TlačPoštaZväčšiZmenši

Choroba z povolania a strata na zárobku

18.2. 2011, 21:17 |  najpravo.sk

Nie je vylúčené, že aj v prípade, ak zamestnávateľ rozviazal so zamestnancom pracovný pomer z dôvodov nesúvisiacich s chorobou z povolania, môže zamestnancovi po tomto rozviazaní pracovného pomeru vzniknúť škoda spočívajúca v strate na zárobku. Ak by k tomu u zamestnanca po skončení pracovnej neschopnosti došlo, je zamestnávateľ povinný túto škodu mu nahradiť, ak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu pri chorobe z povolania podľa § 195 Zákonníka práce, pritom je bez právneho významu, že strata na zárobku vznikla až po skončení pracovného pomeru účastníkov.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 129/2007 zo dňa 30. júna 2008)

Z rozhodnutia:

Okresný súd v Žiari nad Hronom v poradí druhým rozsudkom zo 6. decembra 2004 č.k. 5 C 241/03-105 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 41 808 Sk s úrokom z omeškania vo výške 12,5 %, počínajúc od 1.11.2003 až do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaná bola zaviazaná ďalej zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právnej zástupkyne JUDr. Ľ. P. v sume 14 310 Sk a na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 2 090 Sk. Okresný súd vyhovel v celom rozsahu návrhu žalobcu na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie osem mesiacov, a to od 1.3.2003 do 31.10.2003. Považoval za preukázané, že žalobca ako bývalý pracovník žalovanej trpí chorobou z povolania, za ktorú zodpovedá žalovaná. Vzhľadom na skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovanej sa tento stal nedobrovoľne nezamestnaný a jeho nárok na náhradu škody vo forme mesačnej renty trvá.

Krajský súd v Banskej Bystrici v poradí druhým rozsudkom z 24. januára 2007 sp.zn. 15 Co 241/06 rozsudok okresného súdu potvrdil, žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a proti svojmu rozhodnutiu pripustil dovolanie. Rozhodol tak opätovne po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30. októbra 2006 sp.zn. 1 Cdo 181/2005 jeho predchádzajúci potvrdzujúci rozsudok zo dňa 13. apríla 2006, sp.zn. 15 Co 62/05 pre iné vady podľa § 234b ods. 1 za bodkočiarkou O.s.p., zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite a v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, z toho vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach poukázal na rozsiahle dôvody rozsudku prvostupňového súdu. Nesporne medzi účastníkmi bolo zistené, že žalobca pracoval u žalovanej od 1.4.1981 ako vodič. Choroba z povolania bola u neho zistená dňa 27.5.1999 a hlásená 31.5.1999. U žalobcu bola chorobou z povolania ťažká obojstranná nedoslýchavosť z hluku. V dôsledku zistenej choroby z povolania bol žalobca prevedený na inú prácu podľa § 37 ods. 1 písm.a/ Zákonníka práce od 1.8.1999 a pracoval ako stavebný robotník. Choroba z povolania u žalobcu bola zistená za účinnosti Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., ktorý v § 190 ods. 1 ustanovoval zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vzniknutú chorobou z povolania a v ustanovení § 193 ods. 1 vymenoval nároky, ktoré zamestnancovi, u ktorého sa zistila choroba z povolania, proti zamestnávateľovi prislúchajú. Jedným z takýchto nárokov je náhrada straty na zárobku. Od 1.4.2002 nadobudol účinnosť nový Zákonník práce č. 311/2001 Z.z., ktorý v ustanovení § 252a ods. 1 zakotvil, že ustanoveniami tohto zákona sa upravujú pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.7.2003, ak nie je ustanovené inak.

