Novela OSP má obmedziť práva spotrebiteľských združení

Včera bol po skončení pripomienkového konania na rokovanie vlády predložený návrh novely Občianskeho súdneho poriadku. Návrh zákona však nemá meniť len základný civilný procesný kódex, ale vo svojich ďalších článkoch aj Trestný poriadok a Zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním.

Poradné stanoviská ESĽP

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony predložilo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky najmä z dôvodu potreby zabezpečiť vykonávania Protokolu č. 16 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Týmto protokolom dochádza k rozšíreniu právomocí Európskeho súdu pre ľudské práva vydávať poradné stanoviská.  Nová právomoc má umožniť objasniť jednotlivé ustanovenia Dohovoru a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zároveň posilniť súčinnosť medzi Európskym súdom pre ľudské práva a štátnymi orgánmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bude môcť konanie prerušiť, ak rozhodol, že požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Zvukové záznamy pojednávaní

Návrh zákona zavádza povinnosť pre súd vyhotoviť popri zápisnici z pojednávania aj zvukový záznam pojednávania. Zvukový záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania pripojí k súdnemu spisu. Účastníci konania a ich zástupcovia budú mať v zmysle § 44 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku možnosť požiadať súd o vyhotovenie zvukového záznamu (kópiu) za úhradu vecných nákladov.

Vedľajší účastníci

Novela OSP mieni korigovať práva vedľajších účastníkov - právnických osôb, ktorých predmetom je ochrana spotrebiteľa (ďalej aj „spotrebiteľské združenia“). Plánuje zaviesť úpravu, podľa ktorej ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu takéto spotrebiteľské združenie, súčasťou podnetu musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na podnet neprihliada.

Spotrebiteľské združenia ďalej nebudú oprávnené podať odpor proti platobnému rozkazu. Toto oprávnenie však zostane pre prípady tzv. štandardného vedľajšieho účastníctva, teda ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. Spotrebiteľské združenie v pozícii vedľajšieho účastníka by po prípadnom schválení novely bolo oprávnené podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní.

Návrh ministerstva vychádza zo záveru judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že ani takýto vedľajší účastník nemôže vstúpiť do konania proti vôli toho, popri kom chce v konaní vystupovať, resp. že ani účasť takéhoto vedľajšieho účastníka nesmie byť navrhovateľovi alebo odporcovi nanútená, ak si ju sám neželá (viď R 62/2014).

V dôvodovej správe predkladateľ dáva do pozornosti, že Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 27. februára 2014 sp. zn. C 470/12 dospel k názoru, že vnútroštátna úprava neumožňujúca niektorej z takýchto právnických osôb vstup do konania, nie je v rozpore s právom Európskej únie. V bodoch 45. a 46 uvedeného rozsudku Súdny dvor konštatoval nasledovné: „Ani smernica 93/13, ani po nej nasledujúce smernice, ktoré dopĺňajú právnu úpravu ochrany spotrebiteľov, neobsahujú ustanovenia o úlohe, ktorá môže alebo musí byť priznaná združeniam na ochranu spotrebiteľov v rámci individuálnych sporov týkajúcich sa spotrebiteľa. Smernica 93/13 teda neupravuje otázku, či také združenia majú mať právo stať sa vedľajšími účastníkmi konania na podporu spotrebiteľov v rámci takých individuálnych sporov. Z toho vyplýva, že v prípade neexistencie právnej úpravy Únie, pokiaľ ide o možnosť združení na ochranu spotrebiteľov stať sa vedľajšími účastníkmi konania v individuálnych sporoch týkajúcich sa spotrebiteľov, vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu prináleží, aby na základe zásady procesnej autonómie také pravidlá zaviedol...“. V bodoch 53. až 56. sa (medziiným) konštatuje, že odmietnutie pripustiť vedľajšie  účastníctvo v konaní týkajúcom sa spotrebiteľa neovplyvňuje právo uvedeného združenia na účinný prostriedok nápravy na obranu práv, ktoré sú mu priznané ako združeniu tohto typu, spočívajúcich najmä v jeho práve na kolektívnu žalobu, ktoré má podľa článku 7 ods. 2 smernice 93/13.

Ministerstvo spravodlivosti k tejto zmene dodáva, že „podľa vnútroštátnej právnej úpravy môže združenie priamo zastupovať spotrebiteľa vo všetkých konaniach na základe plnomocenstva udeleného spotrebiteľom.“

Čo sa týka oprávnenia spotrebiteľských združení podať odvolanie a dovolanie len so súhlasom účastníka, v tomto smere návrh zohľadňuje závery, ku ktorým dospela judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenia tohto súdu z 28. októbra 2013 sp. zn. 1 Cdo 210/2012, 21. októbra 2013 sp. zn. 7 Cdo 135/2013, 30. októbra 2013 sp. zn. 6 Cdo 357/2012, 28. januára 2014 sp. zn. 4 Cdo 209/2013 a z 9. júna 2014 sp. zn. 3 Cdo 314/2013).

