Zodpovedá prevádzkovateľ Wi-Fi siete za porušenie autorských práv používateľom siete?

Podľa generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ pána Macieja Szpunara prevádzkovateľ obchodu, baru alebo hotelu, ktorý verejnosti bezplatne ponúka sieť Wi-Fi, nie je zodpovedný za porušenie autorských práv používateľom tejto siete. Hoci voči prevádzkovateľovi možno vydať súdny príkaz smerujúci k ukončeniu tohto porušovania alebo k jeho predchádzaniu, nemožno od neho vyžadovať prerušenie internetového pripojenia, jeho zabezpečenie heslom alebo všeobecné skúmanie komunikácií.

Súdny dvor EÚ má vo veci Tobias Mc Fadden/Sony Music Entertainment Germany GmbH spresniť, či a v akom rozsahu nesie obchodník, ktorý v rámci svojich činností prevádzkuje verejne prístupnú a bezplatnú sieť Wi-Fi s internetovým pripojením, zodpovednosť za porušenie autorských práv používateľom tejto siete.

Pán Mc Fadden prevádzkuje v blízkosti Mníchova obchod so svetelnou a zvukovou technikou, v ktorom ponúka verejne prístupnú sieť Wi-Fi. V roku 2010 bolo nemenované hudobné dielo, k nemu vlastní práva spoločnosť Sony, protiprávne ponúknuté na stiahnutie prostredníctvom tejto siete. Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov I, Nemecko), ktorý prejednáva spor medzi spoločnosťou Sony a pánom Mc Faddenom, sa domnieva, že pán Mc Fadden sám neporušil predmetné autorské práva. Uvažuje však nad tým, či dotknutá osoba môže byť z dôvodu nezabezpečenia svojej siete nepriamo zodpovedná za toto porušenie. Vzhľadom na to, že Landgericht má pochybnosti o tom, či smernica o elektronickom obchode (Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady, o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode) bráni takejto nepriamej zodpovednosti, položil Súdnemu dvoru niekoľko otázok.

Smernica totiž obmedzuje zodpovednosť sprostredkovateľov služieb za protiprávnu činnosť tretích osôb, pokiaľ služba poskytovaná týmito sprostredkovateľmi spočíva v „púhom kanále (mere conduit)“ informácií. Toto obmedzenie zodpovednosti platí, ak sú splnené tri kumulatívne podmienky, a síce

1. poskytovateľ služby neiniciuje prenos,

2. nevyberá príjemcu prenosu a

3. nevyberá ani neupravuje informácie, ktoré sú prenášané.

Landgericht München I sa domnieva, že tieto taxatívne podmienky sú v prejednávanej veci splnené, avšak kladie si otázku, či je pán Mc Fadden skutočne poskytovateľom v zmysle uvedenej smernice.

Generálny advokát Maciej Szpunar sa vo svojich návrhoch domnieva, že uvedené obmedzenie zodpovednosti sa vzťahuje aj na takú osobu, akou je pán Mc Fadden, ktorá prevádzkuje verejne prístupnú a bezplatnú sieť Wi-Fi vedľa svojej hlavnej hospodárskej činnosti. Generálny advokát v tomto ohľade spresnil, že nie je nutné skúmať, či by sa uvedená smernice mohla vzťahovať aj na prevádzkovanie otvorenej siete Wi-Fi, ak nemá žiaden iný hospodársky kontext. Domnieva sa, že nie je nutné, aby dotknutá osoba vystupovala voči verejnosti ako poskytovateľ alebo aby svoju činnosť výslovne propagovala u prípadných zákazníkov.

Generálny advokát ďalej vyjadril názor, že toto obmedzenie bráni tomu, aby sprostredkovateľovi služby bola vedľa povinnosti nahradiť škodu uložená aj povinnosť nahradiť náklady súvisiace s výzvou a náklady vynaložené v súvislosti s porušením autorských práv treťou osobou.

Generálny advokát však spresnil, že uvedená smernica síce obmedzuje zodpovednosť sprostredkovateľa služby púheho kanálu, nechráni ho však pred súdnym príkazom sprevádzaným pokutou.

Vnútroštátny súd je však pri vydávaní takéhoto súdneho príkazu povinný zaistiť, aby

1. opatrenia boli najmä účinné, primerané a odstrašujúce,

2. ich cieľom bolo ukončiť konkrétne porušenia alebo im predchádzať a aby neukladali všeobecnú povinnosť dohľadu a

3. bola rešpektovaná náležitá rovnováha medzi uplatniteľnými základnými právami, teda právom na slobodu prejavu a na informácie a slobodou podnikania na jednej strane a právom duševného vlastníctva na druhej strane.

Generálny advokát sa ďalej domnieva, že uvedená smernica v zásade nebráni vydaniu súdneho príkazu, ktorý necháva jeho adresátovi možnosť výberu konkrétnych prijatých opatrení. Vnútroštátnemu súdu, ktorý vydáva súdny príkaz však prináleží zaistiť existenciu vhodných opatrení, ktoré sú v súlade s obmedzeniami vyplývajúcimi z práva Únie.

Generálny advokát naopak spresňuje, že uvedená smernica bráni každému súdnemu príkazu uloženému osobe, ktorá prevádzkuje verejne prístupnú sieť Wi-Fi vedľa svojej hlavnej hospodárskej činnosti, ak adresát súdneho príkazu môže tento príkaz splniť len tým, že

1. preruší internetové pripojenie alebo

2. ho zabezpečí heslom alebo

3. bude akúkoľvek komunikáciu prebiehajúcu prostredníctvom tohto pripojenia skúmať z hľadiska toho, či predmetné dielo chránené autorským právom nie je znovu opätovne nezákonne prenášané.

Generálny advokát odkazuje tiež na rozsudky Súdneho dvora z 24. novembra 2011, Scarlet Extended (vec C-70/10; pozri TK č. 126/11: právo Únie nedovoľuje vnútroštátnemu súdu vydať súdny príkaz, ktorým sa poskytovateľovi internetového pripojenia ukladá povinnosť zaviesť systém filtrovania s cieľom zabrániť protiprávnemu sťahovaniu súborov), zo 16. februára 2012, Sabam (vec C-360/10, pozri TK č. 11/12: prevádzkovateľovi internetovej sociálnej siete nemožno uložiť povinnosť zaviesť všeobecný systém filtrovania s cieľom zabrániť neoprávnenému používaniu hudobných a audiovizuálnych diel), a z 27. marca 2014, UPC Telekabel Wien (vec C-314/12, pozri TK č. 38/14: poskytovateľovi prístupu na internet možno prikázať, aby svojim zákazníkom zablokoval webovú stránku, ktorá porušuje autorské právo).

Generálny advokát sa v tomto smere domnieva, že uloženie povinnosti zabezpečiť pripojenie k sieti Wi-Fi ako spôsob ochrany autorského práva na internete nerešpektuje požiadavku spravodlivej rovnováhy medzi ochranou práva duševného vlastníctva, ktorá prináleží nositeľom autorských práv, a ochranou slobody podnikania, ktorá prináleží poskytovateľom dotknutých služieb. Obmedzením prístupu k legálnej komunikácii by toto opatrenie navyše viedlo k obmedzeniu slobody prejavu a práva na informácie. Na globálnej úrovni by prípadné všeobecné uloženie povinnosti zabezpečiť sieť Wi-Fi ako spôsob ochrany autorského práva na internete mohlo viesť k znevýhodneniu pre celú spoločnosť, ktoré by mohlo prekročiť prípadný prospech pre nositeľov týchto práv.

Zdroj: Súdny dvor EÚ
Ilustračné foto: najprávo.sk