Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť

Opäť k pojmu „požadovaný podiel" pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

21.3. 2012, 15:54 |  Martin Bicko

V Bulletine slovenskej advokácie číslo 1-2/2011 som poukázal na rôznorodosť výkladu pojmu „požadovaný podiel" vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Uviedol som praktický príklad diametrálne odlišného výkladu a následnej aplikácie zákonného pojmu „požadovaný podiel" a to v prípade určenia odmeny advokáta za zastupovanie klienta v takom spore. Uviedol som dva názory. Jeden si vysvetľuje daný pojem tak, že je ním podiel, ktorý vlastní odporca a druhý, že požadovaný podiel predstavuje hodnotu celej veci. Obdobný odlišný výklad a aplikáciu pojmu „požadovaný podiel" (použitý v zákone o súdnych poplatkoch) aplikujú súdy pri určení výšky súdneho poplatku vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ak sa navrhuje, aby spoluvlastníctvo bolo zrušené a vyporiadané tak, že navrhovateľ nadobudne podiel odporcu a bude mu uložená povinnosť vyplatiť ho. Súdy častokrát uvedený pojem vykladajú rôzne a následne rôzne určia výšku súdneho poplatku. Z vlastnej skúsenosti žiaľ musím povedať, že na tom istom súde dochádza k nejednotnému výkladu. Pre lepšie pochopenie popíšem teda konkrétne postupy súdov a ich výklad sporného pojmu.

Klient – navrhovateľ žalobou žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k bytu tak, že navrhovateľ sa stane výlučným vlastníkom bytu a bude mu uložená povinnosť vyplatiť odporcu. Navrhovateľ vlastnil 4/5, odporca 1/5. Hodnota bytu bola určená na sumu 33 194 €. Okresný súd v Považskej Bystrici výzvou na zaplatenie súdneho poplatku vyzval klienta zaplatiť súdny poplatok vo výške 1 593 €. Vo výzve mu uložil 10 dňovú lehotu na zaplatenie tejto sumy. Výšku poplatku vyčíslenú súdom na sumu 1 593 € považujem však za nesprávnu. Súd pri vyčísľovaní tohto poplatku správne vychádzal z ustanovenia § 7, ods. 8 zákona o súdnych poplatkoch [1] (ďalej len ZSP). Ten určuje, čo je základom poplatku v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom. Použitie daného ustanovenia bolo správne, ale súd si nesprávne vyložil a následne aplikoval pojem „podiel žiadaný navrhovateľom". Súd vychádzal z komentára k zákonu o súdnych poplatkoch[2]. Ten k odseku 8 uvádza:

„Na rozdiel od konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu, ktorú žiada navrhovateľ, t.j. cena predmetu poplatkového úkonu podľa návrhu na začatie konania. Cenou podielu žiadaného navrhovateľom treba pre určenie základu poplatku rozumieť cenu spoluvlastníckeho podielu, o ktorom navrhovateľ v návrhu uvádza, že mu patrí, a nie cenu spoluvlastníckeho podielu odporcov, ani cenu celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve, a to aj vtedy, keď navrhovateľ navrhuje, aby bola celá vec prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Interpretačné vyčerpávajúce a jednoznačné je v tejto súvislosti vyjadrenie predsedu Najvyššieho súdu SSR uverejnené aj v stanovisku Najvyššieho súdu ČSSR, č. Rc 33/82, v ktorom uvádza, že znenie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 116/1966 Zb. (teraz § 7 ods. 8 ZSP), ktoré operuje s pojmom cena podielu žiadaného navrhovateľom, nezodpovedá ustanoveniam upravujúcim v Občianskom zákonníku zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Podľa ustanovenia § 142 OZ sa pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva neprikazuje žiadnemu z účastníkov podiel iného, ale prikazuje sa iba celá vec, prípadne jej reálna časť, alebo sa prisudzuje výplata. Súd rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pokiaľ ide o spôsob vyporiadania, nie je viazaný návrhom. Z textu zákona o súdnych poplatkoch je zrejmé, že základom súdneho poplatku je iba cena podielu, a nie cena celej veci, ktorá je v spoluvlastníctve. Vzniká teda otázka, či "žiadaným podielom" treba rozumieť podiel navrhovateľov, alebo podiel odporcov. Celý svoj nárok na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva navrhovateľ vyvodzuje zo svojho spoluvlastníckeho podielu. Ten predstavuje hodnotu, z ktorej jeho návrh vyviera, a celé konanie v podstate rieši iba otázku, či hodnotu predstavovanú týmto spoluvlastníckym podielom dostane navrhovateľovi vo forme peňažnej výplaty, alebo v kombinácii prikázania celej veci proti výplate ostatných účastníkov. Čistá hodnota toho, čo navrhovateľ dostane pri akomkoľvek druhu vyporiadania, bude vždy zhodná s cenou jeho pôvodného spoluvlastníckeho podielu a navrhovateľ nemôže požadovať žiadnu inú hodnotu a ani súd mu nemôže žiadnu inú hodnotu priznať. Nemožno teda za podiel "žiadaný" navrhovateľom (podľa zákona o súdnych poplatkoch) považovať iný podiel ako ten, o realizácii ktorého v konaní ide, teda spoluvlastnícky podiel navrhovateľa."[3]

