Choroba z povolania a strata na zárobku

Nie je vylúčené, že aj v prípade, ak zamestnávateľ rozviazal so zamestnancom pracovný pomer z dôvodov nesúvisiacich s chorobou z povolania, môže zamestnancovi po tomto rozviazaní pracovného pomeru vzniknúť škoda spočívajúca v strate na zárobku. Ak by k tomu u zamestnanca po skončení pracovnej neschopnosti došlo, je zamestnávateľ povinný túto škodu mu nahradiť, ak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu pri chorobe z povolania podľa § 195 Zákonníka práce, pritom je bez právneho významu, že strata na zárobku vznikla až po skončení pracovného pomeru účastníkov.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 129/2007 zo dňa 30. júna 2008)

Z rozhodnutia:

Okresný súd v Žiari nad Hronom v poradí druhým rozsudkom zo 6. decembra 2004 č.k. 5 C 241/03-105 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 41 808 Sk s úrokom z omeškania vo výške 12,5 %, počínajúc od 1.11.2003 až do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaná bola zaviazaná ďalej zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet právnej zástupkyne JUDr. Ľ. P. v sume 14 310 Sk a na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 2 090 Sk. Okresný súd vyhovel v celom rozsahu návrhu žalobcu na zaplatenie náhrady za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie osem mesiacov, a to od 1.3.2003 do 31.10.2003. Považoval za preukázané, že žalobca ako bývalý pracovník žalovanej trpí chorobou z povolania, za ktorú zodpovedá žalovaná. Vzhľadom na skončenie pracovného pomeru žalobcu u žalovanej sa tento stal nedobrovoľne nezamestnaný a jeho nárok na náhradu škody vo forme mesačnej renty trvá.

Krajský súd v Banskej Bystrici v poradí druhým rozsudkom z 24. januára 2007 sp.zn. 15 Co 241/06 rozsudok okresného súdu potvrdil, žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a proti svojmu rozhodnutiu pripustil dovolanie. Rozhodol tak opätovne po tom, ako Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 30. októbra 2006 sp.zn. 1 Cdo 181/2005 jeho predchádzajúci potvrdzujúci rozsudok zo dňa 13. apríla 2006, sp.zn. 15 Co 62/05 pre iné vady podľa § 234b ods. 1 za bodkočiarkou O.s.p., zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dospel k záveru, že prvostupňový súd náležite a v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, z toho vyvodil správny právny záver, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach poukázal na rozsiahle dôvody rozsudku prvostupňového súdu. Nesporne medzi účastníkmi bolo zistené, že žalobca pracoval u žalovanej od 1.4.1981 ako vodič. Choroba z povolania bola u neho zistená dňa 27.5.1999 a hlásená 31.5.1999. U žalobcu bola chorobou z povolania ťažká obojstranná nedoslýchavosť z hluku. V dôsledku zistenej choroby z povolania bol žalobca prevedený na inú prácu podľa § 37 ods. 1 písm.a/ Zákonníka práce od 1.8.1999 a pracoval ako stavebný robotník. Choroba z povolania u žalobcu bola zistená za účinnosti Zákonníka práce č. 65/1965 Zb., ktorý v § 190 ods. 1 ustanovoval zodpovednosť zamestnávateľa za škodu vzniknutú chorobou z povolania a v ustanovení § 193 ods. 1 vymenoval nároky, ktoré zamestnancovi, u ktorého sa zistila choroba z povolania, proti zamestnávateľovi prislúchajú. Jedným z takýchto nárokov je náhrada straty na zárobku. Od 1.4.2002 nadobudol účinnosť nový Zákonník práce č. 311/2001 Z.z., ktorý v ustanovení § 252a ods. 1 zakotvil, že ustanoveniami tohto zákona sa upravujú pracovnoprávne vzťahy, ktoré vznikli pred 1.7.2003, ak nie je ustanovené inak.