TlačPoštaZväčšiZmenši

Opäť k pojmu „požadovaný podiel" pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

21.3. 2012, 12:43 |  Martin Bicko

V Bulletine slovenskej advokácie číslo 1-2/2011 som poukázal na rôznorodosť výkladu pojmu „požadovaný podiel" vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uviedol som praktický príklad diametrálne odlišného výkladu a následnej aplikácie zákonného pojmu „požadovaný podiel" a to v prípade určenia odmeny advokáta za zastupovanie klienta v takom spore. Uviedol som dva názory. Jeden si vysvetľuje daný pojem tak, že je ním podiel, ktorý vlastní odporca a druhý, že požadovaný podiel predstavuje hodnotu celej veci. Obdobný odlišný výklad a aplikáciu pojmu „požadovaný podiel" (použitý v zákone o súdnych poplatkoch) aplikujú súdy pri určení výšky súdneho poplatku vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak sa navrhuje, aby spoluvlastníctvo bolo zrušené a vyporiadané tak, že navrhovateľ nadobudne podiel odporcu a bude mu uložená povinnosť vyplatiť ho. Súdy častokrát uvedený pojem vykladajú rôzne a následne rôzne určia výšku súdneho poplatku. Z vlastnej skúsenosti žiaľ musím povedať, že na tom istom súde dochádza k nejednotnému výkladu. Pre lepšie pochopenie popíšem teda konkrétne postupy súdov a ich výklad sporného pojmu.

Klient – navrhovateľ žalobou žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k bytu tak, že navrhovateľ sa stane výlučným vlastníkom bytu a bude mu uložená povinnosť vyplatiť odporcu. Navrhovateľ vlastnil 4/5, odporca 1/5. Hodnota bytu bola určená na sumu 33 194 €. Okresný súd v Považskej Bystrici výzvou na zaplatenie súdneho poplatku vyzval klienta zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 593 €. Vo výzve mu uložil 10 dňovú lehotu na zaplatenie tejto sumy. Výšku poplatku vyčíslenú súdom na sumu 1 593 € považujem však za nesprávnu. Súd pri vyčísľovaní tohto poplatku správne vychádzal z ustanovenia § 7, ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch [1] (ďalej len ZSP). Ten určuje, čo je základom poplatku v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom. Použitie daného ustanovenia bolo správne, ale súd si nesprávne vyložil a následne aplikoval pojem „podiel žiadaný navrhovateľom". Súd vychádzal z komentára k zákonu o súdnych poplatkoch[2]. Ten k odseku 8 uvádza:

„Na rozdiel od konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu, ktorú žiada navrhovateľ, t.j. cena predmetu poplatkového úkonu podľa návrhu na začatie konania. Cenou podielu žiadaného navrhovateľom treba pre určenie základu poplatku rozumieť cenu spoluvlastníckeho podielu, o ktorom navrhovateľ v návrhu uvádza, že mu patrí, a nie cenu spoluvlastníckeho podielu odporcov, ani cenu celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve, a to aj vtedy, keď navrhovateľ navrhuje, aby bola celá vec prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Interpretačné vyčerpávajúce a jednoznačné je v tejto súvislosti vyjadrenie predsedu Najvyššieho súdu SSR uverejnené aj v stanovisku Najvyššieho súdu ČSSR, č. Rc 33/82, v ktorom uvádza, že znenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 116/1966 Zb. (teraz § 7 ods. 8 ZSP), ktoré operuje s pojmom cena podielu žiadaného navrhovateľom, nezodpovedá ustanoveniam upravujúcim v Občianskom zákonníku zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Podľa ustanovenia § 142 OZ sa pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva neprikazuje žiadnemu z účastníkov podiel iného, ale prikazuje sa iba celá vec, prípadne jej reálna časť, alebo sa prisudzuje výplata. Súd rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, nie je viazaný návrhom. Z textu zákona o súdnych poplatkoch je zrejmé, že základom súdneho poplatku je iba cena podielu, a nie cena celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve. Vzniká teda otázka, či "žiadaným podielom" treba rozumieť podiel navrhovateľov, alebo podiel odporcov. Celý svoj nárok na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva navrhovateľ vyvodzuje zo svojho spoluvlastníckeho podielu. Ten predstavuje hodnotu, z ktorej jeho návrh vyviera, a celé konanie v podstate rieši iba otázku, či hodnotu predstavovanú týmto spoluvlastníckym podielom dostane navrhovateľovi vo forme peňažnej výplaty, alebo v kombinácii prikázania celej veci proti výplate ostatných účastníkov. Čistá hodnota toho, čo navrhovateľ dostane pri akomkoľvek druhu vyporiadania, bude vždy zhodná s cenou jeho pôvodného spoluvlastníckeho podielu a navrhovateľ nemôže požadovať žiadnu inú hodnotu a ani súd mu nemôže žiadnu inú hodnotu priznať. Nemožno teda za podiel "žiadaný" navrhovateľom (podľa zákona o súdnych poplatkoch) považovať iný podiel ako ten, o realizácii ktorého v konaní ide, teda spoluvlastnícky podiel navrhovateľa."[3]

