Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
Predplatné
Piatok, 29. marec 2024 | meniny má Miroslav , zajtra Vieroslava
TlačPoštaZväčšiZmenši

Ruža a jej tieň

Eduard Szattler • 23.10. 2012, 21:39

Je kúzelnícky trik chránený ako autorské dielo?

Ilúzie, kúzla a triky. Je dovolené odhaľovať mechanizmy ich fungovania? Vzťahuje sa na nich autorskoprávna ochrana? Môžu sa iluzionisti navzájom napodobňovať pri ich predvádzaní?

V Spojených štátoch amerických bola začiatkom apríla 2012 podaná na súde pre obvod štátu Nevada (District court Nevada) žaloba, rozhodnutie o ktorej môže mať zaujímavý precedentný význam v oblasti právnej ochrany kúzelníckych trikov a ilúzií.

Žalobcom vo veci je Raymond Teller, jeden z kúzelníckej a estrádnej americkej dvojice Penn & Teller[1]. Teller je tvorcom kúzelníckeho triku s umeleckým názvom „Tiene" (Shadows). Podľa žalobcu je tento jeho trik prvým svojho druhu a na verejnosti ho predvádza už mnoho rokov. Podstata triku spočíva vo vystúpení muža, ktorý s nožom v ruke reže lupene kvetu (ruže) tak, že nôž prikladá na tieň kvetu premietnutý na stene, pričom zo skutočnej ruže, ktorá tento tieň na stenu vrhá, odpadne vždy zodpovedajúci lupeň. Predstavenie spravidla končí poranením „vraha", ktorý dramaticky svoju krv rozotrie po stene.

Teller sa dozvedel, že istý holandský iluzionista s umeleckým menom Gerard Bakardy odhalil technický postup jeho vystúpenia s ružou. Bakardy zašiel dokonca tak ďaleko, že zhotovil balíček, ktorý obsahuje mechanickú ružu a všetko potrebné na to, aby bolo možné trik realizovať a takéto balíčky predáva. Okrem toho bolo donedávna prostredníctvom internetu zverejnené aj video, na ktorom Bakardy trik sám predvádza a nazýva ho „The Rose & Her Shadow" (Ruža a jej tieň). Toto vystúpenie je ako inštruktážne video pravdepodobne aj súčasťou Bakardyho balíčka, momentálne však nie je voľne dostupné.

Teller po neúspešnom pokuse dohodnúť sa s holandským kúzelníkom podal na súde žalobu[2] a domáha sa v nej viacerých nárokov, pričom sa snaží o zamedzenie ďalšieho používania jeho triku zo strany Bakardyho aj prostredníctvom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, chce zakázať Bakardymu šírenie balíčka „The Rose & Her Shadow" a tiež sa domáha náhrady škody.

Žaloba je postavená na údajnom porušení autorských práv žalobcu a tiež na nekalej súťaži zo strany žalovaného. Kým nekalá súťaž je odôvodnená použitím označenia, ktoré je spôsobilé vyvolať na verejnosti zámenu medzi označeniami „Shadows" a „The Rose & Her Shadow" pre jeden a ten istý trik prezentovaný dvoma odlišnými kúzelníkmi, autorskoprávna argumentácia je, podľa nášho názoru, zaujímavejšia a najmä o čosi komplikovanejšia.

Prípadný úspech Tellera v konaní bude jednoznačne závisieť od toho, či preukáže, že jeho trik je v skutočnosti autorským dielom a že Bakardy sa dopúšťa nedovoleného napodobenia alebo spracovania jeho vlastného diela. Ak je kúzelnícky trik autorským dielom, čo presne spadá pod ochranu autorského práva?

Vo všeobecnosti platí, ako v USA tak aj v Európe, že na použitie diela chráneného autorským právom treba mať súhlas autora a za každé použitie má autor nárok na odmenu. Za použitie diela sa v zmysle autorského práva považuje aj spracovanie diela alebo vytvorenie tzv. odvodeného diela (derivative work). Ak Bakardy použil „Shadows" pre svoj vlastný trik, spracoval tak výsledok tvorivosti skoršieho kúzelníka Tellera. Zasiahol tým do Tellerových autorských práv?

