Súdne poplatky

Zákonnou podmienkou na oslobodenie od súdnych poplatkov je skutočnosť, že oslobodenie pomery účastníka odôvodňujú a že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada k celkovým majetkovým pomerom žiadateľa, k výške súdneho poplatku, k trovám, ktoré si pravdepodobne vyžiada dokazovanie, k povahe uplatňovaného nároku a k ďalším podobným okolnostiam. Je taktiež potrebné pri fyzických osobách zvážiť celkovú sociálnu situáciu, zdravotný stav a podobne, pritom účastník je povinný vierohodným spôsobom svoje pomery, ktoré sú rozhodné na posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti, preukázať.

V súvislosti s konaním na dovolacom súde vznikne poplatková povinnosť „za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov" (ako povinnosť „ex post") v podstate iba v prípadoch, ak najvyšší (dovolací) súd zmení napadnuté rozhodnutie [§ 243b ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP")]. V ostatných prípadoch (napr. odmietnutia, zamietnutia, zrušenia či zastavenia) poplatková povinnosť podľa pol. 6 písm. b) časti I. „Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní", Sadzobník súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti s dovolacím konaním nevzniká.

Nezisková organizácia, ktorá vykonáva zdravotnú starostlivosť je oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. c/ Zákona o súdnych poplatkoch.

Súd rozhoduje o priznaní alebo nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku výlučne na návrh účastníka konania, t.j. nerozhoduje o tejto otázke z úradnej povinnosti, ex officio. Je preto na účastníkovi, aby predložil k žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov všetky doklady, ktoré podľa jeho mienky sú dôležité pre také rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania – žiadateľ o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Je preto v záujme účastníka konania – žiadateľa, aby svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery preukázal. Pri nepreukázaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov súd nemôže rozhodnúť inak, ako oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznať.

Advokát, ktorý zastupuje účastníka v konaní podľa § 25 O.s.p. v spojení s § 250a O.s.p., koná v mene a na účet zastúpeného. Ide o priame zastúpenie, keď právny úkon robí síce zástupca, ale účinky z tohto právneho úkonu vznikajú priamo zastúpenému. Nie je možné vyrubiť súdny poplatok právnemu zástupcovi žalobcu, aj keď úkon urobí, pretože ho robí v mene a na účet žalobcu a práva a povinnosti z vykonaného úkonu vznikajú priamo žalobcovi. Preto aj povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie urobené elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom, ktoré advokát urobil v mene žalobcu, vzniká žalobcovi.

Účelom právnej úpravy Zákona o súdnych poplatkoch vo vzťahu k zaradeniu správcu konkurznej podstaty medzi osoby oslobodené od platenia súdnych poplatkov nebolo umožniť/podporiť správcu v tom, aby naďalej podnikal obvyklým spôsobom (ako keby konkurz nebol ani vyhlásený), vrátane súvisiaceho vymáhania pohľadávok pred súdmi, bez povinnosti zaplatiť súdne poplatky. Z dôvodovej správy k predmetnému zákonnému ustanoveniu je nepochybné, že zmyslom právnej úpravy § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. je dosiahnuť, aby správca mohol napadnúť – bez zaťaženia poplatkovou povinnosťou – tie úkony, ktorými došlo k „tunelovaniu" úpadcu. To znamená iniciovať konanie o „vrátenie" majetku späť do podstaty. Akceptovaním len doslovného výkladu § 4 ods. 2 písm. m/ zákona č. 71/1992 Zb. sa navodzuje stav absolútnej deformácie podnikateľského prostredia vo sfére (súdneho) vymáhania pohľadávok. Súd, ako garant súdnej ochrany, sa nemôže uspokojiť len s doslovným znením zákona a v záujme „ľahšieho" rozhodnutia vedome opomenúť všetky preukázané skutočnosti a súvislosti.

Ak je súdom rozhodované o návrhu účastníka o oslobodenie od súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1 O.s.p., je účelom tohoto rozhodovania posúdenie pomerov účastníka, ako i svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Do nadobudnutia právoplatnosti tohoto rozhodnutia, nie je teda otázka povinnosti zaplatiť súdny poplatok konečným spôsobom rozhodnutá. Pre prípad nepriznania oslobodenia od súdnych poplatkov musí byť účastníkovi konania, za účelom možnosti uplatnenia práva na súdnu ochranu, poskytnutý reálny časový priestor pre úhradu súdneho poplatku a pre pokračovanie v konaní vo veci samej.