Záver z tohto ustanovenia je teda taký, že základom poplatku bude cena podielu, ktorú navrhovateľ už má. Mám za to, že výklad a následné aplikovanie tohto ustanovenia nie je správny. Autor sa v komentári odvoláva na vyjadrenie predsedu Najvyššieho súdu SSR uverejnené v stanovisku Najvyššieho súdu ČSSR, č. Rc 33/82. Tvrdím, že uvedený záver (že základom poplatku bude podiel ktorý vlastní navrhovateľ) nie je správny, logický a nemá oporu v zákone. Svoj názor opieram najmä o Stanovisko senátu Nejvyššího soudu ČSSR k zajištení jednotného výkladu ustanovenia §3, odst.5 zákona č. 116/1966 Sb. Pre stručnosť vyberám právnu vetu z tohto stanoviska:

„Senát Nejvyššího soudu ČSSR zaujal podle ustanovení § 27 odst. 1 písm. c) zákona o organizaci soudů a o volbách soudců (jehož úplné znění bylo vyhlášeno pod č. 19/1970 Sb.) stanovisko k zajištění jednotného výkladu ustanovení § 3 odst. 5 zákona č. 116/1966 Sb. o soudních poplatcích, a to s těmito závěry:

V občanském soudním řízení o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví je základem soudního poplatku (označeným pro toto řízení v ustanovení § 3 odst. 5 zákona č. 116/1966 Sb. jako "cena podílu žádaného navrhovatelem") cena předmětu poplatného úkonu (ve smyslu ustanovení § 3 odst. 1 téhož zákona) podle návrhu na zahájení řízení. Vzhledem ke způsobům zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví stanoveným v § 142 o. z. (srov. i § 492 odst. 1 o. z.), jež mohou být návrhy navrhovatelů v občanském soudním řízení uplatňovány, je tu třeba cenu předmětu poplatného úkonu posoudit podle toho, navrhuje-li se rozdělení společné věci mezi spoluvlastníky podle výše podílů, nebo navrhuje-li se přikázání věci za přiměřenou náhradu jednomu nebo více spoluvlastníkům, anebo navrhuje-li se prodej společné věci a rozdělení výtěžku podle podílů. Navrhuje-li navrhovatel (navrhovatelé) zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví přikázáním věci za přiměřenou náhradu jemu (jim) jako jednomu nebo více spoluvlastníkům, je tu předmětem poplatného úkonu (ve smyslu ustanovení § 3 odst. 3 a 5 zákona č. 116/1966 Sb.) cena spoluvlastnického podílu (spoluvlastnických podílů) patřícího odpůrci (patřících odpůrcům), k jehož (k jejichž) přechodu na navrhovatele směřuje v takovém případě návrh, aby soud rozhodl o přikázání celé věci za přiměřenou náhradu jednomu nebo více spoluvlastníkům ".