Teller si nechal svoje autorstvo triku „Shadows" potvrdiť ešte v roku 1983 prostredníctvom amerického Úradu pre autorské právo (Copyright Office), pričom v tom čase už registrácia ani zverejnenie diela pre samotný vznik autorskoprávnej ochrany nebola nevyhnutná. Do roku 1978, kedy nadobudol v USA účinnosť nový autorský zákon z roku 1976[3], vznikala ochrana podľa autorského práva na dielo buď jeho zverejnením alebo registráciou na Úrade pre autorské právo. Dnes je registrácia dobrovoľná, pričom miestna legislatíva ju vyžaduje v prípade, keď nositeľ práv, na diela ktorého sa vzťahuje americký autorský zákon , chce uplatniť svoje nároky z porušenia jeho autorských práv na federálnej úrovni.[4] Podľa rozhodovacej praxe je však právomoc federálnych súdov konať daná aj v prípadoch, ktoré sa týkajú neregistrovaných autorských diel. Registrácia diela pred podaním žaloby je síce podmienkou pre podanie žaloby, avšak nesplnenie tejto podmienky nevylučuje právomoc súdu rozhodovať aj o nárokoch k dielam, ktoré nikdy registrované neboli.[5]

Podľa § 408 amerického autorského zákona sa teda dnes pre vznik autorskoprávnej ochrany pre dielo nevyžaduje registrácia. Spojené štáty americké navyše pristúpili v roku 1988 s účinkami od 1.3.1989 k Bernskému dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel, podľa ktorého platí neformálny vznik autorskoprávnej ochrany od momentu, kedy bolo dielo vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami, pričom ho nie je potrebné ani označiť.[6]

Teller, ktorý tak registráciou v januári 1983 splnil zákonný predpoklad pre možnosť žalovať porušovateľov jeho práv na federálnych súdoch v USA, uviedol v registračnom formulári „Shadows", že predmetom registrácie je „pantomíma, dráma" a v popise je skutočne akýsi scenár k predstaveniu, ktoré Teller predvádza bez slov, iba pomocou pohybov tela a gest, v dramatickom prevedení na scéne s „vrahom".[7]

V zmysle § 102 (a) 4 amerického autorského zákona patrí medzi osobitné kategórie autorských diel chránených autorským právom aj pantomíma, ak je originálna, teda ak je výsledkom tvorivosti autora, ak je odrazom jeho osobnosti, čo platí podobne aj u nás.[8]

Okrem všeobecných výkladových slovníkov pomáha v USA pri výklade ustanovení autorského zákona aj Úrad pre autorské právo, ktorý sa v rámci registrácie autorských diel riadi interným dokumentom s názvom Compendium II, ktorý je verejne dostupný a v súčasnosti podlieha podrobnej revízii zo strany Úradu už od októbra 2011.[9] Podľa bodov 460 až 462 Compendia II je pantomíma dielom odlišným od choreografie a preto (na účel registrácie) sa neaplikujú kritériá choreografické. Pantomíma je totiž umenie napodobňovania alebo stvárnenia situácií, postáv alebo iných skutočností gestami a pohybom tela. Pantomíma nemusí vyrozprávať príbeh alebo nemusí byť vykonaná pred obecenstvom, aby bola chránená autorským právom. Aj keď je pantomíma na rozdiel od tanca viac obmedzená, vo svojom zúženom rozsahu pantomíma zahŕňa viac gest vyjadrených rukami a viac výrazov tváre. Pantomíma je zväčša popisnejšia než choreografia. Oproti tomu choreografia je kompozícia a aranžmán tanečných pohybov a vzorov a obvykle je sprevádzaná hudbou. Tanec je statický a dynamický sled pohybov tela v určitom rytmickom a priestorom prepojení. Ani choreografia nemusí vyrozprávať príbeh, aby požívala autorskoprávnu ochranu.

Ak chceme aplikovať pojmové znaky diela (podľa amerického práva) na Tellerove registrované „Shadows", predpokladáme, že ide o jeho výsledok tvorivosti, pričom je zrejmé, že tento jeho tvorivý výsledok je aj hmotne zachytený. Z hľadiska druhu diel môžeme pripustiť, že ide o dielo umelecké, osobitnou kategóriu diela je potom pantomíma.

