Konkurzná turistika, alebo prečo sa Gerhard, Uwe a Gerda prídu oddlžiť na Slovensko

Kolegovia a kolegyne, ktorí pracujú u nás s insolvenčným právom, a ktorých pravidelná zábavka pri rannej káve je čítanie kapitoly Konkurzy a reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku  si možno všimli v poslednej dobe vzrastajúci počet nemecky znejúcich mien fyzických osôb, na  ktoré bolo začaté konkurzné konanie a následne vyhlásený konkurz na Slovensku. Prečo sa tak deje a čo je príčinou tohto javu si dovolím rozobrať v tomto skromnom postrehu.

Slovenská právna úprava umožňuje fyzickej osobe domáhať sa na súde po konkurze zbavenia svojich dlhov. Právna úprava oddlženia existuje vo väčšine krajín EÚ (aj keď niektoré právne úpravy v EÚ, napr. talianska  to neumožňujú vôbec).  Štandardná doba oddlženia v krajinách EÚ sa pohybuje okolo 5 rokov, práve v Nemecku (6 rokov) a Rakúsku (7 až 10 rokov) patria takto stanovené lehoty k najdlhším. V rámci Európy patrí rakúska úprava k vôbec najtvrdším pre dlžníka (a priaznivejším pre veriteľov). Oproti tomu  je postavená relatívne liberálna koncepcia slovenskej právnej úpravy oddlženia, kedy celková skúšobná doba je stanovená na 3 roky, neexistuje minimálna kvóta na pomerné uspokojenie z celkového objemu záväzkov dlžníka (v Rakúsku napr. 10%). Aj iné krajiny EÚ liberalizujú v poslednej dobe svoje pôvodne tvrdé úpravy, a to najmä v súvislosti s krízou zasahujúcou bežné fyzické osoby, u ktorých sa hromadia záväzky  a v rámci tejto liberalizácie skracujú predtým nastavené  neúmerné lehoty na oddlženie. (napr. Litva skrátila trvanie oddlženia na 3,5 roka z pôvodných 7 - žeby inšpirácia slovenským modelom?)

Preto občania Nemecka a Rakúska v rámci slobody usadzovania si radšej ohlásia trvalý pobyt na území Slovenska, podajú návrh na konkurz na slovenskom súde a zároveň si žiadajú rozhodnúť o oddlžení podľa slovenského právneho poriadku. Pripomínam, že v zmysle Nariadenia je súd členskej krajiny príslušný rozhodnúť o hlavnom konkurznom konaní, ak má dlžník na jeho území tzv. centrum hlavných záujmov (COMI – Center of Main Interest), čo samozrejme nemusí byť zhodné s formálnym trvalým pobytom. Slovenský súd by teda mal v rámci takéhoto návrhu aj skúmať, či dlžník má nejaké väzby so Slovenskom (bývanie, práca, rodinné zväzky), a ak príde k záveru že COMI leží na území Slovenska, je príslušný a oprávnený rozhodnúť ako o vyhlásení konkurzu tak o oddlžení bez ohľadu na to, že napr. všetci veritelia danej fyzickej osoby sú zo zahraničia. 

Je zaujímavé, že v Nemecku už pôsobia poradenské a advokátske kancelárie, ktoré (aj v spolupráci so slovenskými kolegami) zariaďujú pre zadlžených občanov nemecky hovoriacich krajín trvalý pobyt  na Slovensku a následne návrh na vyhlásenie konkurzu s cieľom podradiť oddlženie slovenskému právnemu poriadku, ktorý sa uvádza ako ideálny na relatívne rýchle a lacné oddlženie (kritizovaný býva iba preddavok na odmenu predbežnému správcovi).  Navyše je s tým spojené otázka plnení, ktoré musí dlžník počas skúšobnej doby poskytovať veriteľom, ktorá môže byť v rámci zákonných limitov slovenského zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii nastavená výhodnejšie.   

Z tohto javu vyplýva otázka: Ide o negatívny jav alebo nie? Ako hovoria českí kolegovia v súvislosti so zákazom  akcií na doručiteľa v českom právnom poriadku a z toho vyplývajúceho prechodu sídla akciových spoločností do zahraničia, nie je to nič nezvyčajné a ide o „soutěž právních řádú“. Zdá sa, že v oblasti oddlženia fyzických osôb túto súťaž právnych poriadkov Slovensko vyhráva (na škodu nemeckých a rakúskych veriteľov). Zaujímavé je, že v Nemecku dokonca vznikla petícia adresovaná Angele Merkelovej, aby „zrovnoprávnila nemeckých občanov s občanmi východnej Európy“ a umožnila nové pravidlá konkurzu fyzickej osoby aj v Nemecku, na základe ktorých by sa dlžník mohol oddlžiť v trojročnej lehote.  Dokonca sú úvahy o tom, že tento záchranný dáždnik by mohol byť prijatý aj vo forme Nariadenia, záväzného pre všetky krajiny EÚ (EURO Rettungsschirm) s jednotnou dĺžkou skúšobnej doby a jednotnými pravidlami oddlženia pre fyzické osoby, čím by vlastne konkurzná turistika v rámci krajín EÚ  stratila zmysel. 

Pozn.: Aj u nás sa v poslednej dobe zjavili úvahy o zmene koncepcie súčasného oddlženia na akýsi „koncept sanácie“, čiastočne sa podobajúci reštrukturalizácii podnikateľských subjektov, kde by dominantnú úlohu zohrával posudok správcu a nastavený plán uspokojenia záväzkov, ktorý by mohol napr. rešpektovať zachovanie majetku dlžníka tvoriaceho obydlie bez potreby jeho speňaženia a pod.  Oproti dnešnej koncepcii by zase dlžník musel disponovať peňažnými prostriedkami na spracovanie posudku správcu, ktorý musí financuje sám. 

JUDr. Dalimír Solčanský, LL.M.
Autor je advokát, školiteľ správcov a príležitostný glosátor súčasnej legislatívy