Vznik pracovnoprávnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.7.2003 sa posudzujú podľa predpisov platných do 30.6.2003. Dospel k záveru, že napriek tomu, že choroba z povolania bola u žalobcu zistená v roku 1999 za účinnosti Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., jeho nárok na náhradu škody vzniknutý v dôsledku choroby z povolania v období od 1.3.2003 do 31.10.2003 bolo treba posúdiť podľa ustanovení Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z., pretože náhradu za stratu na zárobku vypláca zamestnávateľ pravidelne raz za mesiac (§ 217 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2003), nakoľko výška straty na zárobku sa určovala vždy podľa aktuálneho príjmu zamestnanca v tom ktorom mesiaci. Konštatoval, že podľa zhodného tvrdenia účastníkov bol priemerný zárobok navrhovateľa pred vznikom škody vo výške 9 744 Sk, ktorý bol postupne valorizovaný, a to od 1.1.2003 na sumu 11 176 Sk do 30.06.2003 a od 1.7.2003 na sumu 12 082 Sk. Toto nebolo v konaní medzi účastníkmi sporné. Takýto priemerný zárobok žalobcu bol v celom posudzovanom období od 1.3.2003 do 31.10.2003. Žalobca pracovný pomer ukončil ku dňu 28.2.2003 dohodou o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm.a/ Zákonníka práce. Od 1.3.2003 sa žalobca zaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a bola mu priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 5 895 Sk. Nebol poberateľom čiastočného invalidného dôchodku. V danom prípade žalobca preukázal, že po skočení pracovného pomeru z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm.a/ Zákonníka práce sa chcel stať osobou zárobkovo činnou, k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia jeho zdravia (z titulu choroby z povolania). K jeho nezamestnanosti (nedobrovoľnej) nedošlo pre situáciu na trhu práce, ale preto, že sa nemohol zamestnať v dôsledku poškodenia svojho zdravia. Žalobca v priebehu konania preukázal, že po skončení pracovného pomeru u žalovanej si hľadal zamestnanie, snažil sa zamestnať, ale organizácie ho odmietali zamestnať z toho dôvodu, že trpí chorobou z povolania a nenašiel si preto vhodné pracovné uplatnenie. Úrad práce potvrdil, že od 01.03.2003 do 06.09.2004 nebola ponúknutá žalobcovi vhodná práca. Odvolací súd dospel k záveru, že škoda, ktorá vznikla následkom choroby z povolania, spočíva tiež v strate na zárobku po skončení práceneschopnosti. K strate na zárobku dochádza preto, že pracovná schopnosť pracovníka bola následkom choroby z povolania znížená (obmedzená) alebo zanikla a účelom náhrady za stratu na tomto zárobku je poskytnúť primerané odškodnenie pracovníkovi, ktorý nie je schopný dosahovať taký zárobok, aký mal pred poškodením. Škoda spočívajúca v strate na zárobku je teda majetkovou ujmou, ktorá sa určuje vo výške rozdielu medzi zárobkom pracovníka pred vznikom škody a zárobkom po poškodení, ku ktorému je potrebné pripočítať prípadný dôchodok poskytovaný z toho istého dôvodu. Ak pracovník poberal náhradu za stratu na zárobku podľa ustanovenia § 201 Zákonníka práce, lebo pre ochorenie chorobou z povolania musel byť prevedený na inú, menej platenú prácu, nemožno v tom, že bol hmotne zabezpečený v čase nedobrovoľnej nezamestnanosti (hmotné zabezpečenie osôb, ktoré sa ocitli bez práce) vidieť skutočnosť, ktorá mala za následok prerušenie príčinnej súvislosti medzi chorobou z povolania a škodou (stratou na zárobku) a odôvodňovala by zastavenie vyplácania tejto náhrady po 28.02.2003. Trvanie zodpovednostného vzťahu nie je podmienené ani trvaním pracovného pomeru alebo iného obdobného