Ak je navrhovateľ od súdnych poplatkov oslobodený, na odporcu neprechádza podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona o súdnych poplatkoch, ktorý by inak bol povinný zaplatiť od súdnych poplatkov oslobodený navrhovateľ.

Zákonom č. 621/2005 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2006 zmenené a doplnené znenie § 4 ods. 2 písm. m/ zák. č. 71/1992 Zb., podľa ktorého je správca oslobodený od poplatkovej povinnosti podľa osobitného predpisu. Je zrejmé, že správcom, podľa osobitného predpisu majú byť správcovia podstaty podľa konkurzných a vyrovnacích resp. reštrukturalizačných predpisov. Poznámka 3f uvedená pri § 4 ods. 2 písm. m/ odkazuje len na zákon č. 7/2005 Z. z. / o konkurze a reštrukturalizácii / a nie aj na zákon č. 328/1991 Zb. / o konkurze a vyrovnaní /, podľa odvolacieho súdu je však potrebné oslobodenie od poplatkovej povinnosti vzťahovať i na správcov podstaty v konkurzných konaniach vedených podľa zákona č. 328/1991 Zb. Zmysel, princíp, cieľ a charakter konkurzných konaní vedených podľa oboch zákonov je rovnaký. Ak bolo záujmom zákonodarcu oslobodiť od platenia súdnych poplatkov v súdnych konaniach, v ktorých vystupujú ako účastníci konania správcovia podstaty súdom ustanovený a pod jeho dozorom vykonávajúcich osobitné úlohy v konkurznom konaní, nie je dôvod z poplatkového hľadiska rozlišovať správcov v konkurzoch vyhlásených podľa zákona č. 7/2005 Z. z.. a správcov v konkurzoch vyhlásených podľa predchádzajúceho zákona č. 328/1991 Zb. Neuvedenie zákona č. 328/1991 Zb. v odkaze k § 4 ods. 2 písm. m/ je zjavne len legislatívno-technickou chybou spôsobenou zrejme tým, že v čase novelizácie zákona o súdnych poplatkoch, bol už zákon č. 328/1991 Zb. zrušený a nahradený zákonom č. 7/2005 Z. z.

Návrh, resp. žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov podáva účastník konania, o ktorého oslobodenie ide (dispozičné právo účastníka konania), preto v tejto časti konania nesie dôkazné bremeno, má povinnosť tvrdenia. Je v záujme účastníka konania, aby predložil všetky doklady vzťahujúce sa k jeho návrhu (žiadosti) o oslobodenie od súdnych poplatkov. Tieto doklady je povinný predložiť spolu so žiadosťou, tak aby súd mohol posúdiť odôvodnenosť žiadosti účastníka konania v zmysle ustanovenia § 138 Občianskeho súdneho poriadku. V prípade, že tak účastník neurobí, súd ho vyzve na preukázanie jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov; ako pomôcka slúži tlačivo č. 6.

Tak ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a je zročná zároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď bolo toto odvolanie podané (§ 5 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 2 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch). Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku poplatkovej povinnosti. Je totiž treba mať na zreteli - v zmysle ústavnej zásady, vyjadrenej v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR, ktorá ustanovuje, že dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, ktorá sa premietla do ustanovenia § 1 zákona o súdnych poplatkoch - či sadzobník súdnych poplatkov umožňuje vznik právnej skutočnosti predpokladanej v ustanovení § 5 zákona o súdnych poplatkoch tým, že v tomto čase ustanovuje pre tento prípad sadzbu súdneho poplatku.

I. Zmyslom sudcovskej lehoty, ktorou je nepochybne aj lehota určená súdom na zaplatenie súdneho poplatku, je vymedziť čas pre účely uskutočnenia určitého procesného úkonu sporovou stranou, t. j. vymedzenie času pre realizáciu procesného subjektívneho práva. II. Lehota na zaplatenie súdneho poplatku podľa § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov v spojení s § 118 ods. 1 Civilného sporového poriadku je lehotou procesnoprávnou, a nie lehotou hmotnoprávnou, a to s príslušnými dôsledkami z toho vyplývajúcimi pre jej počítanie, resp. zachovanie.