch tak 1000 tak je to stále tri krát väčší prírastok v porovnaní z počtov čo im ubudne. Tak aký betón? Stažené podmienky to teda sú, a neodôvodnene ale betón? Možno niektorým konkrétnym ľuďom sa už takéto podmienky zdajú neprijateľné a preto do advokácie nepôjdu,ale advokáti budú určite naďalej pribúdať. Advokát môže za koncipienta zamestnať kohokoľvek, kto má právnické vzdelanie a za proces výberu (ak nebol diskriminačný) sa nemusí nikomu zodpovedať. 3 000 advokátov je stále bez koncipienta. Všetko čo sa však deje v pozadí výberových konaní na sudcov je v podstate trestnou činnosťou V podstate sme sa tu ale nebavili o tom, ako by mal vyzerať ideálny kandidát na sudcu, akú prax a kde by ju mal mať, ale o tom, či je vôbec možné dosiahnuť stav aby tá súťaž o sudcovské miesto aj keby prebiehala len medzi vyššími súdnymi úradníkmi s praxou na súde 10 rokov bola rovná. Aby vo fáze kde sa overuje odbornosť rozhodovala odbornosť kandidáta a nie rodinná príslušnosť alebo iné vplyvy. Lebo ak sa neodstráni korupcia tak miesta voľné neostanú aj keď sa advokátom zabráni čo i len pomýšľať na sudcovské miesto. V prípade ak by bola potrebná 10 ročná prax na súde, tak logicky by ešte aj mnohí noví mladí sudcovia menovaní v posledných rokoch sedeli na súdoch stále ako vsú, a ak veríme že v ich prípade nepotrebovali na výhru vedomosti, drvivá väčšina z nich by ich nepotrebovala ani teraz.

Na Slovensku niet zamestnania, ktoré by malo takú mieru ochrany ako je práve povolanie (mnohí radšej používajú poslanie) sudcu. Nie je možné sa ho zbaviť zo dňa na deň ako akéhokoľvek iného zamestnanca. Vykonštruovať odvolacie dôvody na sudcu (čestného a pracovitého) je oveľa ťažšie ako vykonštruovať výpovedný dôvod. A aj keď disciplinárne súdy majú svoje muchy zatiaľ sa neukázali ako nejaký kat sudcov, skôr by som povedal, že svojími rozhodnutiami ešte povzbudzujú sudcov, aby sa nebáli. To že mnohí sudcovia judikatúru disciplinárnych súdov nepoznajú, je len ďalší problém. Osobnosť nie je človek, tobôž sudca, čo má strach z nejakého možného postihu len preto, že nevyhovie predsedovi, niekomu z ministerstva alebo vplyvnému podnikateľovi. Človek s takouto osobnostnou výbavou by nikdy nemal vykonávať funkciu sudcu, bezohľadu na to aký uznávaný odborník to je. Osobnosť nie je sudca čo upradnostní osobné výhody alebo zneužíva moc vyplývajúcu mu z jeho postavenia voči ostatným sudcom. Osobnosť nie je sudca, ktorého jediné dôvody pri obrane rozhodnutí súvisiacich zo zmenou rozvrhu práce a opatreniami namierenými proti iným sudcom je že nekonal v rozpore zo zákonom. Osobnosť nepotrebuje funkciu, aby bola rešpektovaná, a práve preto by tú funkciu mala vykonávať. Osobnosť sa nestavia k principiálnym otázkam zo strachom o budúcnosť svoju resp. svojej rodiny. (hlavne ak bezprostredne žiadne nebezpečenstvo nehrozí) Na výberovom konaní nie je dôležité, kto dáva otázky, ale kto hodnotí odpoveďe. A to je celý problém. A tam vždy musia byť ľudia, čo aj majú nejaký odborný potenciál. A bohužiaľ vždy sa tam dostanú len taký čo sú "prepojený". Nerobme si ilúzie, že ak tam nahádžeme ľudí mimo justície, že by to bolo iné, aj tí sú z vysokou pravdepodobnosťou prepojení, len na niekoho iného. Nechápem ten negatívny postoj k advokátom. Vás nejako viac irituje, keď je výberové konanie zmanipulované v prospech advokáta, ako keď je zmanipulované v prospech vyššieho súdneho úradníka? V čom je rozdiel? Však ak je to len o kontaktoch a rodine, tak my všetci ostatní aj tak nemáme šancu.