Odlíšenie medzi odporom a odvolaním je podľa ministerstva odôvodnené najmä tým, že odpor je špecifický opravný prostriedok uplatnený v rámci tzv. skráteného konania, ktoré nadobudne atribúty sporového konania práve včasným podaním odporu zo strany žalovaného (ex lege dochádza k zrušeniu platobného rozkazu). Až po takomto procesnom úkone (podaní odporu zo strany účastníka) môže byť naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, t.j. pomáhať v konaní účastníkovi, na strane ktorého vystupuje.

Prípustnosť dovolania v exekučných veciach

Novela tiež reaguje na nárast agendy Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tzv. exekučných veciach v poslednom období. Ide pri tom o veci, v ktorých už všeobecný súd nerieši spornú otázku práv a povinností účastníkov konania, tieto práva a povinnosti nekonštituuje ani nedeklaruje. Na rozdiel od tzv. základného konania tu ide o veci, v ktorých dochádza už len k nútenému vykonaniu (exekúcii) v zmysle núteného splnenia povinnosti, ktorá bola už skôr uložená exekučným titulom (spravidla rozhodnutím súdu), ktorý už nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.

„Exekučnou činnosťou sa napĺňa právna ochrana právoplatným rozhodnutím potvrdeného subjektívneho práva, ktorého podstatou je moc prinútiť toho, kto toto právo porušil, správať sa určitým spôsobom. Z povahy týchto vecí vyplýva, že sa nimi len finalizuje (završuje) základný cieľ občianskeho súdneho konania. Úspešnosť dovolateľov v exekučných veciach pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky je súčasne veľmi nízka, dovolania sú v nich podávané napriek procesnej neprípustnosti a spravidla sú i tak dovolacím súdom odmietnuté.“ konštatuje ministerstvo spravodlivosti.  

Ministerstvo preto navrhuje, aby z tzv. dôvodov zmätočnosti (§ 237 OSP) nebolo dovolanie prípustné v exekučných veciach. Ministerstvo zdôraznilo, že prípustnosť dovolania podľa § 239 Občianskeho súdneho poriadku zostane zachovaná (najmä zmeňujúce uznesenie a potvrdzujúce uznesenie, ak súd vysloví prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu).

Uvedená konštrukcia prípustnosti dovolania v exekučnom konaní má za cieľ, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednával veci, ktoré principiálne patria do pôsobnosti najvyššieho súdneho orgánu všeobecnej sústavy súdov Slovenskej republiky.

Neprípustnosť dovolania

V záujme zefektívnenia dovolacieho konania novela do § 239 Občianskeho súdneho poriadku zaraďuje ďalšie uznesenia, proti ktorým nebude dovolanie prípustné. Ide o uznesenia, ktoré vzhľadom na ich povahu a význam nemajú byť predmetom dovolacieho prieskumu pred najvyšším súdnym orgánom sústavy všeobecných súdov Slovenskej republiky, a to konkrétne uznesenia o súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania.

Neuvádzanie odôvodnení v skutkovo a právne identických veciach

Ako konštatuje ministerstvo, niektorí dovolatelia v počte neraz prevyšujúcom stovky vecí podávajú dovolania v skutkovo a právne takmer identických právnych veciach, v ktorých volia tú istú argumentáciu a domáhajú sa tohto istého. V rozhodnutí dovolacieho súdu ide potom už len o neustále a obšírne opakovanie tých istých skutkových a právnych záverov, ktoré už boli takémuto dovolateľovi skôr vysvetlené.

Návrh preto predpokladá, že v takýchto prípadoch bude môcť dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia a, pokiaľ sa v celom rozsahu stotožní s odôvodnením týchto skorších rozhodnutí, skonštatovať to a ďalšie dôvody už neuvádzať.

Návrh v tomto smere zavádza do dovolacieho konania postup, ktorý je už v súčasnosti obdobne upravený v ustanovení § 250ja ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku.

Novela Trestného poriadku

Novela Trestného poriadku, ktorá je zakomponovaná do článku II návrhu, má zmeniť trestný procesný kódex zatiaľ len ohľadom zvukových záznamov hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia a ohľadom možnosti predsedu senátu najvyššieho súdu prerušiť trestné stíhanie, ak požiada Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Účinnosť

S výnimkou ustanovení upravujúcich poradné stanoviská ESĹP by mala novela zákona v prípade jej schválenia nadobudnúť účinnosť 1. januára 2015. Novelu však ešte bude prerokúvať Vláda SR a následne Národná rada SR, kde sa ešte môže text modifikovať pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Zdroj: Portál právnych predpisov
Ilustračné foto: najprávo.sk