Súdne poplatky

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je vecne oslobodené od súdneho poplatku (ust. § 4 ods. 1 písm. j/ zákona o súdnych poplatkoch). Vecné oslobodenie od súdneho poplatku sa podľa uvedeného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch vzťahuje na konanie pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy ustanovené v piatej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250v O.s.p.). Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ žalobcovi oslobodenie od súdneho poplatku na základe jeho žiadosti v konaní nebolo priznané, nebol povinnosti od platenia súdneho poplatku zbavený a preto musí znášať následok nezaplatenia súdneho poplatku, ktorým je zastavenie konania.

Ustanovenie § 138 ods. 1 O. s. p. oprávňuje súd na návrh účastníka priznať mu celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov. Predpokladom pre takéto rozhodnutie je skutočnosť, že to pomery účastníka odôvodňujú, a že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie, alebo bránenie práva. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho poplatku súd prihliada nielen k majetkovým pomerom žiadateľa, ale tiež k výške súdneho poplatku, k povahe uplatneného nároku a pod. Zákon stanovuje rovnaké kritériá pre všetkých účastníkov bez rozlišovania, či ide o fyzickú, alebo právnickú osobu a podnikateľa, alebo nepodnikateľa. Zamietnutie návrhu obchodnej spoločnosti s odôvodnením, že by sa tým prenášalo podnikateľské riziko na štát, nemá oporu v zákone. Pri priznaní oslobodenia fyzickej osobe sú rozhodujúce najmä jeho majetkové pomery, pričom súd neskúma, či si prípadne svoju situáciu nezavinil sám a priznanie oslobodenia by sa rovnako mohlo považovať za nespravodlivé zvýhodnenie oproti inému účastníkovi.

Nie je správnym postup, keď o zaplatení súdneho poplatku za dovolanie vydá súd uznesenie, keďže postup podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch predpokladá vydanie výzvy s určením primeranej lehoty na zaplatenie pod následkom zastavenia konania v prípade, ak v stanovenej lehote nebude poplatok za podanie dovolania v stanovenej výške zaplatený. Ak však k zaplateniu súdneho poplatku za dovolanie nedošlo, ale o dovolaní žalobcu sa konalo a rozhodnuté bolo tak, že konanie bolo zastavené, je dovolateľ povinný vyrubený súdny poplatok vo výške stanovenej uznesením zaplatiť.

Postup advokáta pri poskytovaní právnych služieb sa viaže na pojem odborná starostlivosť, ktorú je potrebné chápať ako súhrn všetkých predpokladov na výkon advokátskej činnosti, od základných formálnych podmienok pre možnosť vykonávať advokáciu, až po osobnostné predpoklady. Pri určení postupu na presadzovanie záujmov klienta musí advokát voliť také formy a prostriedky, aby sa naplnili ciele a očakávania klienta, pričom prvoradý je vždy záujem klienta. Vecou riadneho výkonu advokácie je okrem iného aj to, aby v mieste sídla advokáta bola v dobe doručovania zásadne prítomná osoba oprávnená písomnosť prevziať. Pokiaľ tak neurobí a v dôsledku toho dôjde k zmareniu úkonu vyúsťujúceho do negatívneho následku týkajúceho sa kauzy jeho klienta, môže to založiť jeho disciplinárnu zodpovednosť i možnosť klienta domáhať sa nároku na náhradu škody spôsobenej v súvislosti s výkonom advokácie. Súdny poplatok za dovolanie je v zmysle § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch splatný už podaním dovolania, a teda pokiaľ k jeho zaplateniu nedošlo pri jeho podaní, už v tom čase mohol a mal právny zástupca rátať s tým, že k zaslaniu výzvy na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie dôjde v krátkom čase po jeho podaní a zabezpečiť v čase vzniku prekážok na jeho strane osobu na preberanie zásielok alebo tieto prekážky oznámiť priamo okresnému súdu. Pokiaľ tak neurobil, nepostupoval s odbornou starostlivosťou, ktorá mu vyplýva zo zákona o advokácii.

Korektným a i ústavne konformným výkladom úpravy konkurzného práva a tzv. poplatkového zákona treba dospieť k záveru, že oslobodenie správcu od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. m/ ZSP sa vzťahuje aj na správcov podstát podľa § 8 ods. 1 a nasl. zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších zmien a doplnení (samozrejme však len v konaniach začatých po účinnosti zákona č. 621/2005 Z. z., teda až po 1. januári 2006).

Samotná skutočnosť, že žiadateľ o oslobodenie nemá dostatok finančných prostriedkov ešte neznamená, že jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov. Pomery účastníka konania (fyzickej i právnickej osoby, podnikateľský i nepodnikateľský subjekt) nie sú určované len finančnou hotovosťou resp. stavom na bankových účtoch, ale celkovou majetkovou situáciou.

Základným pravidlom pri určení sadzby súdneho poplatku podľa § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a výpisu z registra trestov v znení neskorších predpisov (ZSP) je totožnosť sadzieb v prvostupňovom i v odvolacom konaní. Logickým a systematickým výkladom treba dospieť k tomu, že toto pravidlo sa musí uplatniť aj v prípade spoplatňovania odvolacieho konania o vyporiadaní BSM takou istou sadzbou súdneho poplatku ako prvostupňové konanie. Totiž odvolanie je z hľadiska úpravy procesného práva návrhom na začatie odvolacieho konania, a preto nie je nijaký dôvod, aby odvolateľa (navrhovateľa) mala zaťažovať takzvaná konečná poplatková povinnosť podľa sadzobníka položky 6 písm. b) ZSP za vyporiadanie BSM, ktoré sa práve odvolaním spochybňuje. Odvolateľa nemožno zaťažovať poplatkovou povinnosťou za vyporiadanie BSM už raz uloženou odvolaním napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu, t. j. duplicitne.

Jeden predmet poplatkovej povinnosti nemôže byť súčasne spoplatnený podľa dvoch položiek Sadzobníka súdnych poplatkov. Výklad, ktorým ex post súd zvyšuje poplatkovú povinnosť žalobcovi v dôsledku nejednoznačného sadzobníka súdnych poplatkov považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za ústavne nekonformný.

Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP má charakter úkonu vo veci samej a ako také bráni zastaveniu konania podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch.

Ak navrhovateľ počas konania poukazuje na dôvody vecného alebo osobného oslobodenia od súdnych poplatkov (napr. § 4 ZSP), rozhodnúť v konečnom dôsledku o tom, že v prejednávanej veci nie sú splnené dôvody na vecné alebo osobné oslobodenie od súdnych poplatkov možno iba postupom podľa § 10 ZSP, keď súd konanie, po predchádzajúcej výzve a poučení, zastaví pre nezaplatenie súdneho poplatku.

O oslobodenie od súdneho poplatku musí účastník požiadať. Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery, ktoré sú rozhodné pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov sú rozhodujúce najmä majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku.

Za cenu predmetu poplatkového úkonu rovnajúcu sa cene podielu žiadaného navrhovateľom v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je treba považovať hodnotu spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa z dôvodu, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemá žiadny vplyv na zvýšenie alebo zníženie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, tak ako to vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v stanovisku Cpj 70/75 zo 17. 03. 1976, sa rieši vždy iba to, v akej forme tento spoluvlastnícky podiel bude naďalej navrhovateľovi patriť.