Kauza „Kamera pána Ryneša“ je rozhodnutá

V apríli 2013 sme vás na stránkach portálu najprávo.sk informovali o kauze pána Ryneša, ktorý si nainštaloval na rodinný dom svojej manželky kameru, ktorá snímala dianie v bezprostrednom okolí tohoto domu. Článok si prečítajte TU

Oprávnený záujem osoby

Smernica o ochrane osobných údajov sa uplatňuje na obrazový záznam vykonaný prostredníctvom kamerového systému, ktorý inštalovala osoba na svojom rodinnom dome a ktorý je namierený na verejné priestranstvo. Smernica však umožňuje zohľadniť oprávnený záujem tejto osoby na ochrane jej života, zdravia a majetku, ako aj života, zdravia a majetku jej rodiny. Tak znel výrok rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-212/13 z decembra minulého roka.

Smernica o ochrane osobných údajov (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355) v zásade umožňuje spracovávanie takýchto údajov len so súhlasom dotknutej osoby. Nevzťahuje sa však na spracovávanie uskutočnené fyzickou osobou na výkon výlučne osobných alebo domácich činností.

Najvyšší správny súd ČR položil prejudiciálnu otázku

Pán Ryneš a jeho rodina boli niekoľkokrát predmetom útoku neznámej osoby a na ich dome boli opakovane rozbité okná. V reakcii na tieto útoky pán Ryneš nainštaloval na dome, v ktorom bývala jeho rodina, kamerový systém, ktorý snímal vstup do tohto domu, verejnú ulicu a vstup do protiľahlého domu.

V noci zo 6. na 7. októbra 2007 došlo k ďalšiemu rozbitiu okna na ich rodinnom dome výstrelom z praku. Záznam z kamerového systému, ktorý bol odovzdaný policajným orgánom, umožnil identifikovať dve podozrivé osoby, voči ktorým sa začalo trestné konanie.

Jeden z podozrivých však napadol pred českým Úradom na ochranu osobných údajov zákonnosť spracovania osobných údajov zaznamenaných kamerovým systémom pána Ryneša. Úrad dospel k záveru, že pán Ryneš skutočne porušil právne predpisy v oblasti ochrany osobných údajov a uložil mu pokutu. V tejto súvislosti Úrad okrem iného uviedol, že údaje o podozrivej osobe boli zaznamenané bez jej súhlasu, hoci sa nachádzala na verejnom priestranstve, teda na ulici pred domom pána Ryneša.

Nejvyšší správní soud (Česká republika), ktorý v spore medzi pánom Rynešom a Úradom rozhoduje o kasačnom opravnom prostriedku, položil Súdnemu dvoru otázku, či záznam vykonaný pánom Rynešom na účely ochrany jeho života, zdravia a majetku (teda zaznamenávanie osobných údajov jednotlivcov útočiacich na jeho dom z verejnej ulice) predstavuje spracovanie údajov, na ktoré sa smernica nevzťahuje, lebo ide o záznam vykonaný fyzickou osobou na výkon výlučne osobných alebo domácich činností.

Snímanie verejného priestranstva

Vo svojom rozsudku z decembra minulého roka Súdny dvor EÚ v prvom rade pripomenul, že pojem „osobné údaje“ v zmysle smernice zahŕňa akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby. Identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jeho fyzickú identitu. V dôsledku toho obraz osoby zaznamenaný prostredníctvom kamery predstavuje osobný údaj, lebo umožňuje identifikovať dotknutú osobu.

Rovnako sledovanie s využitím kamerového systému, ktoré zahŕňa nahrávanie a uchovávanie osobných údajov, patrí do pôsobnosti smernice, lebo predstavuje automatizované spracovanie týchto údajov.

V druhom rade Súdny dvor uvádza, že výnimku stanovenú smernicou vzťahujúcu sa na spracovanie údajov fyzickou osobou na výkon výlučne osobných alebo domácich činností treba vykladať reštriktívne. Dohľad s využitím kamerového systému, ktorý sníma verejné priestranstvo a v dôsledku toho smeruje mimo súkromnú sféru osoby, ktorá jeho prostredníctvom spracováva údaje, nemožno považovať za „výlučne osobnú či domácu činnosť“.

Oprávnený záujem na kontrolovaní sa musí vziať do úvahy

Súdny dvor EÚ skonštatoval, že vnútroštátny súd musí pri uplatňovaní smernice taktiež vziať do úvahy, že jej ustanovenia umožňujú zohľadniť oprávnený záujem kontrolóra, ktorý spočívajú v ochrane jeho majetku, zdravia a života, rovnako ako aj majetku, zdravia a života jeho rodiny.

