Daňové tajomstvo má právny základ v čl. 10 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd a v čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorých má každý právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života a na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.
V neposlednom rade zachovávanie daňového tajomstva súvisí aj s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) sa pri správe daní postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Ministerstvo financií ako ústredný orgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva okrem iného schvaľuje vnútornú organizačnú štruktúru finančného riaditeľstva na návrh prezidenta finančnej správy.
Podľa organizačného poriadku Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky sú vedúcimi zamestnancami prezident a vedúci služobného úradu, viceprezident, generálny riaditeľ sekcie, riaditeľ osobného úradu, riaditeľ kancelárie prezidenta, riaditeľ odboru a vedúci oddelenia. Prezident finančnej správy okrem iného zodpovedá podľa organizačného poriadku za zabezpečovanie úloh v oblasti ochrany utajovaných skutočností, ochrany osobných údajov a informačnej bezpečnosti. Viceprezident finančnej správy zodpovedá aj za predkladanie návrhov na uplatňovanie právnej zodpovednosti voči podriadeným zamestnancom v prípade zistenia nedostatkov z vnútorných kontrol a za odstránenie príčin ich vzniku. Riaditeľ kancelárie prezidenta a riaditeľ osobného úradu zodpovedajú aj za návrh opatrení na odstránenie nedostatkov v činnosti útvaru vyplývajúcich z vykonaných kontrol, vrátane návrhu na uplatnenie právnej zodpovednosti voči zamestnancom útvaru. Riaditeľ odboru realizuje návrhy opatrení na odstránenie nedostatkov v činnosti odboru vyplývajúcich z vykonaných kontrol vrátane návrhu na uplatnenie právnej zodpovednosti voči zamestnancom odboru.
Odbor inšpekcie Finančného riaditeľstva SR okrem iných úloh preveruje interné a externé podnety, ktoré zakladajú dôvodné podozrenie, že konaním zamestnanca FR SR môže dôjsť k porušeniu pracovnej/služobnej disciplíny alebo k spáchaniu trestného činu.
Vedúci oddelenia zodpovedá aj za výkon základnej finančnej kontroly podľa § 7 zákona č. 357/2015 Z. z. v súlade so systémom finančného riadenia.
Na základe etického kódexu finančnej správy, ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2016 zamestnanec finančnej správy chráni údaje poskytnuté daňovými subjektmi, je si vedomý, že má privilegovaný prístup k informáciám o daňových subjektoch, a preto chráni informácie získané o daňových subjektoch. Tieto informácie o daňových subjektoch sprístupňuje iba oprávneným osobám a zverejňuje ich iba v prípade, ak im to ukladá zákon.
Na základe služobného poriadku je hrubým porušením služobnej disciplíny prezradenie daňového tajomstva.
Zdrojom informácií správcu dane o daňovom subjekte sú: osvedčenie o daňovej registrácii, daňové priznania, daňová kontrola, miestne zisťovania, svedecká výpoveď, znalecké posudky, miestne zisťovanie, dožiadanie, súčinnosť tretích osôb, vyhľadávacia činnosť, uloženie záznamovej povinnosti. Najviac informácií o daňovom subjekte sa dozvie zamestnanec daňového úradu počas daňovej kontroly. Získa informácie o komoditách, s ktorými daňový subjekt obchoduje, o jeho obratoch, ziskoch a jednotlivých odberateľoch a dodávateľoch. Informácie z daňových kontrol sú často veľmi zaujímavé a môžu byť aj zneužité zo strany správcu dane.
Na základe § 11 ods. 1 daňového poriadku je daňovým tajomstvom informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. V zákone č. 267/2017 Z. z., ktorý novelizoval § 11 daňového poriadku, je daňové tajomstvo povinný dodržiavať každý, kto sa ho dozvedel a môže byť použité len na plnenie úloh. Daňové tajomstvo sa oznámi alebo sprístupni tomu, kto preukáže oprávnenosť na oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva vyplývajúceho z plnenia jeho úloh podľa daňového poriadku, osobitných predpisov alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
Daňový poriadok precízne vymedzuje konkrétne povinnosti pre subjekty zúčastnené na správe daní, následne práva a povinnosti daňových subjektov, ale už menej to bolo s oprávneniami a povinnosťami správcu dane. Zmena nastala novelizovaním ustanovenia § 11 ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorého sa informácia o oznámení alebo sprístupnení daňového tajomstva zo strany správcu dane uloží v spise daňového subjektu, okrem automatického sprístupnenia daňového tajomstva prostredníctvom informačného systému finančnej správy. Ak daňové tajomstvo oznámi alebo sprístupní Finančné riaditeľstvo SR alebo Kriminálny úrad finančnej správy (napr. pre OČTK), zašle správcovi dane listom informáciu o oznámení daňového tajomstva na konkrétny daňový subjekt (subjekty) a požiada ho, aby uvedenú informáciu založil do spisu daňového subjektu.