pracovnoprávneho vzťahu postihnutého pracovníka k zodpovednej organizácii alebo inej organizácii po zistení choroby z povolania. Podľa § 201 ods. 5 Zákonníka práce patrí náhrada za stratu na zárobku aj takému pracovníkovi, ktorý bez vážnych dôvodov odmietne nastúpiť do práce, ktorá mu bola zabezpečená. V takomto prípade dochádza k určitým korektúram. Preto ak zákon priznáva náhradu škody tomu, kto bez vážnych dôvodov odmietol zabezpečené miesto a tak zostal dobrovoľne nezamestnaný, treba ju priznať aj poškodenému pracovníkovi, ktorý sa stal nezamestnaný nedobrovoľne. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplynulo, že pracovníkovi, ktorý poberal náhradu za stratu na zárobku podľa § 201 Zákonníka práce v znení do 31.12.2003 a pre chorobu z povolania musel byť prevedený na inú prácu, menej platenú a ktorý sa stal dočasne nezamestnaným, patrí v tomto období (teda počas nezamestnanosti) náhrada za stratu na zárobku v pôvodnej výške. Skutočnosť, že bol určitú dobu bez zamestnania, nemohla sama osebe oprávniť žalovanú na zastavenie poskytovania náhrady škody, lebo uvedená situácia nemala s chorobou z povolania žiadnu súvislosť. Za náhradu za stratu na zárobku v pôvodnej výške považoval súd náhradu v takej výške, že od valorizovaného priemerného zárobku odpočítal podporu v nezamestnanosti a vyplatené náhrady na zárobku za obdobie od 1.3.2003 do 31.10.2003 vo výške 4 009 Sk. Rozdiel týchto súm predstavuje náhradu straty na zárobku podľa § 201 Zákonníka práce, na ktorú žalobcovi vznikol nárok. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 písm.a/ O.s.p. vyslovil, že dovolanie proti tomuto rozsudku je prípustné, nakoľko ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Za otázku zásadného právneho významu považoval, či je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobcovi (strata na zárobku) a chorobou z povolania, ktorá bola zistená u žalobcu počas výkonu práce u žalovanej tou skutočnosťou, že sa žalobca nemohol zamestnať v inom zamestnaní pre svoj zdravotný stav, spôsobený chorobou z povolania a nie pre nedostatok pracovných miest.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dňa 14. februára 2007 vedľajšia účastníčka na strane žalovanej dovolanie. Žiadala rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania podložila ustanovením § 238 ods. 3 písm.a/ O.s.p. a jeho dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., teda tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedla, že odvolací súd pripustil dovolanie z dôvodu, že v konaní ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V tomto ohľade poukázala na absenciu (v tejto veci) príčinnej súvislosti medzi chorobou z povolania a nezamestnanosťou a z toho dôvodu znížením príjmu u žalobcu. Uviedla ďalej, že si plne osvojila rozhodnutie NS SR R 75/1994. Vznik škody a príčinnú súvislosť medzi chorobou z povolania a vznikom škody musí preukázať poškodený. Na ňom je dôkazné bremeno. Čo sa týkalo obdobia nezamestnanosti, bola toho názoru, že počas tohto obdobia absentovala práve hore spomínaná príčinná súvislosť medzi chorobou z povolania a škodou (v podobe straty) zapríčinenou v dôsledku skončenia pracovného pomeru, nakoľko pracovný pomer sa skončil bez súvislosti s chorobou z povolania a nemalo to žiadny vplyv na vyplácanú náhradu za stratu na zárobku počas tohto obdobia. Vedľajšia účastníčka preto postupovala tak, že pokles príjmu zapríčinený skončením pracovného pomeru nebrala v úvahu, pretože k rozviazaniu pracovného pomeru by došlo aj keby navrhovateľovi choroba z povolania zistená nebola.

