Prevádzkovateľ obchodu, ktorý verejnosti bezplatne ponúka wifi sieť, nie je zodpovedný za porušenie autorských práv používateľom tejto siete. Takému prevádzkovateľovi však možno uložiť, aby na účely skončenia tohto porušovania alebo jeho predchádzania zabezpečil svoju sieť heslom. Tak znie verdikt Súdneho dvora EU z 15. septembra 2016 vo veci vo veci C-484/14 Tobias Mc Fadden/Sony Music Entertainment Germany GmbH.
O predmetnom konaní sme na stránkach portálu najprávo.sk písali už v marci tohto roku, kde sme čitateľom predostreli stanovisko Generálneho advokáta Súdneho dvora EÚ. O čo v konaní ide? Tobias Mc Fadden je konateľom obchodu so svetelnou a zvukovou technikou, v ktorom bezodplatne ponúka verejne prístupnú wifi sieť, aby zaujal pozornosť potenciálnych zákazníkov svojím tovarom a službami.
V roku 2010 bolo hudobné dielo, ku ktorému vlastní autorské práva spoločnosť Sony, verejnosti protiprávne ponúknuté na stiahnutie prostredníctvom tejto siete. Landgericht München I (Krajinský súd Mníchov I, Nemecko), ktorý prejednáva spor medzi spoločnosťou Sony a pánom Mc Faddenom, sa domnieva, že porušenia predmetných autorských práv sa nedopustil sám pán Mc Fadden. Uvažuje však nad tým, že pán Mc Fadden môže byť nepriamo zodpovedný za toto porušenie, pretože nezabezpečil svoju wifi sieť. Keďže Landgericht mal pochybnosti o tom, či smernica o elektronickom obchode (Smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode) nebráni vzniku takejto nepriamej zodpovednosti, položil Súdnemu dvoru niekoľko otázok.
Smernica totiž vylučuje zodpovednosť poskytovateľov sprostredkovateľských služieb za protiprávnu činnosť tretích osôb, pokiaľ táto služba spočíva v „mere conduit“ („púhom kanále“) informácií. Toto vylúčenie zodpovednosti platí, ak sú splnené tri kumulatívne podmienky, a to že
1. poskytovateľ služby nie je pôvodcom prenosu;
2. nevyberá si príjemcu prenášanej informácie a
3. nevyberá ani neupravuje informácie, ktoré sú prenášané.
Súdny dvor vo vyhlásenom rozsudku z 15. septembra 2016 najprv konštatoval, že bezodplatné poskytnutie verejne prístupnej wifi siete v obchode s cieľom zaujať pozornosť potenciálnych zákazníkov tovarom a službami predstavuje „službu informačnej spoločnosti“ v zmysle smernice.
Súdny dvor navyše potvrdil, že pokiaľ sú všetky tri vyššie uvedené podmienky splnené, zodpovednosť poskytovateľa, ktorý tak ako pán Mc Fadden poskytuje prístup do komunikačnej siete, nemôže vzniknúť. V dôsledku toho nositeľ autorských práv nemôže od tohto poskytovateľa služieb požadovať odškodnenie z dôvodu, že táto sieť bola použitá tretími osobami na porušenie jeho práv. Keďže taká žiadosť o odškodnenie nemôže uspieť, je tiež vylúčené, aby nositeľ práv mohol požadovať náhradu nákladov, ktoré vznikli v súvislosti s výzvou, alebo trov konania spojených s touto žiadosťou.
Smernica však nebráni nositeľovi práv obrátiť sa na vnútroštátny orgán alebo súd so žiadosťou o uloženie povinnosti takému poskytovateľovi, aby skončil akékoľvek porušovanie autorských práv, ktorého sa dopúšťajú jeho zákazníci, alebo aby takému porušovaniu predchádzal.
Prezradenie identity pred získaním hesla na wi-fi sieť
Napokon Súdny dvor konštatoval, že príkaz ukladajúci povinnosť zabezpečiť ochranu internetového pripojenia heslom môže dosiahnuť rovnováhu medzi jednak právami duševného vlastníctva nositeľov práv a jednak právom slobody podnikania poskytovateľa prístupu a právom na informácie používateľov tejto siete. Súdny dvor konkrétne uviedol, že také opatrenie môže odradiť používateľov siete porušovať práva duševného vlastníctva. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že na zabezpečenie tohto odstrašujúceho účinku je nevyhnutné, aby sa zabránilo anonymnému konaniu používateľov, a teda aby boli nútení prezradiť svoju identitu predtým, než môžu získať požadované heslo.
Naopak, smernica výslovne vylučuje prijatie opatrenia smerujúceho k dohľadu nad informáciami prenášanými príslušnou sieťou. Opatrenie spočívajúce v úplnom prerušení internetového pripojenia, bez zváženia prijatia opatrení, ktoré by do slobody podnikania poskytovateľa tohto pripojenia zasahovali menej, by nemohlo uviesť do rovnováhy vyššie citované protichodné práva.
Zdroj: Súdny dvor EÚ
Ilustračné foto: najprávo.sk