Každý podnikateľ má záujem znižovať svoje náklady a platiť dane a odvody maximálne v rozsahu, ktorý mu to nariaďuje formou zákonov štát. Protikladom boli a možno aj sú štátne spoločnosti, ktoré z dôvodu dosiahnutia dobrého hospodárskeho výsledku a tým aj výhod pre štatutárov, vedome znižovali alebo znižujú oprávnené náklady spoločnosti.
Niektorí podnikatelia si znižujú základ dane spôsobmi, ktoré odporujú zákonu o dani z príjmov. Buď nepriznajú niektoré svoje prímy, alebo umelo navýšia svoje výdaje. Ďalšia možnosť je fakturácia medzi dvoma spriaznenými firmami, ktoré si navzájom vyfakturujú neexistujúce výkony alebo služby. Ide o prípady, ak jedna z firiem dosiahla v zdaňovacom období stratu. Daňovou kontrolou sa zisťujú alebo preverujú skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňový subjekt predkladá počas kontroly na základe požiadaviek správcu dane záznamy, ktorých vedenie ukladá zákon o účtovníctve. Podozrivé výdavky daňovníka si správca dane overuje zmluvami, objednávkami, dodacími listami, výdavkovými dokladmi, rozhovormi so zamestnancami. Nie je možné, aby kontrola u väčších firiem dôkladne prekontrolovala všetky doklady týkajúce sa výdavkov. Je len na skúsenosti kontrolóra, jeho iniciatíve, prípadne na náhode, aké zistenia budú súčasťou protokolu. Podkladom pre zistenia sú aj daňové kontroly vykonané u dodávateľov a odberateľov kontrolovaného subjektu, Dobrým návodom pri kontrole môžu byť rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, protokoly o daňových kontrolách a miestne zisťovanie s obhliadkami. Správca dane, ktorý vedie dokazovanie je povinný, aby úkony vedené voči daňovníkovi boli zistené čo najúplnejšie. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Kontrolná skupina správcu dane má byť na takej profesionálnej úrovni, že si dokáže utvoriť objektívny obraz o stave účtovníctva, zadokumentovať porušenia daňových predpisov kontrolovaného subjektu bez zbytočných prieťahov a obmedzovania činnosti a práv kontrolovaného subjektu. Správca dane je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Kontrolná skupina ako profesionál hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Zásada objektívnej pravdy - jedna z pilierov daňového konania nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa absolútne nepreukážu a nepotvrdia všetky tvrdenia daňového subjektu, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Záleží len na správcovi dane a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
Správca dane nemôže a nebude donekonečna žiadať od daňového subjektu, aby predložil stále ďalšie a ďalšie dôkazy, ktorými má potvrdiť oprávnenosť oslobodenia od dane. Obsah dôkazného bremena daňového subjektu nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na preukázanie akýchkoľvek skutočností, aj takých, na preukázanie ktorých neexistuje zákonná povinnosť, resp. ktorých preukázaním sú zaťažené iné subjekty. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.
Ak daňový subjekt nemá na určitý výdavok daňový doklad, tak to automaticky neznamená, že daňový náklad neexistuje. Ak vzniknú pochybnosti správcu dane voči dokladom predloženým kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Kontrolovaný subjekt má povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane alebo na skutočnosti, na ktoré ho vyzval správca dane a predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť a to všetko najneskôr do dňa ukončenia kontroly. Kontrolovaný subjekt má právo vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia. Protokol musí podľa § 47 písm. h) daňového poriadku obsahovať preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Podľa § 74 ods. 2 daňového poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania, ale môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech.
Úlohou daňovníka počas daňovej kontroly je svojimi odbornými argumentmi vyvrátiť kontrolnej skupine jej zistenia, ktoré sú v jeho neprospech. Z tohto dôvodu musí daňovník od začiatku venovať maximálnu pozornosť dôkazom, ktoré predkladá v rámci zápisníc podľa § 19 daňového poriadku. Daňovník, ktorý predloží dôkazy zo svojej viny až v odvolaní, znižuje predpoklad na úspech pred odvolacím orgánom ako aj neskôr pred súdom. Podľa § 7 Civilného sporového poriadku správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje daňový poriadok a ktoré mal daňovník počas kontroly k dispozícii.
Jedným zo základných princípov sporového konania je koncentrácia konania. Sudca pri rozhodovaní o včasnosti uplatnenia prostriedkov útoku a prostriedkov procesnej obrany je povinný vychádzať z toho, či predmetné prostriedky sú uplatnené včas, či ich mohol žalobca uplatniť skôr, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na druhej strane súd prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany považuje za uplatnené včas, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela a ani ich nemohla predvídať.
Autor:
JUDr. Miroslav Buriánek, PhD.