Záver prijatý v tomto zjednocujúcom stanovisku je jasný, logický a jeho gramatický a aj logický výklad korešponduje so znením zákona. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že ak navrhovateľ navrhuje súdu, aby zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že mu bude prikázaný podiel odporcu za primeranú náhradu, bude základ poplatku hodnota podielu patriacemu odporcovi. Podiel žiadaný navrhovateľom je teda to, čo žiada, aby mu bolo prikázané od niekoho iného (od odporcu) tj. odporcov spoluvlastnícky podiel a nie toto, čo už vlastní.

  • Rovnaký princíp určenia výšky súdneho poplatku (že základom je hodnota podielu odporcu) bol aplikovaný aj vo veci 7C/18/2008 vedenej na OS PB. V tejto veci navrhovatelia žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo spôsobom, tak, že mu bude prikázaný podiel odporcu za primeranú náhradu. V tomto konaní bola celá hodnota nehnuteľnosti určená na sumu 2 500 000,-Sk. Podiel odporcu bol 1/8. Súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 18 750,-Sk. Túto sumu mohol dostať jedine tak že 6% (sadzba poplatku) vyrátal zo z hodnoty 312 500,-Sk čo je 1/8 celej nehnuteľnosti a teda hodnota podielu ktorý vlastní odporca a ktorý navrhovatelia požadovali.
  • Uvádzam ďalšiu vec v ktorej bol použitý rovnaký postup. Jedná sa o vec vedenú na OS PB pod spis. značkou 7C/47/2008. Tu sa navrhovateľ tiež domáhal podielu odporcu, ktorej cenu určil na sumu 450 000,-Sk. Súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 27 000,-Sk. Súd tu postupoval rovnako ako v predošlom prípade tj. súdny poplatok vyčíslil ako 6% z hodnoty podielu, ktorý patril odporcovi tj. zo sumy 450 000,-Sk.

Uvádzam tiež, že pojem požadovaný podiel používa aj vyhláška MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Odmeňovanie advokáta vychádza nie len z toho istého pojmu ale aj z toho istého princípu ako určovanie súdneho poplatku. Je teda na mieste a logické si daný pojem vykladať rovnako. Ak by sa vykladal rôzne, spôsobovalo by to zmätočnosť. K uvedenému pojmu som už v minulosti pre rovnakú nezhodu požiadal predsedníctvo SAK o zaujatie stanoviska výkladu tohto pojmu. Predsedníctvo SAK zaujalo jednoznačné stanovisko[4] že „cenou požadovaného podielu je cena spoluvlastníckeho podielu patriaceho odporcovi o prikázanie ktorého navrhovateľ návrhom na začatie konania za primeranú náhradu žiada....". Aj toto stanovisko, rovnako ako aj môj názor sa opiera o Stanovisko senátu Nejvyššího soudu ČSSR k zajištení jednotného výkladu ustanovenia o ktoré opieram aj svoju argumentáciu vyššie.

  • Taktiež v rozsudku 8C/81/2007 OS PB použil pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia princíp, že „požadovaný podiel" je hodnota podielu, ktorý vlastní odporca. Hodnota nehnuteľnosti bola v tomto prípade 450 000,-Sk. Odporca mal podiel 1/12 tj. 37 500,-Sk. Z tejto sumy (37 500,-Sk) vychádzal súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia a správne stanovil odmenu za úkon právnej služby na sumu 1 850,-Sk ( správny postup podľa vyhlášky MS SR 655/2004 Zz.).
  • Aj Krajský súd v Trenčíne sa vo veci 8C/81/09 stotožnil s argumentáciou a dal za pravdu že „požadovaný podiel" je to čo žiada navrhovateľ (teda hodnota podielu odporcu). V tejto veci výšku odmeny určil z podielu, ktorý vlastnil odporca. V tomto prípade to bolo 2/12 z sumy 450 000 Sk. 2/12 predstavoval podiel odporcu a 450 000 Sk bola hodnota celej nehnuteľnosti.

