Smrť oprávnenej osoby počas konania o ochrane osobnosti

Právo na ochranu osobnosti ako právo osobnej povahy smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov. Osobám uvedeným v ustanovení § 15 Občianskeho zákonníka vzniká originálne právo na ochranu osobnosti zomrelej fyzickej osoby, do práv ktorej bolo zasiahnuté. Návrh týchto osôb nemôže byť však uplatnený v konaní vedenom o návrhu, ktorý podala ešte za svojho života fyzická osoba. Konanie o návrhu zomrelej fyzickej osoby na ochranu osobnosti sa musí zastaviť, pretože odpadol dôvod, pre ktorý sa začalo (Porovnaj napr. (Rc) 3 Cdo 98/1995, (Rc) 1 Cdo 116/1996). Pre úplnosť dovolací súd dodáva, že smrťou oprávnenej osoby zaniká aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože táto mala byť poskytnutá za účelom zmiernenia, vyváženia ňou utrpenej nemajetkovej ujmy. Tento účel však už plniť nemôže.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2011, č. k. 2 Cdo 81/2011)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Trnave uznesením z 29. októbra 2008 sp. zn. 23 Co 241/2008 potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi poriadkovú pokutu v sume 5 000 Sk s poukazom na § 53 ods. 1 O.s.p. (hrubo urážlivé podanie).

Krajský súd v Trnave uznesením z 22. júna 2010 sp. zn. 9 Co 409/2009 potvrdil uznesenie prvostupňového súdu, ktorým súd prvého stupňa nepriznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, pretože to neodôvodňovali jeho majetkové pomery.