Záver z tohto ustanovenia je teda taký, že základom poplatku bude cena podielu, ktorú navrhovateľ už má. Mám za to, že výklad a následné aplikovanie tohto ustanovenia nie je správny. Autor sa v komentári odvoláva na vyjadrenie predsedu Najvyššieho súdu SSR uverejnené v stanovisku Najvyššieho súdu ČSSR, č. Rc 33/82. Tvrdím, že uvedený záver (že základom poplatku bude podiel ktorý vlastní navrhovateľ) nie je správny, logický a nemá oporu v zákone. Svoj názor opieram najmä o Stanovisko senátu Nejvyššího soudu ČSSR k zajištení jednotného výkladu ustanovenia §3, odst.5 zákona č. 116/1966 Sb. Pre stručnosť vyberám právnu vetu z tohto stanoviska:

„Senát Nejvyššího soudu ČSSR zaujal podle ustanovení § 27 odst. 1 písm. c) zákona o organizaci soudů a o volbách soudců (jehož úplné znění bylo vyhlášeno pod č. 19/1970 Sb.) stanovisko k zajištění jednotného výkladu ustanovení § 3 odst. 5 zákona č. 116/1966 Sb. o soudních poplatcích, a to s těmito závěry:

V občanském soudním řízení o zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví je základem soudního poplatku (označeným pro toto řízení v ustanovení § 3 odst. 5 zákona č. 116/1966 Sb. jako "cena podílu žádaného navrhovatelem") cena předmětu poplatného úkonu (ve smyslu ustanovení § 3 odst. 1 téhož zákona) podle návrhu na zahájení řízení. Vzhledem ke způsobům zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví stanoveným v § 142 o. z. (srov. i § 492 odst. 1 o. z.), jež mohou být návrhy navrhovatelů v občanském soudním řízení uplatňovány, je tu třeba cenu předmětu poplatného úkonu posoudit podle toho, navrhuje-li se rozdělení společné věci mezi spoluvlastníky podle výše podílů, nebo navrhuje-li se přikázání věci za přiměřenou náhradu jednomu nebo více spoluvlastníkům, anebo navrhuje-li se prodej společné věci a rozdělení výtěžku podle podílů. Navrhuje-li navrhovatel (navrhovatelé) zrušení a vypořádání podílového spoluvlastnictví přikázáním věci za přiměřenou náhradu jemu (jim) jako jednomu nebo více spoluvlastníkům, je tu předmětem poplatného úkonu (ve smyslu ustanovení § 3 odst. 3 a 5 zákona č. 116/1966 Sb.) cena spoluvlastnického podílu (spoluvlastnických podílů) patřícího odpůrci (patřících odpůrcům), k jehož (k jejichž) přechodu na navrhovatele směřuje v takovém případě návrh, aby soud rozhodl o přikázání celé věci za přiměřenou náhradu jednomu nebo více spoluvlastníkům ".

Záver prijatý v tomto zjednocujúcom stanovisku je jasný, logický a jeho gramatický a aj logický výklad korešponduje so znením zákona. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že ak navrhovateľ navrhuje súdu, aby zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že mu bude prikázaný podiel odporcu za primeranú náhradu, bude základ poplatku hodnota podielu patriacemu odporcovi. Podiel žiadaný navrhovateľom je teda to, čo žiada, aby mu bolo prikázané od niekoho iného (od odporcu) tj. odporcov spoluvlastnícky podiel a nie toto, čo už vlastní.

  • Rovnaký princíp určenia výšky súdneho poplatku (že základom je hodnota podielu odporcu) bol aplikovaný aj vo veci 7C/18/2008 vedenej na OS PB. V tejto veci navrhovatelia žiadali zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo spôsobom, tak, že mu bude prikázaný podiel odporcu za primeranú náhradu. V tomto konaní bola celá hodnota nehnuteľnosti určená na sumu 2 500 000,-Sk. Podiel odporcu bol 1/8. Súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 18 750,-Sk. Túto sumu mohol dostať jedine tak že 6% (sadzba poplatku) vyrátal zo z hodnoty 312 500,-Sk čo je 1/8 celej nehnuteľnosti a teda hodnota podielu ktorý vlastní odporca a ktorý navrhovatelia požadovali.
  • Uvádzam ďalšiu vec v ktorej bol použitý rovnaký postup. Jedná sa o vec vedenú na OS PB pod spis. značkou 7C/47/2008. Tu sa navrhovateľ tiež domáhal podielu odporcu, ktorej cenu určil na sumu 450 000,-Sk. Súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 27 000,-Sk. Súd tu postupoval rovnako ako v predošlom prípade tj. súdny poplatok vyčíslil ako 6% z hodnoty podielu, ktorý patril odporcovi tj. zo sumy 450 000,-Sk.