Ak je niekto presvedčený, že je tam len do počtu, nech tam ani nechodí. Nechcel by som aby to vyznelo, že len hľadám chyby bez nejakých nápadov, ale nebol by potom takýto zoznam uchádzačov dosť podobný zoznamu justičných čakateľov? Lebo vyhrať takéto výberko by znamenalo mať čo ja viem, tak cca 25-30 krát ročne šancu stať sa sudcom (podľa potrebného počtu miest) takže zrazu by všetkými fázami výberového konania prešli len vyvolení. Zoznam by bol plný mien, pri ktorých by sa človeku trochu rozhľadenému v justícií nožík vo vrecku otváral. A boli by sme tam kde sme dnes. Osobne si myslím, že legislatívne zmeny môžu trochu pomôcť pri riešení problému výberových konaní , ale z väčšej časti ho nemajú šancu vyriešiť. Je to o ľuďoch - sudcoch, členoch výberových komisií a ich vnútornej zodpovednosti, morálke, ale aj sudcoch, ktorí do výberových komisií vôbec nechodia. Mnohí z nich neformálne vyjadria rozhorčenia nad tým, akí ľudia sa stali čakateľmi, ako sa vyberajú sudcovia, ale keď je na ich vlastnom súde výberové konanie ani len jedného to nezaujíma natoľko, aby sa na tú verejnú ústnu čast výberka išiel pozrieť osobne. Väčšinou to vyzerá tak, že tam nesedí nikto. Verejné výberové konanie je teda neverejné. Po novom sa budú ústne časti konaní nahrávať a zverejňovať, tak nechajme sa prekvapiť čo to urobí s chrbticami niektorých členov komisíí (nie som zase taký idealista, aby som si myslel, že tie nahrávky budú riadna psychiatria). Ako je vôbec možné, že sa predseda súdu trasie, aby mu pred výberovým konaním nezavolali z MS SR, z menom určeného kandidáta? Aká zákonná úprava zabráni takýmto členom výberových komisií aby boli nestranný a objektívny? Počuli ste už že by nejaký predseda súdu pozýval na výberové koananie širokú verejnosť nebodaj novinárov? Odpovede na tieto otázky nikoho nepotešia. Zmeniť súčasný stav môže iba stav keď vedúcu úlohu v justícii preberú skutočné osobnosti, ktoré budú odolné všetkým vnútorným aj vonkajším vplyvom. Je však vysoko pravdepodobné, že takýchto osobností nie je v našom súdnictve dostatok.

splniť podmienky bolo myslené podmienky, ktoré sú stanovené možno aj teraz - výberové konanie / prejsť testom, odpovedať na otázky komisie, zvládnuť psychologické testy, možno jazykové testy, prejsť prípravou v JA, previerky, prax a podobne, podmienky na zaradenie nie je vykonanie justičnej skúšky/ a potom po zvládnutí stanovených podmienok je uchádzač zaradený do zoznamu napríklad aj na päť rokov. A potom výberové konanie zopakovať a môže byť zaradený na ďalšie obdobie / dajme tomu 5 rokov/ Aj pri tomto výbere prejdú len niektorí /pripravení/. Veď už pri teste neprejdú všetcia. A vôbec by nebol problém z množstvom uchádzačov. Čím viac tým väčšia objektivita. A myslím si že po čakacej dobe sa už vyselektuje, kto má záujem čakať alebo si zariadiť prácu inak. Zle boli z Vašej strany pochopené podmienky / je to aj moja chyba /. Tí čo nespravia test, po justičkách idú vyskúšať akoto tam funguje, s vedomím že aj tak sa im to nepodarí. Testujú ako na tom sú. Nakoľko už je kandidát vybratý nerobia si ilúzie vedia, že idú do počtu, tak sa na to nepripravujú. Ak by bola šanca zaradenie do zoznamu, tak by sa aj pripravili na testy. Možno je to blud, je to len hľadanie objektivity, netvrdím že nie je niečo lepšie. Navrhnite niečo objektívne aj Vy.

Podľa mňa sa výberové konania na sudcov dajú označiť rôzne, ale ako čisté by ich označil len málokto stále si však myslím, že to čo navrhuje E v príspevku "maximálne objektívny výber sudcov" je riadny blud. Zveriť výber sudcov lotérii? To má byť riešenie? To že niekto spĺňa podmienky na sudcu ešte neznamená, že sa ním má stať len preto, že nie je rodinným príslušníkom nejakého sudcu, alebo nemá iné páky na to aby si to vybavil. Aj dnes sa najdú ľudia, ktorí spĺňajú všetky podmienky, prihlásia sa na výberové konanie, aj tam prídu a neprejdú ani testom. Testom na ktorý takmer všetky otázky (bez odpovedí) sú zverejnené na stránke MS SR. Podľa príspevku E majú mať aj takýto ľudia rovnakú šancu stať sa sudcom, ako ostatní. Bez akéjkoľvek snahy, len splniť podmienky a čakať či ma vyžrebujú, alebo nie. Pri takomto systéme by sme mali zrazu aj 300-400 uchádzačov na jedno sudcovské miesto. Lebo právnikov čo podmienky spĺňajú je celá kopa, a mnohý sú si sami vedomí, že aj keby výberové konania boli na 100% objektívne tak by pri tej konkurencii nemali šancu. Ale do žrebovania by sa určite každý prihlásil.

je len vtedy ak sa bude losovať, z tých ktorí splnili podmienky pre výkon funkcie sudcu a ak bude v zozname takých aspoň sto záujemcov by Súdna rada za účasti notára vylosovala desať a tí by boli sudcami. Zoznam by sa postupne dopĺňal tak, aby v ňom bolo minimálne desaťkrát toľko uchádzačov ako treba vybrať. Lebo všetky nápady s nahrávaním a podobné frašky sa dajú ovplyvniť jednoduchým spôsobom prezradením otázok čo budú položené vo výberovom konaní potencionálnemu uchádzačovi, tak ako sa dopredu prezrádzajú otázky na testoch, alebo zverejňujú otázky a prípadové štúdie čo kolujú vypracované po súdoch. Naučené odpovede. Ktože by to nezvládol? Aj synovia a dcéry sudcov sú dokonale pripravení, len im treba položiť tie správne otázky. Jedine vtedy budú mať rovnaké postavenie a rovnaký štart ak sa postavia do rovnakej pozície s ostatnými a to je losovanie zo skupiny rovnako pripravených. Tu majú rovnakú šancu všetcia prihlásený čo splnia podmienky. A ak by bolo rodinných príslušníkov 50 percent v zozname, predsa len majú šancu aj tí ostatní aspoň malinkú. takto nemajú šancu žiadnu.