Žalobca žiadal dovolanie vedľajšej účastníčky zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania. Uviedol, že v danej veci bola problematika riešená vo viacerých senátoch NS SR, najmä poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 2 Cdo 231/2005, v ktorom dovolací súd zaujal názor, že pokiaľ pre následky choroby z povolania je u poškodeného príčinou nemožnosti, resp. sťaženej možnosti vyhľadať si ďalšie zamestnanie výlučne zdravotný stav spôsobený chorobou z povolania, je potrebné takto vzniknutú stratu na zárobku na strane poškodeného považovať za nemajetkovú ujmu vyvolanú chorobou z povolania. Odvolací súd preto správne vychádzal z právneho názoru, že medzi chorobou z povolania a vzniknutou škodou – stratou na zárobku za uplatňované obdobie je príčinná súvislosť.

Keďže v danom prípade predmetom sporu je nárok na náhradu straty na zárobku za obdobie po nadobudnutí účinnosti zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce‚ je potrebné tento nárok žalobcu posúdiť podľa ustanovení Zákonníka práce účinného od 1.4.2002, t.j. zákona č. 311/2001 Z.z. (ďalej len Zákonník práce).

Z ustanovenia § 195 Zákonníka práce vyplýva, že predpoklady zodpovednosti zamestnávateľa voči zamestnancovi za škodu pri chorobe z povolania sú choroba z povolania, vzniknutá v stanovených pracovných podmienkach, vznik škody a príčinná súvislosť medzi chorobou z povolania a vznikom škody. K vzniku nároku na náhradu škody je potrebné, aby všetky tieto predpoklady boli splnené súčasne; ak chýba ktorýkoľvek z nich, nárok nevzniká.

Odvolací súd za otázku zásadného právneho významu považoval to, či je daná príčinná súvislosť medzi vznikom škody žalobcovi (strata na zárobku) a chorobou z povolania, ktorá bola zistená u žalobcu počas výkonu práce u žalovanej a tou skutočnosťou, že sa žalobca nemohol zamestnať v inom zamestnaní pre svoj zdravotný stav, spôsobený chorobou z povolania a nie pre nedostatok pracovných miest. Obdobne vymedzenou otázkou zásadného právneho významu sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo svojom rozsudku zo dňa 26. októbra 2006 sp.zn. 2 Cdo 231/2005 a nie je dôvod, odkloniť sa v prejednávanej veci od právnych záverov, v tomto rozhodnutí prijatých.

Škoda, ktorá vzniká následkom choroby z povolania môže spočívať tiež v strate na zárobku poškodeného zamestnanca po skončení pracovnej neschopnosti. Ku strate na zárobku dochádza preto, že pracovná schopnosť zamestnanca bola následkom choroby z povolania obmedzená (dočasne alebo trvale) alebo zanikla, a účelom náhrady za stratu na tomto zárobku je poskytnutie primeraného odškodnenia zamestnancovi, ktorý nie je schopný v dôsledku zdravotného postihnutia spôsobeného chorobou z povolania dosahovať taký zárobok, aký mal pred poškodením.

O vzťah príčinnej súvislosti medzi stratou na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a chorobou z povolania ide vtedy, ak vznikla táto škoda následkom choroby z povolania, t.j. bez choroby z povolania by strata na zárobku tak, ako vznikla, nenastala. Strata na zárobku nevzniká poškodenému zamestnancovi len vtedy, ak sa po skončení pracovnej neschopnosti znovu zamestnal u pôvodného zamestnávateľa a vykonával tam inú, menej platenú prácu, prípadne po skončení pracovného pomeru sa zamestnal u iného zamestnávateľa, kde dosahoval nižší zárobok, než pred zistením choroby z povolania, ale aj vtedy, ak zamestnanec po vzniku škodnej udalosti stratil vôbec možnosť zamestnať sa. Ku škode formou straty na zárobku dochádza totiž nielen za predpokladu poklesu zárobku, ale nepochybne aj pri úplnej strate zárobku, v oboch prípadoch za predpokladu, že ku škode došlo výlučne v dôsledku ochorenia chorobou z povolania. K strate možnosti poškodeného zamestnanca zamestnať sa nedochádza len so zánikom jeho pracovnej schopnosti spôsobenej chorobou z povolania, ale k nej môže dôjsť aj vtedy, ak sa poškodený zamestnanec po vzniku škodnej udalosti nemôže po skončení pracovného pomeru zamestnať práve a len v dôsledku choroby z povolania. Rozhodujúcou skutočnosťou je výlučne zdravotný stav, ktorý po zistení choroby z povolania, je príčinou nemožnosti, resp. sťaženej možnosti vyhľadať ďalšie zamestnanie. V tomto smere závery uvedené v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 152/2004 ako aj R 75/1994, ohľadom skutočnosti, že poškodený zamestnanec sa nemôže zamestnať v inom zamestnaní, ktoré by zodpovedalo jeho pracovným úrazom zníženej schopnosti len pre nedostatok pracovných miest, nie je spôsobená v príčinnej súvislosti s chorobou z povolania, ale situáciou na trhu práce, na ktoré poukazovala vedľajšia účastníčka, nie sú pre prejednávanú vec identické a preto k nim nemožno prihliadať.