Informácie získané v daňovom konaní a tieto poskytnuté inému pracovníkovi toho istého alebo iného správcu dane (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 17. 4. 2008, č. j. 2 Afs 71/2007-60) nie je porušením daňového tajomstva. Sprístupnením týchto informácií nedochádza k porušeniu daňového tajomstva, ak iný zamestnanec správcu dane potrebuje uvedené informácie výhradne na plnenie svojich úloh.
Daňový subjekt sa má podľa daňového poriadku právo dozvedieť, komu bolo poskytnuté daňové tajomstvo.
Podľa môjho názoru je porušením povinností vedúceho oddelenia, ak vstupuje do procesu kontroly, ktorú vykonávajú jeho podriadení. Právo nadriadeného vstupovať do procesu kontroly nevyplýva zo žiadnej právnej normy, ktorá ovplyvňuje daňové konanie. Vedúci oddelenia nemôže v jednotlivých protokoloch pozmeňovať text, ovplyvňovať právny názor kontrolnej skupiny alebo získavať informácie o daňovom subjekte uvedené v protokole. Kontrolná skupina musí byť na takej profesionálnej úrovni, že všetky svoje povinnosti zvládne sama bez vplyvu nadriadeného. Kontrolná skupina sa môže radiť s metodikom o nálezoch uvedených v protokole bez konkretizácie daňových subjektov.
Ak bola informácia, ktorá podlieha daňovému tajomstvu zverejnená (a tým už verejnosti sprístupnená) v rozpore so zákonom, neprestáva byť daňovým tajomstvom a osoba, ktorá ho zverejnila zodpovedá za porušenie povinnosti zachovávať daňové tajomstvo. Zároveň sa uvedené osoby nemôžu dovolávať toho, že ide o informácie verejného charakteru.
Nie je možné, aby mávali politici v televízii pred kamerami s daňovými priznaniami (dúfam, že prázdnymi) svojich politických protivníkov a pritom z nich robili daňových podvodníkov. Podľa môjho názoru uvedené osoby porušujú ustanovenia zákona týkajúceho sa daňového tajomstva. Nemôžu sa dovolávať toho, že z ich strany nejde o porušenie daňového tajomstva, nakoľko len poskytujú informácie verejného charakteru.
Povinnosť dodržania mlčanlivosti o informáciách, ktoré sú predmetom daňového tajomstva, slúži ako ochrana daňového subjektu. Pri správe daní sú finančnej správe poskytované veľmi dôverné a citlivé informácie o pomeroch daňového subjektu, preto akékoľvek poskytovanie týchto informácií musí podliehať určitým pravidlám, aby sa zabránilo ich úniku a neoprávnenému nakladaniu s nimi. Štát musí mať záujem o to, aby daňový subjekt dobrovoľne poskytoval všetky informácie súvisiace so správou daní. Daňový subjekt musí byť presvedčený o tom, že ním poskytnuté informácie správcovi dane nebudú nikým zneužité. Ak budú uvedené informácie zverejnené v rozpore so zákonom, musí mať daňový subjekt možnosť uvedený zdroj informácií čo najjednoduchšie vypátrať. V opačnom prípade využitie zákona č. 514/2003 Z. z..o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov zo strany daňového subjektu v spore so správcom dane nemá žiadny význam.
Porušenie daňového tajomstva je kvalifikované ako trestný čin v § 264 Trestného zákona. Kto vyzvedá daňové tajomstvo v úmysle vyzradiť ho nepovolenej osobe alebo také tajomstvo nepovolanej osobe úmyselne vyzradí, potresce sa podľa základnej skutkovej podstaty odňatím slobody v rozpätí 6 mesiacov až 3 roky.
Autor: JUDr. Miroslav Buriánek, PhD., daňový poradca
Ilustračné foto: najprávo.sk