Konkrétne,

• po prvé, osobné údaje možno spracovávať bez súhlasu údajového subjektu okrem iného vtedy, ak je ich spracovanie nevyhnutné na uskutočnenie oprávnených záujmov kontrolóra.
• Po druhé osoba nemusí byť informovaná o spracovávaní, ak je jej informovanie nemožné alebo by mohlo znamenať vyvinutie neprimeraného úsilia.
• Po tretie členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu povinností a práv uvedených v smernici, keď je takéto obmedzenie nevyhnutné na zabezpečenie predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania a stíhania alebo ochrany práv a slobôd iných.

Súd po rozhodnutí SDEÚ zrušil rozhodnutie o pokute

Najvyšší správny súd Českej republiky tento týždeň zrušil rozhodnutie Úradu pre ochranu osobných údajov v kauze třebíčskeho občana Františka Ryneša. Ten bol pokutovaný úradom za to, že si na svoj dom nainštaloval kamerový systém, ktorým snímal dianie na ulici pred domom. Pán Ryneš tak urobil po tom, čo na neho a jeho dom opakovane útočili neznáme osoby, napadali ho fyzicky a opakovane mu rozbíjali okná.

Napriek konštatovaniu Súdneho dvora EÚ, že európska smernica o ochrane fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov je na vec pána Ryneša aplikovateľná a neaplikuje sa teda výnimka, ktorá mimo rozhodovaciu právomoc úradu stavia spracovanie osobných údajov výlučne pre osobnú potrebu, NSS rozhodol, že pán Ryneš bol pokutovaný protizákonne a protiústavne. Až do konca roku 2014 totiž nebolo a nemohlo byť ľuďom vôbec jasné, či a kedy sa vlastne na inštaláciu kamery na rodinný dom za účelom ochrany majetku a zdravia majiteľa domu aplikuje zákon o ochrane osobných údajov, vrátane oznamovacej povinnosti voči úradu.

 „Na nyní řešenou věc se vztahoval v této otázce neurčitý český zákon, který měl svůj předobraz v obsahově obdobně neurčité normě práva Evropské unie. Soud si povšiml, že český zákon o otázce kamerových systémů naprosto mlčí, na rozdíl například od komplexního a obsahově vyčerpávajícího zákona rakouského. Na výklad otázky, kdy má majitel domu povinnost kameru Úřadu ohlásit, navíc panoval rozpor mezi jednotlivými členskými státy Unie, přičemž dokonce i vláda České republiky (společně s vládami řady dalších členských států Unie) měla v řízení před Soudním dvorem Evropské unie za to, že František Ryneš žádnou zákonnou povinnost vůbec porušit nemohl. V takovémto případě bylo na Úřadu, aby svou jednotnou rozhodovací praxí učinil původně nejasný zákon obsahově jednoznačným“, uviedol sudca spravodajca v danej veci Zdeněk Kühn.

Rozhodnutie úradu bolo odtrhnuté od reálií bežného života

NSS nesúhlasil ani s tým, že pán Ryneš porušil zákon o ochrane osobných údajov už len tým, že kamerovým systémom, ktorým sa chránil proti opakovaným útokom vandalov, snímal aj časť náprotivného domu vrátane vchodu do domu. Súd zdôraznil, že kamerový systém bol nastavený  efektívne, snímal tú časť verejného priestranstva, z ktorej vychádzali útoky na dom sťažovateľa. Vysvetlenie pána Ryneša, prečo kamera zaberala ulicu aj vchod do náprotivného domu, je pritom úplne logické: pokiaľ by bola kamera „sklopená“ a zaberala napríklad len obvodový múr jeho domu, funkcia kamery by sa míňala svojim účinkom, nakoľko by potencionálneho útočníka nikdy nezaznamenala. „Pokud Úřad dospěl k závěru, že jiná než sklopená kamera nebyla v dané situaci přípustná, je to smutný důkaz toho, že je naprosto odtržen od reálií běžného života“, dodal Kühn.

Zdroj: Súdny dvor EÚ, Najvyšší správny súd ČR
Rozhodnutia: Súdny dvor EÚ: Rozsudok vo veci C-212/13 František Ryneš/Úřad pro ochranu osobních údajů; NSS: sp.zn. 1 As 113/2012
Ilustračné foto: najprávo.sk