Nie je vylúčené, že aj v prípade, ak zamestnávateľ rozviazal so zamestnancom pracovný pomer z dôvodov nesúvisiacich s chorobou z povolania, môže zamestnancovi po tomto rozviazaní pracovného pomeru vzniknúť škoda spočívajúca v strate na zárobku. Ak by k tomu u zamestnanca po skončení pracovnej neschopnosti došlo, je zamestnávateľ povinný túto škodu mu nahradiť, ak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu

pri chorobe z povolania podľa § 195 Zákonníka práce, pritom je bez právneho významu, že strata na zárobku vznikla až po skončení pracovného pomeru účastníkov. Z uvedeného vyplýva, že existencia príčinnej súvislosti medzi chorobou z povolania a vznikom škody spočívajúcej v strate na zárobku, môže byť daná nielen v prípade, ak sa poškodený zamestnanec po skončení pracovného pomeru z dôvodov nesúvisiacich s chorobou z povolania znovu zamestnal, v ktorom zamestnaní vykonával inú, menej platenú prácu, ale aj vtedy, ak po rozviazaní pracovného pomeru nebol zamestnaný a nedosahoval žiadny zárobok, ale poberal len podporu v nezamestnanosti; v oboch prípadoch za predpokladu, že k poklesu zárobku, resp. k jeho strate dochádza len v dôsledku zdravotného postihnutia spôsobeného chorobou z povolania.

Poškodený zamestnanec má teda nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti aj v prípade, ak v čase vzniku škody nebol zamestnaný a nedosahoval žiadny zárobok, resp. iný príjem, nahradzujúci zárobok, ale poberal len podporu v nezamestnanosti. Poškodený zamestnanec musí v takomto prípade preukázať, že po skončení pracovnej neschopnosti sa chcel stať osobou zárobkovo činnou, k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia jeho zdravia chorobou z povolania. V posudzovanej veci odvolací súd vychádzal zo zistenia, že žalobca bol v čase od 1.4.1981 zamestnaný ako vodič, choroba z povolania bola u neho zistená dňa 27.5.1999 a následkom choroby z povolania vykonával inú, menej platenú prácu, než pred jej zistením.

Dňa 28.2.2003 uzavrel so žalovanou dohodu o skončení pracovného pomeru podľa § 60 Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti podľa § 63 ods. 1 písm.b/ Zákonníka práce. Žalobca sa stal od 1.3.2003 nedobrovoľne nezamestnaným (došlo u neho k úplnej strate zárobku) nie v súvislosti s nepriaznivou situáciou na trhu práce, ale len pre ochorenie chorobou z povolania, keď žalobca sa snažil aj v tomto období zamestnať a len pre jeho zníženú pracovnú schopnosť spôsobenú chorobou z povolania ho zamestnávatelia odmietali zamestnať.

Ak teda žalobca nebol pre následky choroby z povolania schopný vykonávať prácu rovnakého druhu, ktorú vykonával u zamestnávateľa pred zistením choroby z povolania a po zistení choroby z povolania bol schopný vykonávať len inú menej platenú prácu, je majetková ujma, týmto vznikajúca škodou vyvolanou chorobou z povolania. Rovnako aj v prípade, ak po zistení choroby z povolania je u žalobcu príčinou nemožnosti, resp. sťaženej možnosti vyhľadať ďalšie zamestnanie výlučne zdravotný stav spôsobený chorobou z povolania, je potrebné takto vzniknutú stratu na zárobku na strane žalobcu považovať za majetkovú ujmu vyvolanú chorobou z povolania.

Odvolací súd za tohto stavu preto správne vychádzal z právneho názoru, že medzi chorobou z povolania a vzniknutou škodou spočívajúcou v strate na zárobku žalobcu za obdobie od 1.3.2003 do 31.10.2003 existuje príčinná súvislosť a že sú splnené všetky zákonné predpoklady uvedené v § 195 Zákonníka práce pre vznik zodpovednosti žalovanej za túto škodu.

Dovolanie dovolateľky v súvislosti s pripustenou dovolacou otázkou, nebolo opodstatnene podané, z ktorého dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie podľa 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.

