Najvyšší správny súd ČR rozhodol, že zábery zlodejov z kamerových systémov má obchodník poskytnúť polícii a nie ich zverejňovať. Súd v tejto veci preskúmaval na základe podanej žaloby rozhodnutie Úradu pre ochranu osobných údajov, ktorým bola žalobcovi ekolo.cz s.r.o. uložená pokuta v celkovej výške 5000 Kč za dva správne delikty. Jednak za neoznámenie zámeru spracovávať osobné údaje prostredníctvom kamerového systému a ďalej za spracovávanie osobných údajov v rozpore s účelom, ku ktorému boli zhromaždené. Tento druhý delikt mal spočívať v tom, že žalobca zverejnil na sociálnej sieti Facebook fotografiu z kamery zachycujúcu osobu podozrivú z krádeže bez toho, aby mal jej súhlas a bez toho, aby tento postup za tejto situácie umožňoval zákon. Práve spáchanie tohto deliktu bolo predmetom sporu.
Neprevyšuje záujem na ochrane majetku záujem na ochrane osobných údajov páchateľa?
Mestský súd v Prahe po vykonanom teste proporcionality dospel vo svojom rozsudku k záveru, že konanie žalobcu nebolo možné sankcionovať, nakoľko jeho záujem na ochrane majetku v danom prípade prevýšil záujem na ochrane osobných údajov páchateľa krádeže zachyteného kamerovým systémom.
Tento rozsudok na základe kasačnej sťažnosti podanej úradom NSS zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Pri posúdení právnej otázky, či došlo k neoprávnenému nakladaniu s osobnými údajmi dal za pravdu názoru úradu. Nespochybnil pritom právo žalobcu na ochranu majetku prostredníctvom kamerového systému, nestotožnil sa však s jeho ďalším postupom vo veci .
Účelom prevádzkovania kamerového systému pri ochrane majetku je podľa súdu totiž len zhromaždenie údajov pre ich eventuálne odovzdanie príslušným orgánom k ďalším úkonom, nie ich budúce zverejnenie. Vyšetrovanie a postihovanie trestnej činnosti, do ktorého možno zahrnúť aj páchanie priestupkov je pritom plne v kompetencii orgánov štátu. V danom prípade teda malo byť právo žalobcu na ochranu majetku realizované prostredníctvom odovzdania získaných údajov Polícii ČR, prekročením vymedzenej hranice už bolo zverejnenie takto získaných údajov na sociálnej sieti, a to bez ohľadu na skutočnosť, či tento postup následne viedol k odhaleniu páchateľa, alebo nie.
NSS svojim rozhodnutím naviazal na skoršiu judikatúru vyšších súdov, predovšetkým Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež Ústavného súdu ČR, ktorá spornú otázku zodpovedala úplne jednoznačne. Táto judikatúra je v odôvodnení rozsudku výslovne citovaná a NSS sa o nej vo svojej argumentácii taktiež opieral.
Tlačová informácia k rozsudku sp.zn. 3 As 118/2015. Celý rozsudok nájdete TU.
A ako posudzuje situáciu slovenský Úrad na ochranu osobných údajov?
V uvedenej súvislosti dávame do pozornosti, že Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky aktualizoval 18. apríla 2016 svoje Metodické usmernenie týkajúce sa monitorovania priestoru prístupného verejnosti kamerovým systémom.
Rovnako v tento deň tiež aktualizoval svoje Metodické usmernenie týkajúce sa kamerových informačných systémov osobných údajov vo vozidlách, kde Úrad na ochranu osobných údajov SR definuje, ktoré zverejnenia záznamu z kamerového systému sú povolené a ktoré by mohli mať právne konzekvencie.
Zdroj: NSS, dataprotection.gov.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk
Súvisiace články
- Bulletin slovenskej advokácie 4/2015
- Môžete mať v aute kameru?
- Kauza „Kamera pána Ryneša“ je rozhodnutá
- V novembri nadobudne účinnosť vyhláška o kamerových zabezpečovacích systémoch
- Monitorovanie priestoru prístupného verejnosti kamerovým systémom
- Je ochrana osobných údajov nad ochranou majetku, zdravia a života?
- Používanie kamerových systémov - najčastejšie otázky