Autorské právo sa vo všeobecnosti vzťahuje na tvorivú konkrétnu formu vyjadrenia, nie na myšlienku samotnú. Výluka z ochrany myšlienky, konceptu námetu a „čistej„ informácie je výslovne vyjadrená ako v americkom[10] tak v slovenskom autorskom zákone.[11] Z toho potom vyplýva, že ak chce neskorší kúzelník použiť prvky predstavenia „Shadows", má voľne k dispozícii námet kúzelníckeho triku, ktorý spočíva v interakcii s tieňom nejakého predmetu, ktorý vyvolá reakciu na predmete, ktorý tento tieň vrhá. Autorské právo sa v tomto prípade nemôže vzťahovať na nápad alebo ideu samotného triku. Takýto trik je možné uskutočniť s rôznymi predmetmi, na rôznych scénach s rôznym dramatickým prevedením. Do autorského práva Tellera k dielu „Shadows" je však možné zasiahnuť vtedy, ak dôjde k takému napodobeniu, ktoré nebude originálne (pôvodné) a neskorší kúzelník preberie konkrétnu formu vyjadrenia tohto triku, napodobní scénu, postupnosť a umelecké vyjadrenie celého predstavenia. Keďže však nemáme k dispozícii Bakardyho video, na ktorom je údajne napodobenina Tellerovho „Shadows" zachytená, nemáme možnosť porovnať obe predstavenia a konštatovať podobnosť. Podobnosť pritom treba skúmať z hľadiska podstatných znakov, ktoré sú nositeľmi prejavov originality, podobnosť v nepodstatných, netvorivých prvkoch je pre určenie zásahu do autorského práva sekundárna.[12]

Na záverečný verdikt súdu o Tellerových nárokoch budeme musieť istý čas počkať, už teraz však môžeme prijať záver, že kúzelnícky trik, rovnako ako každý iný výsledok vlastnej duševnej tvorivej činnosti človeka, môže požívať autorskoprávnu ochranu, ak spĺňa pojmové znaky autorského diela. V takom prípade treba pamätať, že autorské právo poskytuje ochranu len konkrétnu tvorivému stvárneniu triku a neochráni autora pred prezradením, ako samotný trik funguje.

 

JUDr. Eduard Szattler, PhD.
Vojčík & Partners

Advokátsku kanceláriu Vojčík & Partners založil v roku 1991 v Košiciach prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc. Nadviazal tým na právnickú tradíciu rodiny Vojčíkovcov, ktorej korene siahajú až do obdobia 1. ČSR. Dnes sieť advokátskych a patentových kancelárií vedie jeho syn, JUDr. Leo Vojčík. Kancelária poskytuje klientom kompletný právny servis, pričom je obzvlášť hrdá na znalosti, skúsenosti, ale najmä výsledky svojho tímu v oblasti práva duševného vlastníctva, v ktorej patrí na Slovensku k absolútnej špičke.

Odkazy a citácie 

[1] http://www.pennandteller.com/ (stav: 20.09.2012)

[2] http://law.justia.com/cases/federal/district-courts/nevada/nvdce/2:2012cv00591/86951/1/ (stav: 20.09.2012)

[3] Copyright law of the United States, Title 17 of the United States Code (USC)

[4] 17 USC §441(a)

[5] Reed Elsevier, Inc., et al. v. Muchnick, et al., U.S. Supreme Court, March 2, 2010

[6] Od 1. marca 1989 neplatí ani v USA povinnosť zverejnené dielo označiť. Pred týmto dátumom bolo každé zverejnené dielo povinne označované tzv. autorskoprávnou doložkou (copyright notice), dnes je označovanie diel právom autora, ktorý ho môže označiť menom, pseudonymom alebo ho neoznačiť vôbec. Na medzinárodnej úrovni sa stretávame s autorskoprávnou doložkou po prvý krát vo Všeobecnom dohovore o autorskom práve (Universal Copyright Convention) v článku III bod 1, podľa ktorého sa dielo má označiť značkou „©", po ktorej nasleduje meno autora a rok prvého zverejnenia. Pre úplnosť uvádzame, že slovenský autorský zákon č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom v platnom znení nepozná autorskoprávnu doložku, a u nás tiež platí, že autor má právo svoje zverejnené dielo neoznačiť. Do nášho právneho poriadku ale značka „cé v krúžku" predsa len záhadne presiakla, a to do zákona č. 1/1996 Z.z. o audiovízii v platnom znení, ktorý upravuje niektoré podmienky výroby, použitia a šírenia audiovizuálnych diel. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. h) zákona o audiovízii je výrobca slovenského audiovizuálneho diela povinný na originálnom nosiči audiovizuálneho diela alebo na distribučnom liste uviesť značku C v krúžku - autorské právo (copyright).

[7] http://ia601207.us.archive.org/28/items/gov.uscourts.nvd.86951/gov.uscourts.nvd.86951.1.1.pdf (stav: 20.09.2012)

[8] VOJČÍK, P. a kol.: Právo duševného vlastníctva. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s.r.o., 2012, 104 s.

[9] http://www.copyright.gov/compendium/ (stav: 20.09.2012)

[10] 17 USC §102(b)

[11] § 7 ods. 3 zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v platnom znení

[12] TELEC, I., TůMA, P.: Autorský zákon, Komentář. Praha: C.H.Beck, 2007, 418 s. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1511
PoUtStŠtPiSoNe
: