K pravidlu ne bis in idem v schengenskom priestore

Pravidlo, podľa ktorého uplatnenie zásady ne bis in idem v schengenskom priestore vyžaduje, aby trest uložený v členskom štáte bol vykonaný alebo sa práve vykonával, nie je v rozpore s Chartou základných práv. Ak trest spočíva v treste odňatia slobody a pokute, pričom oba tresty sú uložené ako hlavné, zaplatenie pokuty nepostačuje na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že trest sa vykonal. Tak znie tohtotýždňový verdikt Súdneho dvora EÚ.

Podľa Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda (DVSD), osoba právoplatne odsúdená v jednom zmluvnom štáte nesmie byť pre ten istý čin stíhaná v inom zmluvnom štáte (zásada ne bis in idem). DVSD však spresňuje, že sa má uplatniť iba za predpokladu, že uložený trest už bol vykonaný alebo sa práve vykonáva, alebo podľa práva štátu, v ktorom bol rozsudok vynesený, už nemôže byť vykonaný (ďalej len „podmienka výkonu"). Samotná Charta základných práv Európskej únie upravuje zásadu ne bis in idem bez výslovného odkazu na takúto podmienku. (Článok 50 Charty)

Zoran Spasic, srbský štátny príslušník, je v Nemecku stíhaný za trestný čin podvodu spáchaný v Miláne v roku 2009 (od fyzickej osoby bola vylákaná suma 40 000 eur v malých bankovkách výmenou za bankovky v hodnote 500 eur, ktoré sa ukázali ako falošné). Súčasne bol Z. Spasic odsúdený v Taliansku za ten istý trestný čin na trest odňatia slobody v dĺžke jedného roka v spojení s pokutou 800 eur. Zoran Spasic, ktorý už bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iné trestné činy v Rakúsku, zaplatil pokutu, ale trest odňatia slobody nevykonal.

V nadväznosti na európsky zatýkací rozkaz vydaný Nemeckom rakúske orgány odovzdali Z. Spasica nemeckým orgánom. Zoran Spasic je od konca roka 2013 v Nemecku vo väzbe, kde čaká na súd za trestný čin podvodu spáchaný v Taliansku. Zoran Spasic poukazuje na to, že na základe zásady ne bis in idem nemôže byť stíhaný pre ten istý skutok, keďže v Taliansku už bol voči nemu vydaný konečný a vykonateľný rozsudok. Nemecké orgány sa domnievajú, že s ohľadom na DVSD sa zásada ne bis in idem neuplatní, pretože trest odňatia slobody v Taliansku doposiaľ nebol vykonaný. Zoran Spasic namieta, že podmienka výkonu stanovená v DVSD nemôže platne obmedziť pôsobnosť Charty základných práv a že musí byť prepustený na slobodu, keďže zaplatil pokutu 800 eur, čím vykonal uložený trest.

V rozsudku Súdny dvor, na ktorý sa obrátil Oberlandesgericht Nürnberg, rozhodol, že dodatočná podmienka výkonu obsiahnutá v DVSD predstavuje obmedzenie zásady ne bis in idem, ktoré je zlučiteľné s Chartou základných práv. V prípade zásady ne bis in idem totiž vysvetlenia k Charte výslovne odkazujú na DVSD, takže tento dohovor obmedzuje zásadu ne bis in idem zakotvenú v Charte platne. Súdny dvor sa okrem toho domnieva, že podmienka výkonu stanovená v DVSD nespochybňuje zásadu ne bis in idem samu osebe, keďže jej cieľom je iba zabrániť prípadnej beztrestnosti osôb odsúdených v členskom štáte konečným trestnoprávnym rozsudkom. Súdny dvor sa napokon domnieva, že podmienka výkonu je primeraná sledovanému cieľu (zabezpečiť v rámci priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti vysokú úroveň bezpečnosti) a nejde nad rámec toho, čo je nevyhnutné na zabránenie beztrestnosti odsúdených osôb.

Súdny dvor okrem toho vyhlásil, že pokiaľ sú trest odňatia slobody a pokuta uložené ako hlavné tresty (ako je to v prípade Z. Spasica), iba zaplatenie pokuty nestačí na záver, že trest už bol vykonaný alebo sa práve vykonáva v zmysle DVSD. V tomto ohľade Súdny dvor uviedol, že hoci DVSD stanovuje, že „trest" už musí byť vykonaný alebo sa práve vykonávať, vzťahuje sa táto podmienka aj na situáciu, keď boli uložené dva hlavné tresty. Akýkoľvek iný výklad by viedol k tomu, že zásada ne bis in idem stanovená v DVSD by bola zbavená zmyslu, a ohrozil by užitočné uplatňovanie DVSD. Vzhľadom na to, že Z. Spasic iba zaplatil pokutu, ale nevykonal trest odňatia slobody, dospel Súdny dvor k záveru, že podmienka výkonu stanovená v DVSD nie je v jeho prípade splnená.

Zdroj: curia.europa.eu
Ilustračné foto: najprávo.sk