Musím zdôrazniť, že princíp určenia výšku súdneho poplatku a stanovenie výšky odmeny vychádza s toho istého princípu a používa sa ten istý pojem. Nebolo úmyslom zákonodarcu rozlične upraviť výpočet určenie výšky súdneho poplatku a určenie výšky odmeny advokáta. Je neprístupné a pre právnu prax nevhodné, aby si súdy, ba čo viac ten istý súd v rôznych, ale skutkovo a principiálne rovnakých prípadoch tak závažnú vec vykladal rôzne. Jedná sa o principiálnu vec, ktorá v prípade nesprávnej aplikácie môže spôsobiť škodu na strane poplatníka alebo advokáta. Mám za to, že súdny poplatok mal byť v danom prípade vyčíslený z podielu odporcu nakoľko tento navrhovateľ požaduje. Ak by sa aplikoval výklad, že základom bude podiel navrhovateľa, ktorý už vlastní, priečilo by sa to logike v tom, že nie je možné žiadať to, čo už má navrhovateľ nadobudnuté.

JUDr. Martin Bicko – advokátsky koncipient
Advokátska kancelária JUDr. Tibor BICKO
Dukelská 972/7-3
017 01 Považská Bystrica
Tel: 042/432 28 35
Mail: koncipient@stonline.sk

Právnické eso 

Príspevok autorskej súťaže Právnické eso

Citácie a vysvetlivky:

[1] Zákon č. 71/1992 Zb.

[2] HORVÁTH, E.: Zákon o súdnych poplatkoch – komentár, Bratislava: Iura Edition 2006.

[3] HORVÁTH, E.: Zákon o súdnych poplatkoch – komentár, Bratislava: Iura Edition 2006.

[4] Stanovisko zaujaté predsedníctvom SAK k otázke postupu v prípadoch vyčísľovania odmeny pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom zo dňa 16. júla 2010 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1093
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

 
čo na to NS

Najvyšší súd SR zdieľa rovnaký názor ako JUDr. Bicko. Dávam do pozornosti uznesenie NSSR sp. zn. 4M Cdo 10/2009 z 29.03.2011, dostupné na: http://www.nssr.gov.sk/data/att/2607_subor.pdf

 
mirka | 23.03.2012 14:04
 
to:zorro

ja si myslim, ze martin vychadzal pri posudzovani "logiky" vykladu z toho, ze zakon hovori o pozadovanom podieli, a teda pristupil na vyklad, ktory sa najviac priblizuje tomu, co zodpoveda tomu, co sa ziada, teda spoplatnit vôlu ziadatela ergo ziadas toto, tak zaplat za to. V tom smere mu nemozno upierat jeho nazor, je naozaj blizko zneniu normy, ale zdielam rovnaky nazor ako vy. Je to priestor na zmenu, ani my advokati nevieme co od sudu ocakavat, ked su take roznorode vyklady sudov, tak co povedat klientovi, aky poplatok bude sud ziadat. Potom vyzerame ako diletanti, ale vina je len na nejasnom zneni zakona.