Uvádzam tiež, že pojem požadovaný podiel používa aj vyhláška MS SR 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov. Odmeňovanie advokáta vychádza nie len z toho istého pojmu ale aj z toho istého princípu ako určovanie súdneho poplatku. Je teda na mieste a logické si daný pojem vykladať rovnako. Ak by sa vykladal rôzne, spôsobovalo by to zmätočnosť. K uvedenému pojmu som už v minulosti pre rovnakú nezhodu požiadal predsedníctvo SAK o zaujatie stanoviska výkladu tohto pojmu. Predsedníctvo SAK zaujalo jednoznačné stanovisko[4] že „cenou požadovaného podielu je cena spoluvlastníckeho podielu patriaceho odporcovi o prikázanie ktorého navrhovateľ návrhom na začatie konania za primeranú náhradu žiada....". Aj toto stanovisko, rovnako ako aj môj názor sa opiera o Stanovisko senátu Nejvyššího soudu ČSSR k zajištení jednotného výkladu ustanovenia o ktoré opieram aj svoju argumentáciu vyššie.

  • Taktiež v rozsudku 8C/81/2007 OS PB použil pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia princíp, že „požadovaný podiel" je hodnota podielu, ktorý vlastní odporca. Hodnota nehnuteľnosti bola v tomto prípade 450 000,-Sk. Odporca mal podiel 1/12 tj. 37 500,-Sk. Z tejto sumy (37 500,-Sk) vychádzal súd pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia a správne stanovil odmenu za úkon právnej služby na sumu 1 850,-Sk ( správny postup podľa vyhlášky MS SR 655/2004 Zz.).
  • Aj Krajský súd v Trenčíne sa vo veci 8C/81/09 stotožnil s argumentáciou a dal za pravdu že „požadovaný podiel" je to čo žiada navrhovateľ (teda hodnota podielu odporcu). V tejto veci výšku odmeny určil z podielu, ktorý vlastnil odporca. V tomto prípade to bolo 2/12 z sumy 450 000 Sk. 2/12 predstavoval podiel odporcu a 450 000 Sk bola hodnota celej nehnuteľnosti.

Musím zdôrazniť, že princíp určenia výšku súdneho poplatku a stanovenie výšky odmeny vychádza s toho istého princípu a používa sa ten istý pojem. Nebolo úmyslom zákonodarcu rozlične upraviť výpočet určenie výšky súdneho poplatku a určenie výšky odmeny advokáta. Je neprístupné a pre právnu prax nevhodné, aby si súdy, ba čo viac ten istý súd v rôznych, ale skutkovo a principiálne rovnakých prípadoch tak závažnú vec vykladal rôzne. Jedná sa o principiálnu vec, ktorá v prípade nesprávnej aplikácie môže spôsobiť škodu na strane poplatníka alebo advokáta. Mám za to, že súdny poplatok mal byť v danom prípade vyčíslený z podielu odporcu nakoľko tento navrhovateľ požaduje. Ak by sa aplikoval výklad, že základom bude podiel navrhovateľa, ktorý už vlastní, priečilo by sa to logike v tom, že nie je možné žiadať to, čo už má navrhovateľ nadobudnuté.

JUDr. Martin Bicko – advokátsky koncipient
Advokátska kancelária JUDr. Tibor BICKO
Dukelská 972/7-3
017 01 Považská Bystrica
Tel: 042/432 28 35
Mail: koncipient@stonline.sk

Právnické eso 

Príspevok autorskej súťaže Právnické eso

Citácie a vysvetlivky:

[1] Zákon č. 71/1992 Zb.

[2] HORVÁTH, E.: Zákon o súdnych poplatkoch – komentár, Bratislava: Iura Edition 2006.

[3] HORVÁTH, E.: Zákon o súdnych poplatkoch – komentár, Bratislava: Iura Edition 2006.

[4] Stanovisko zaujaté predsedníctvom SAK k otázke postupu v prípadoch vyčísľovania odmeny pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom zo dňa 16. júla 2010 


Najprávo.sk - právny informačný systém pre odborníkov a širokú verejnosť