Aj fotokópia listiny je spôsobilým dôkazným prostriedkom

K základným povinnostiam účastníka občianskeho súdneho konania patrí povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Táto povinnosť mu vyplýva z ustanovenia § 120 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ,,O.s.p.“). Uvedený zákon však v ďalšom svojom ustanovení § 125 obsahuje iba demonštratívny výpočet najčastejšie používaných dôkazných prostriedkov, medzi ktoré okrem iných patrí aj dôkaz listinou, ktorý je konkrétne upravený v ustanovení § 129 O.s.p.. Práve v súvislosti s týmto dôkazným prostriedkom môže v praxi nastať situácia, že účastník konania z rôznych dôvodov (napr. strata listiny) nedisponuje originálom listiny, ale má k dispozícii len jej fotokópiu. V takom prípade môže vyvstať otázka, či je účastník domáhajúci sa svojich práv povinný za účelom splnenia svojej dôkaznej povinnosti bezpodmienečne predložiť súdu len originál listinného dôkazu alebo bude súdu postačovať aj jeho fotokópia?

Vo všeobecnosti pravdepodobne medzi verejnosťou prevláda názor, že svoje tvrdenia by účastník konania mal pred súdom vedieť preukázať originálom listiny. Takáto úvaha je síce plne pochopiteľná, na druhej strane však nenachádza oporu v žiadnom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý je základným procesným právnym predpisom upravujúcim občianske súdne konanie. Na objasnenie danej problematiky je preto vhodné nachádzať odpoveď v pomerne rozsiahlej judikatúre súdov, či už slovenských ako aj českých, ktoré v rámci riešenia tejto otázky dospeli k zhodným právnym záverom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3 Obo 61/2009 zo dňa 25.11.2010 konštatoval: ,,Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná  ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom. Občiansky súdny poriadok v žiadnom svojom ustanovení neukladá súdu povinnosť vykonávať dôkaz iba originálom listiny. Od spôsobilosti listiny byť dôkazným prostriedkom však treba odlišovať spôsob vykonania dôkazu listinou súdom a posudzovanie pravosti a pravdivosti listiny. Pravosťou a pravdivosťou listiny sa súd zaoberá  v rámci hodnotenia dôkazov, t. j. v rámci činnosti, pri ktorej súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Dôkaz vykonaný fotokópiou listiny hodnotí súd ako každý iný dôkaz podľa zásad uvedených v ust. § 132 O. s. p."

V uznesení sp. zn. 7 Cdo 16/2013 zo dňa 25.11.2013 posudzoval Najvyšší súd Slovenskej republiky námietku dovolateľa, že odvolací súd v konaní vykonal dôkaz listinou len v jej fotokópii (nie originálom). Najvyšší súd v predmetnom uznesení uviedol, že dovolateľova ,,námietka o vykonaní dôkazu listinou v jej fotokópii, nie je dôvodná, pretože tým súd neporušuje žiadne procesné ustanovenie o vykonávaní dôkazov.“ K záveru o prípustnosti vykonávania dôkazov fotokópiami listín dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku sp. zn. 4 M Cdo 9/2005 ako aj v uznesení sp. zn. 3Cdo 243/2007 zo dňa 11.12.2008.

Ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k danej problematike sa v uznesení sp. zn. 17Co/442/2014 zo dňa 28.01.2015 pridŕžal aj Krajský súd v Banskej Bystrici, keď konštatoval, že ,,vadu konania (s dosahom na prípustnosť obnovy konania) nezakladá ani skutočnosť, že okresný súd v pôvodnom konaní vykonal dôkaz fotokópiou spornej listiny, keď aj fotokópia listiny je spôsobilým dôkazným prostriedkom.“

Najvyšší súd Českej republiky sa v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 2263/2005 zo dňa 31.01.2006 vyjadril, že ,,občanský soudní řád neukládá soudu povinnost provádět důkaz pouze jejich originály“. Svoj právny názor následne tamojší súd rozšíril v rozsudku sp. zn. 29 Odo 801/2005 zo dňa 30.08.2006 o konštatovanie, že ,,ačkoli jsou originály listin obecně jako důkazní prostředek vhodnější, než jejich neověřené kopie, a soud by se, pokud pro to nejsou závažné důvody, neměl při dokazování spokojit pouze s fotokopií listiny, nelze takový postup prohlásit  za odporující zákonu, a v této souvislosti lze pouze vážit průkaznost provedeného důkazu. Přitom důkaz provedený fotokopií listiny soud hodnotí (jako každý jiný důkaz) podle zásad upravených v ustanovení § 132 a násl. o. s. ř.“ 

Otázkou vykonávania dôkazov fotokópiami listín sa Najvyšší súd Českej republiky zaoberal aj v uzneseniach sp. zn. 1 Odon 53/97 zo dňa 03.03.1998 a sp. zn. 33 Cdo 3570/2012 zo dňa 31.10.2013, ako aj v rozsudkoch sp. zn. 32 Odo 964/2003 zo dňa 22.06.2004 a sp. zn. 32 Odo 1122/2004 zo dňa 16.11.2005, v ktorých taktiež dospel k vyššie uvedeným právnym záverom.

Uvedenými právnymi názormi Najvyššieho súdu Českej republiky sa vo svojom uznesení sp. zn. 93 Co 464/2014 zo dňa 09.10.2014 riadil aj Městský soud v Prahe, keď uviedol, že v prípade námietky nepravosti kópie listiny nesmie súd (len preto, že účastník predložil kópie a nie originály listín) opomenúť kľúčovú zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa ustanovenia § 132 O.s.ř. (u nás O.s.p.) a musí takýto dôkaz (kópiu listiny) hodnotiť v súvislosti s ostatnými dôkazmi.

Z týchto konštantne prezentovaných právnych názorov je možné vyvodiť, že v rámci dokazovania v občianskom súdnom konaní by mal súd prioritne od účastníka žiadať predloženie originálu listinného dôkazu, avšak na druhej strane by mal prihliadať aj na prípadné ďalšie okolnosti prípadu, napr. ak preukázateľne došlo k nenávratnému zničeniu (strate) originálu listiny a tým k znemožneniu jej predloženia súdu. Pokiaľ teda účastník disponuje aspoň fotokópiou listiny a nie je zo strany súdu smerom k nej žiadne podozrenie, že by bola sfalšovaná, mal by súd na takúto listinu prihliadať ako na každý iný dôkaz a vysporiadať sa s ňou obdobne, akoby účastník predložil originál listiny.

Autor:
Mgr. Bc. Tomáš Štefanka

Ilustračné foto: najprávo.sk