(citované z www.nssr.gov.sk) 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1515
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

 
otazka

Dobry den. Chcem sa opytat,mam vazny problem,bol som zamestnany necele 3roky v jednej firme,na dobu urcitu. Teraz v decembri,mi mali predlzit pracovny pomer na dobu neurcitu,ale z toho zislo. V novembri som dostal vypoved,lebo mi koncil pracovny pomer. Od 10oktobra.2012,som praceneschopny,na preventivnej prehliadke mi zistili otosklerozu obojstrannu,dosledkom coho som absolvoval operaciu laveho ucha,a caka ma aj operacia praveho ucha. Aby toho nebolo malo,na pracovnom lekarstve mi zistili dalsiu nemoc: Vazospasticke ochorenie ciev,pricina vraj vibracie z prace ktoru vykonavam. Moj zamestnavatel,ked sa to dozvedel,tak somnou ukoncil pracovny pomer,ktory koncil 30.11.2012. Chcem sa spytat mozem sa nejako branit? Mam navrh na chorobu z povolania,ale zamestnavatel sa vypovedou vyhol zrejme zodpovednosti. Prosim o radu,neviem co dalej,som po operacii,a neviem ci sa mam hlasit na urade prace,alebo mam pockat kym mi vyprsi praceneschopnost.

 
Janci | 03.12.2012 13:32

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Zánik vyživovacej povinnosti; ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu

V individualizovanom rámci určovania zániku vyživovacej povinnosti neprichádza do úvahy akékoľvek zovšeobecňovanie, ale práve naopak, súdy ...

Prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu

Ak odvolací súd nad rámec prvoinštančného rozhodnutia niečo podporne doplní pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ...

Pasívna vecná legitimácia v spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru riaditeľa školy

V pracovnoprávnych vzťahoch riaditeľa školy koná za zamestnávateľa (v jeho mene, a nie teda v mene jeho zriaďovateľa) starosta obce. Rovnako, ...

Autorizácia podania uskutočneného v elektronickej podobe, autorizácia dovolania

Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej (ktorým je v zmysle § 123 ods. 2 CSP aj dovolanie) je záruka ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Vypočúvanie kandidátov na generálneho prokurátora pokračujehttps://www.teraz.sk/slovensko/vypocuvanie-kandidatov-na-generalneh/509470-clanok.html

Členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady (NR) SR od pondelkového rána pokračujú vo ...

Námestníčka GP Viera Kováčiková zvažuje abdikáciuhttps://www.teraz.sk/slovensko/namestnicka-gp-viera-kovacikova-zv/509609-clanok.html

Kováčikovú do funkcie prvej námestníčky vymenovali v prvej polovici mája 2019.

TIS navrhuje odložiť voľbu kandidáta na GP na decemberhttps://www.teraz.sk/slovensko/tis-navrhuje-odlozit-volbu-kandidata/509606-clanok.html

Tvrdí, že je nutné preveriť pravdivosť výrokov uchádzačov, ktoré vyriekli na verejnom ...

Reforma súdnej mapy má zvýšiť kvalitu a transparentnosť rozhodnutí súdovhttps://spravy.pravda.sk/domace/clanok/569591-reforma-sudnej-mapy-ma-zvysit-kvalitu-a-transparentnost-rozhodnuti-sudov/

Špecializácia sudcov a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Také sú hlavné ciele reformy ...

V Bratislave a Košiciach by mohli pôsobiť prvostupňové mestské súdyhttps://www.teraz.sk/slovensko/v-bratislave-a-kosiciach-by-mohli-poso/509580-clanok.html

Venovať by sa mali občianskej, rodinnej a trestnej agende.

Kolíková: Vypočutie kandidátov na GP dáva vyniknúť dobrým rečníkomhttps://www.teraz.sk/slovensko/kolikova-vypocutie-kandidatov-na-gp/509578-clanok.html

Kto sa počas vypočutia javí najpozitívnejšie, nemusí byť zároveň najlepším kandidátom, ...

Nové časopisy

Súkromné právo 5/2020

Súkromné právo 5/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Justičná revue 10/2020

Justičná revue 10/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Bulletin slovenskej advokácie 10/2020

Bulletin slovenskej advokácie 10/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Zo súdnej praxe 5/2020

Zo súdnej praxe 5/2020

Vždy aktuálne informácie z jurisdikcie vrcholových súdov SR.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 5/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 5/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Právny obzor 5/2020

Právny obzor 5/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

PoUtStŠtPiSoNe
: