Rýchly prehľad desiatich zmien Obchodného zákonníka

O plánovanej novelizácii Obchodného zákonníka sme vás na stránkach portálu najprávo.sk informovali už v septembri minulého roku. Pod publikačným číslom 9/2013 Z. z. vyšiel v Zbierke zákonov zákon, ktorým sa mení Obchodný zákonník. Zmien je menej, než sa pôvodne navrhovalo, v schválenom znení nenájdeme napríklad plánovanú novú skutkovú podstatu „dotieravého obťažovania". Pozrime sa teda na to, čo novela prináša.

Tento zákon mení vo svojich článkoch:

• Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Z.z.),
• Zákon o obchodnom registri (č. 530/2003 Z.z.),
• Letecký zákon (zákon č. 136/2004 Z. z.).

Zákon nadobúda účinnosť dňa 1. februára 2013. Ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka, osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva, ustanovenia o omeškaní dlžníka a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013. Spolu s novelou Obchodného zákonníka by malo vstúpiť do účinnosti aj úplne nové nariadenie vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak tento predpis ku dnešnému dňu (21.1.2013) stále nebol vládou schválený a zverejnený v Zbierke zákonov. Znenie novely nájdete TU.

1. Zavedenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky

Omeškaním dlžníka vzniká od 1. februára 2013 veriteľovi okrem nárokov na úroky z omeškania prípadne náhradu škody spôsobenej omeškaním aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanovila vláda Slovenskej republiky nariadením. Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

Ak však záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, veriteľovi nevzniká právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Dôvodová správa k zmene uvádza, že ide o náhradu administratívnych interných monitorovacích nákladov, ktoré vznikajú pri kontrole dodržiavania zmluvných záväzkov (náklady na vedenie evidencie pohľadávok, náklady súvisiace s telefonickou alebo písomnou urgenciou dlžníka, táto však nie je podmienkou pre vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov).

2. Maximálna lehota splatnosti pre orgány verejnej moci

Novela zavádza nové kogentné ustanovenie § 340a, ktoré je všeobecnou úpravou času plnenia pre peňažný záväzok dlžníka. V novom kogentnom ustanovení § 340b je upravená osobitná, špeciálna úprava pre dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva. Ustanovenie § 340 ObZ sa vzhľadom na znenie § 340a a § 340b bude aplikovať len na situácie, kedy plnenie dlžníka spočíva v nepeňažnom plnení.

Novela teda stanovuje tzv. maximálnu lehotu splatnosti záväzku v trvaní 30 dní, ktorú si strany v „B2G" vzťahoch, t. j. vo vzťahoch podľa § 261 ods. 2 ObZ môžu zmluvne dohodnúť, pričom zároveň definuje, kedy je možné sa od tohto základného pravidla odchýliť. Predpokladom pre osobitné odchylné dojednanie lehoty splatnosti je, že:

• osobitne zmluvne dohodnutá lehota splatnosti nikdy nebude dlhšia ako 60 dní,
• takéto dojednanie dlhšej ako 30 dňovej lehoty splatnosti nebude v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa v zmysle nového § 369d (viď kapitola 13 tohto článku).
• takéto osobitné dojednanie dlhšej lehoty splatnosti je odôvodnené osobitnou povahou predmetu plnenia. Uvedené predpoklady pre dojednanie lehoty splatnosti medzi 30 až 60 dňami musia byť naplnené kumulatívne.

Ak je dlžníkom poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, nebude pre platnosť výslovnej dohody o dlhšej lehote splatnosti ako 30 dní potrebné skúmať dodržanie požiadavky objektívneho odôvodnenia tohto osobitného dojednania neexistenciou hrubého nepomeru k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez existencie spravodlivého dôvodu. Platnosť dojednania o lehote splatnosti v týchto osobitných prípadoch bude potvrdená, len ak osobitné dojednanie nedefinuje lehotu dlhšiu ako 60 dní.

3. Maximálna lehota splatnosti pre podnikateľov

Pre záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi (tzv. B2B vzťahy) sa definuje maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku z dodania tovaru alebo poskytnutia služby, ktorá nesmie presiahnuť 60 dní odo dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa podobnej povahy, ktorou požaduje splnenie peňažného záväzku alebo 60 dní odo dňa kedy veriteľ plnil, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr. Tiež sa upravuje, kedy sa môžu podnikatelia od tohto základného pravidla odchýliť. Predpokladom pre osobitné odchylné dojednanie o lehote splatnosti je, že osobitne zmluvne dohodnutá lehota splatnosti dlhšia ako 60 dní nebude v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa. Uvedené zásady však neplatia, ak sa strany dohodnú na plnení peňažného záväzku dlžníka v splátkach a na záväzkové vzťahy, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ

4. Nový inštitút „nekalých zmluvných podmienok a nekalej obchodnej praxe"

Nekalou zmluvnou podmienkou je zmluvné dojednanie týkajúce sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré je v hrubom nepomere k právam a povinnostiam vyplývajúcim zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby preň existoval spravodlivý dôvod. Takéto dojednanie je neplatné.

Nekalá obchodná prax je obchodná prax, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, týkajúca sa splatnosti peňažného záväzku, sadzby úroku z omeškania alebo paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach vyplývajúcich zo záväzkového vzťahu pre veriteľa bez toho, aby pre ňu existoval spravodlivý dôvod. Takáto prax je zakázaná.

Za nekalú zmluvnú podmienku alebo nekalú obchodnú prax sa považuje aj zmluvné dojednanie alebo obchodná prax vylučujúca vznik nároku na úroky z omeškania alebo zmluvné dojednanie alebo obchodná prax, ktorá vedie k tomu, že sa veriteľ vzdá nároku na úroky z omeškania ešte pred porušením zmluvnej povinnosti. To platí rovnako aj pre zmluvné dojednanie alebo obchodnú prax vylučujúcu vznik nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ak sa nepreukáže opak.

Ak súd vyhlásil zmluvné dojednanie za nekalú zmluvnú podmienku alebo zakázal nekalú obchodnú prax, je zmluvná strana, ktorá spôsobila neplatnosť zmluvného dojednania alebo uplatňovala nekalú obchodnú prax, povinná zdržať sa ďalšieho používania nekalej zmluvnej podmienky alebo uplatňovania nekalej obchodnej praxe v záväzkových vzťahoch s ďalšími podnikateľmi; rovnakú povinnosť má aj jej právny nástupca. Ak je zmluvné dojednanie neplatné alebo obchodná prax zakázaná, použijú sa na úpravu práv a povinností strán záväzkového vzťahu ustanovenia Obchodného zákonníka.

5. Vyvolávanie nebezpečenstva zámeny

Do skutkovej podstaty vyvolávania nebezpečenstva zámeny sa zavádza nový odsek 2, podľa ktorého vyvolanie nebezpečenstva zámeny okrem prípadov podľa odseku 1 je aj konanie podnikateľa, ktoré spočíva v takej voľbe jeho obchodného mena alebo používania takého označenia podniku, ktoré je objektívne spôsobilé vyvolať u adresátov jeho obchodnej dokumentácie nebezpečenstvo zámeny podnikateľa s verejným registrom alebo inou evidenciou vedenou na základe zákona.

Dôvodová správa uvádza, že touto zmenou sa sleduje záujem na komplexnom a konštruktívnom riešení stále sa zvyšujúceho počtu prípadov tzv. katalógových firiem. Tieto spoločnosti s využitím komplexu právne veľmi precízne pripravených krokov ako aj v dôsledku „špecifickej" voľby obchodného mena využívajú skutočnosť, že priemerný súťažiteľ si stotožní podnikateľa s oficiálnym verejným registrom alebo subjektom zmocneným na vedenie verejného registra alebo inej verejnej evidencie, čo má za následok neželanú registráciu v katalógoch (častokrát pochybnej úrovne bez pridanej hodnoty vo vzťahu k uvádzaným údajom) za cenu, ktorá mnohonásobne prevyšuje cenu obvyklú za služby podobného charakteru. Podnikateľská činnosť katalógových spoločností vo väčšine prípadov spočíva výlučne len v úskočnom konaní zameranom hlavne na hromadné a systémové uvádzanie hospodárskych subjektov do omylu (v miernejších prípadoch zneužívanie nedostatočnej informovanosti a nevedomej zámeny podnikateľa s oficiálnym verejným registrom vedeným na základe zákona). Nie sú ojedinelé prípady, kedy plnenie požadované za registráciu nepoctivá katalógová firma dôsledne vymáha prostredníctvom nevyberavého a veľmi prepracovaného psychologického a právneho nátlaku, ktorému priemerný zákazník nemôže kvalifikovane a efektívne odporovať.

6. Overovanie podpisov predsedu valného zhromaždenia a jediného spoločníka

Podľa § 127a ods. 3 Obchodného zákonníka zápisnicu o valnom zhromaždení podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ. K zápisnici sa priložia návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie a listina prítomných spoločníkov. Novela dopĺňa, že pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne osvedčená, ak programom valného zhromaždenia boli rozhodnutia

• o zvýšení alebo znížení základného imania a rozhodnutia o nepeňažnom vklade,
• vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov,
• o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy
• o schválení zmluvy o predaji podniku alebo zmluvy o predaji časti podniku,
• o vymenovaní a odvolaní prokuristu.

Aj v jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným, musí byť na vyššie uvedených rozhodnutiach pravosť podpisu jediného spoločníka úradne osvedčená.

Osvedčenie pravosti podpisu nie je však potrebné, ak valné zhromaždenie resp. rozhodnutie jediného spoločníka, na ktorom bolo uvedené rozhodnutia prijaté, sa uskutočnilo pred 1. februárom 2013 a súčasne návrh na zápis zmeny do obchodného registra v súvislosti s týmto rozhodnutím je podaný do 1. apríla 2013.

Ide o reakciu na falšovanie podpisu predsedu valného zhromaždenia alebo jediného spoločníka, pričom zmena má cieľ zabezpečiť právnu istotu zapísaných osôb, ako aj tretích osôb.

7. Zamestnanecká voľba členov dozornej rady

Novela zavádza, že právo voliť členov dozornej rady majú len zamestnanci, ktorí sú k spoločnosti v čase voľby v pracovnom pomere. Voľby členov dozornej rady volených oprávnenými voličmi organizuje predstavenstvo v spolupráci s odborovou organizáciou tak, aby sa voľby mohol zúčastniť čo najvyšší počet oprávnených voličov alebo ich splnomocnených zástupcov. Ak v spoločnosti nie je zriadená odborová organizácia, organizuje voľby členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti predstavenstvo v spolupráci s oprávnenými voličmi alebo ich splnomocnenými zástupcami. Návrh na voľbu alebo odvolanie členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti je oprávnená podať predstavenstvu odborová organizácia alebo spoločne aspoň 10% oprávnených voličov. Ak predstavenstvo nezorganizuje voľbu alebo odvolanie do 60 dní od doručenia takéhoto návrhu, sú odborová organizácia alebo splnomocnení zástupcovia oprávnených voličov oprávnení zorganizovať voľbu sami. Na platnosť voľby alebo odvolania členov dozornej rady volených zamestnancami spoločnosti sa vyžaduje, aby hlasovanie oprávnených voličov alebo ich splnomocnených zástupcov bolo tajné a aby sa volieb zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov alebo ich splnomocnení zástupcovia disponujúci aspoň polovicou hlasov oprávnených voličov. Členmi dozornej rady sa stávajú kandidáti, ktorí v poradí získali najväčší počet hlasov prítomných oprávnených voličov alebo ich splnomocnených zástupcov, ak volebný poriadok neustanovuje inak. Splnomocnení zástupcovia oprávnených voličov volia členov dozornej rady tak, že určia počet hlasov z celkového počtu svojich hlasov, ktorými hlasujú za jednotlivých kandidátov, pričom môžu hlasovať najviac za taký počet kandidátov, koľko členov dozornej rady má byť zvolených zamestnancami spoločnosti. Pri voľbe splnomocnených zástupcov oprávnených voličov sa postupuje obdobne.

8. Zakotvenie nového inštitútu „Subjekt verejného práva"

Novela zavádza zmeny aj do zásadného ustanovenia § 261 Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje obligatórnu pôsobnosť právnej úpravy obchodných záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku. Podstata zmeny však tkvie len v tom, že sa zavádza nový pojem „subjekt verejného práva" pre tzv. B2G právne vzťahy doteraz upravené v § 261 ods. 2 a od účinnosti novely v ustanoveniach § 261 ods. 2 až 5. Zmyslom zmeny je len splnenie požiadavok smernice 2011/7/EU.

9. Úroky z omeškania

Omeškanie dlžníka, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, nastane v 31. deň počítaný od jedného z týchto momentov:

• dňa doručenia faktúry alebo inej výzvy veriteľa na zaplatenie peňažného záväzku, alebodňa poskytnutia plnenia veriteľom,
• ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti, tak kratšia, ako aj dlhšia.

Veriteľ má od účinnosti novely nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania alebo paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky alebo ich súčtom.

Čo sa týka výšky úrokov z omeškania, od 1. februára 2013 sa už v prípade, ak sa zmluvné strany na jej výške nedohodli, nebude odkazovať na úpravu predpisov občianskeho práva. Novela zavádza, že ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. K Obchodnému zákonníku bude teda vydané úplne nové nariadenie vlády (Pozn. v čase písania tohto článku ešte nebolo schválené vládou a publikované).

Toto nariadenie by malo zaviesť pre podnikateľov možnosť vybrať si, či si budú od dlžníka uplatňovať fixnú alebo variabilnú výšku zákonného úroku z omeškania (v prípadoch, ak nebola výška úrokov zmluvne dojednaná).

Fixná sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, pričom takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. Veriteľ môže namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby platnej k prvému dňu omeškania požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania, ak si podnikateľ vyberie variabilnú sadzbu, táto sa bude teda každý kalendárny polrok meniť. Predstavuje to však pre podnikateľa riziko, že sa sadzba bude nielen zvyšovať, ale aj znižovať. Obidve uvedené sadzby sa považujú za zákonný úrok. Nová právna úprava zákonných úrokov z omeškania bude dopadať len na právne vzťahy, ktoré vznikli po nadobudnutí účinnosti novely a nariadenia vlády, teda ktoré vznikli po 1. februári 2013.

10. Zmena zákona o obchodnom registri

Zmena spočíva vo vylúčení nejasností ohľadom príslušnosti registrového súdu pre zápis odštepného závodu alebo inej organizačnej zložky podnikateľa, ak odštepný závod alebo iná organizačná zložka je umiestnené mimo obvodu registrového súdu podnikateľa (teda registrového súdu, ktorý je miestne príslušný pre registráciu podnikateľa). Novela definuje ako miestne príslušný pre zápis odštepného závodu registrový súd, ktorý vedie obchodný register, v ktorom je podnikateľ zapísaný. Následne uvedený registrový súd oznámi registrovému súdu, v obvode ktorého je umiestnený odštepný závod (resp. iná organizačná zložka), zápis príslušnej zmeny. 

Ilustračné foto: najprávo.sk