Štvrtok, 18. júl 2024 | meniny má Kamila , zajtra Dušana
Predplatné
Štvrtok, 18. júl 2024 | meniny má Kamila , zajtra Dušana
TlačPoštaZväčšiZmenši

Rozdiely medzi občianskoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi

najpravo.sk • 2.11. 2012, 15:38

Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov, práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.

Pre vyriešenie otázky, či ten – ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutých pre tento postup, ukladá zákon navrhovateľovi povinnosť uviesť v návrhu rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 O.s.p.), ktoré majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných nielen pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ale aj pre posúdenie veci samej. Navrhovateľ je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho ale predsa v návrhu právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp. zn. 2 Cdo 91/2009)

Z rozhodnutia:

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 24 234 Sk s príslušenstvom, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie odporcu na úkor navrhovateľa (§ 451 Občianskeho zákonníka). Uplatnený nárok skutkovo vymedzil tým, že na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu podal oprávnený (B. – T. s.r.o. Š.) návrh na vykonanie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané 27.12.2005 a doručené 4.1.2006. Na upovedomenie reagoval oznámením z 18.1.2006, že dobrovoľne zaplatil trovy konania, trovy právneho zastúpenia v súdnom a exekučnom konaní, keď vymáhaná istina (169 845,30 Sk) bola na účet oprávneného zaplatená 25.12.2005 t.j. pred vydaním upovedomenia. Napriek uvedeným skutočnostiam odporca – exekútor 26.1.2006 vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a to na celý nárok priznaný v exekučnom konaní, 3.2.2006 bola vykonaná exekúcia a z jeho účtu odpísaná nesprávne určená suma 55 735 Sk rovnajúca sa výške odmeny vyčíslenej exekútorom. Odporca má však nárok iba na odmenu vo výške 50 % normálnej odmeny a keďže vlastným konaním vymohol len úroky z omeškania vo výške 32 271 Sk, patrí mu len z tejto časti odmena v plnej výške. Potom výška odmeny mala byť iba 26 471,43 Sk s 19 % DPH (5 029,57 Sk), spolu 31 501 Sk a suma 24 234 Sk je bezdôvodným obohatením.

Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov

Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.

Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.

Zaregistrovať sa

Už som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium
Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1383

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: