Čo priniesla predvianočná novela Občianskeho súdneho poriadku?

Národná rada SR prijala dňa 15. decembra 2015 zákon č. 438/2015 Z.z. Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Predmetný zákon novelizuje tieto zákony:

• Občiansky súdny poriadok
• Zákon č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový
• Občiansky zákonník
• Zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
• Exekučný poriadok
• Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
• Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní

Tento zákon nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 23. decembra 2015 okrem čl. VII (novela zákona o verejnom obstarávaní), ktorý nadobúda účinnosť 18. apríla 2016. Čl. I (novela Občianskeho súdneho poriadku) stráca účinnosť 1. júla 2016, kedy nadobudnú účinnosť kódexy tvoriace rekodifikáciu civilného procesného práva.

Nová povinná náležitosť žaloby

Novela Občianskeho súdneho poriadku zavádza novú náležitosť žaloby, a teda ak ide o žalobu, ktorou sa uplatňuje nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, žalobca je povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovaným, a ak ide o žalobcu, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov, skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovaným. K žalobe sa pripojí zmenka alebo šek a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva z nich. Ak zmenka alebo šek boli vystavené na zabezpečenie záväzkov z písomnej zmluvy, pripojí sa k žalobe aj táto zmluva. Ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Nová poučovacia povinnosť súdu

Ak ide o vec týkajúcu sa uplatňovania nároku zo zmenky alebo šeku, ktorá vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, súd pri doručovaní návrhu musí poučiť žalovaného aj o možnosti uplatňovania námietok podľa § 17 zákona zmenkového a šekového. Ustanovenie § 17 zmenkového a šekového zákona však taktiež prešlo novelizáciou. Jeho súčasné znenie:

(1) Kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy.

(2) V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1) odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

Zrušenie zmenkového platobného rozkazu a šekového platobného rozkazu

Novela vypúšťa ustanovenie § 175 Občianskeho súdneho poriadku upravujúce zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Vypustenie tohto inštitútu z civilného procesného práva malo pôvodne nastať až s účinnosťou Civilného sporového poriadku, zákonodarca však považoval za potrebné vypustiť tento inštitút už skôr. V tejto súvislosti je však dôležité intertemporálne ustanovenie, podľa ktorého v zásade platí, že konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak však bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.

Nový dôvod pre obnovu konania

Novela prináša nový dôvod pre obnovu konania v ustanovení § 228. Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania aj vtedy, ak

bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bolo zastavená, pretože vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na

1. neprijateľné zmluvné podmienky,

2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo

3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Súd v prípade návrhu na obnovu konania z uvádzaného nového dôvodu nemusí nariaďovať pojednávanie.

Citované nové ustanovenie súvisí s novým znením ustanovení § 44 ods. 2 a § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, v zmysle ktorých súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Rovnako tiež súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

Pokuta za súdivosť

Doterajšie znenie ustanovenia § 243b ods. 7 OSP ustanovovalo, že ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom, môže dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, skonštatovať to a ďalšie dôvody už neuvádzať.

Novela zavádza úpravu, podľa ktorej ak dovolací súd vo vyššie uvedenej veci dovolanie odmieta ako neprípustné alebo zamieta ako nedôvodné, môže uložiť advokátovi, ktorý dovolateľa zastupoval, pokutu do 500 eur. Advokát má proti dovolateľovi postih, ak dovolanie podal na jeho osobitný písomný príkaz.

Toto ustanovenie bolo taktiež inšpirované Civilným sporovým poriadkom, ktorý od 1. júla 2016 mal zaviesť tzv. pokutu za súdivosť, pričom zákonodarca považoval za potrebné reagujúc na neustále sa opakujúce zneužívanie inštitútu dovolania v skutkovo a právne podobných veciach predsunúť účinnosť tohto ustanovenia na skorší termín.

Nová náležitosť niektorých návrhov na vykonanie exekúcie

V návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený musí opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným (Exekučný poriadok tu odkazuje na ustanovenie § 17 Zákona zmenkového a šekového). Tieto skutočnosti je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. V exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie vyššie uvedené náležitosti je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Na tento účel sa dotknuté exekúcie odkladajú ex lege. Na exekučné konania, v ktorých do účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa už citované nové ustanovenie použije. Následkom nedoplnenia tohto návrhu bude zastavenie exekúcie. Ak bude návrh doplnený v príslušnej lehote, súd preskúma existenciu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

Odvolanie za 5 eur

Článok IV zákona zavádza zmenu aj do Zákona o súdnych poplatkoch, a to konkrétne do ustanovenia § 6 ods. 1 na konci pripája túto vetu: "Ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur."

Aktuálne znenie ustanovenia § 6 (zmena je vyznačená tmavo):

Sadzba poplatku

(1) Sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur.

(2) Ak je sadzba poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.

(3) Za konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu súdu v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa platí poplatok podľa odseku 2.

(4) Ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom jednotného kontaktného miesta3a) alebo integrovaného obslužného miesta5ac) a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak, sadzba poplatku vo veciach týkajúcich sa obchodného registra je 50% z pevnej sumy ustanovenej v sadzobníku a sadzba poplatku v iných veciach je 50% zo sadzby poplatku ustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy, ktoré sa podľa osobitného predpisu4c) prikladajú k návrhu, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto prílohy v elektronickej podobe; na zníženie sadzby poplatku nemá vplyv skutočnosť, že návrh na zápis nie je predložený spolu s prílohami, k vydaniu ktorých dôjde až po doručení podania jednotnému kontaktnému miestu alebo integrovanému obslužnému miestu.

(5) Ak sa sadzba poplatku v sadzobníku určuje za počet začatých strán a úkon sa vykonáva v elektronickej podobe, spoplatňuje sa celý úkon sadzbou poplatku určenou v sadzobníku, inak sadzbou poplatku v najnižšej sume ustanovenej v sadzobníku, ak je táto v sadzobníku ustanovená; na počet strán sa v tomto prípade neprihliada. Ustanovenie odseku 4 o znížení poplatku sa nepoužije.

(6) Ustanovenie odseku 4 o znížení poplatku sa nepoužije na šieste a každé ďalšie podanie podané tým istým navrhovateľom na jeden súd v jednom kalendárnom roku.

Túto zmenu navrhol zakomponovať Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR, pričom uviedol, že pozmeňujúcim návrhom sa ustanovujú minimálne sadzby súdnych poplatkov za podanie odvolania alebo dovolania. Ak zákon o súdnych poplatkoch ustanovuje osobitné sadzby pre tieto podania (napr. v prílohe zákona), použije sa špeciálna úprava. Dopĺňané ustanovenie sa nebude aplikovať v prípade oslobodenia od súdnych poplatkov, či už podľa zákona o súdnych poplatkoch alebo podľa § 138 OSP.

Žeby prospotrebiteľská legislatíva v zákone o verejnom obstarávaní?

Pokiaľ vás prekvapilo, že v zákone, ktorého primárnym účelom bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach pred všeobecnými súdmi v SR z dôvodu zneužívania niektorých právnych inštitútov (hlavne zmenky) proti spotrebiteľom, je novelizovaný aj zákon o verejnom obstarávaní, pozrite si zavádzanú zmenu aj s jej odôvodnením TU.

Zákon obsahuje ďalšie zásadné zmeny (hlavne v Zákone o spotrebiteľských úveroch ide o 26 novelizačných bodov), preto pre jeho podrobné štúdium odkazujeme na jeho znenie TU.

Ilustračné foto: najprávo.sk