 
diana | 21.03.2012 18:43
 
poplatky

Dovolím si s autorom nesúhlasiť. V konaní o zrušenie spoluvlastníctva a vyporiadanie medzi spoluvlastníkmi nie je súd viazaný návrhom na spôsob vyporiadania a svojim rozhodnutím môže vec rozdeliť aj napriek tomu, že navrhovateľ sa domáha prikázania svojho spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom alebo prikázania veci do svojho výlučného vlastníctva... (R I/1989, R 4/1966). Bude teda súd dovyrubovať poplatok ak náhodou zmení smerovanie svojho dokazovania k inému spôsobu vyporiadania? Urobme si nadhľad: Budem žiadať taký spôsob vyporiadania, aby som platil nižší poplatok a následne v priebehu konania "zmením názor" resp. budem dokazovanie smerovať k želanému spôsobu vyporiadania a docielim nižší poplatok. Napríklad sme dvaja spoluvlastníci, ja mám 2/3, druhý má 1/3. Budem žiadať v konaní o vyporiadanie prisúdenie celej veci aj keď viem, že ju chce druhý a mne ide len o peniaze za 2/3 podielu, nakoľko vtedy budem platiť poplatok len z 1/3. Avšak súd musí najprv skúmať možnosť reálneho rozdelenia, ktorá ak nie je možná, nasleduje možnosť prisúdenia veci jednému, tam zmením názor a budem súhlasiť s tým, že vec môže dostať druhý za proticenu 2/3 hodnoty. Jediný správny je teda podľa mňa názor, že platím toľko, koľko je môj podiel, veď aj tak musím vyplatiť ostatných ak mi bude napríklad vec celá prikázaná, takže reálne nedostanem a nemôžem dostať nikdy viac. Súhlasím s názorom z komentára dr.Horvátha a v praxi uplatňujem tento názor stále, nakoľko práveže ten je úplne logický a spravodlivý a nepripúšťa špekulácie.

 
Zorro | 21.03.2012 17:34

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

CSP: K aplikácii § 257 Civilného sporového poriadku

Aplikácia § 257 Civilného sporového poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené ...

Neoprávnený odber plynu; premlčanie

Osoba, která po smrti původního odběratele odebírá v jeho bytě plyn navzdory tomu, že nemá uzavřenou smlouvu o odběru, je přinejmenším ...

Medzera v aplikácii Viedenského dohovoru, určenie rozhodného práva

Vznik smluvního vztahu z kupní smlouvy uzavřené mezi prodávajícím se sídlem ve Slovenské republice a kupujícím se sídlem v České ...

CSP: Pasivita žalovaného a interpretácia § 151 CSP

I. Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Stíhanie korupcie na Slovensku ostáva žalostné, k zmenám prispela aj kauza Kuciakhttps://www.webnoviny.sk/stihanie-korupcie-na-slovensku-ostava-zalostne-k-zmenam-prispela-aj-kauza-kuciak/

Stíhanie korupcie na Slovensku ostáva aj naďalej žalostné.

Výbor vypočúva uchádzačov o post ústavného sudcuhttp://www.teraz.sk/slovensko/vybor-vypocuva-kandidatov-na-sudcov/418685-clanok.html

Niekoľko sudcov už predchádzajúci prezident Andrej Kiska vymenoval, na Ústavnom súde SR je tak ...

Deň väzenskej a justičnej stráže oslávia 28. septembra v Piešťanochhttp://www.teraz.sk/slovensko/pri-prilezitosti-50-vyrocia-organiz/418764-clanok.html

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) organizuje pri príležitosti ...

Veverka: Novela odpadového zákona je posun, mohla byť ambicióznejšiahttp://www.teraz.sk/slovensko/veverka-novela-odpadoveho-zakona-je-p/418639-clanok.html

Novela zákona o odpadoch, ktorú poslanci tento týždeň posunuli do druhého čítania, je podľa ...

Radíme: Pozostalí dedia nielen majetok, ale aj dlhyhttp://www.teraz.sk/slovensko/radime-pozostali-dedia-nielen-majetok/418675-clanok.html

Dedičstvo sa nadobúda k momentu smrti, keďže smrťou stráca fyzická osoba svoju právnu ...

Gál: Ak sa voľba predsedu NS natiahne, porozhliadnem sa po kandidátovhttp://www.teraz.sk/slovensko/gal-ak-sa-volba-predsedu-ns-natiahne/418541-clanok.html

Súdna rada v pondelok (9. 9.) na svojom mimoriadnom zasadnutí ani v druhom kole nezvolila nového ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: