Daň z pridanej hodnoty je takzvaná nepriama daň a je zameraná na konečného spotrebiteľa. Uvedená daň je pre štátny rozpočet nesmierne dôležitá, nakoľko jej výber je vyšší ako súčet ostatných daní dokopy. Niektoré štáty presúvajú svoj fiškálny záujem z priamych daní na nepriame dane. Priame dane zaťažujú príjmy daňovníka a tým znižujú jeho pracovnú aktivitu a nepriame dane zase tlmia jeho celkovú spotrebu. Na Slovensku upravuje daň z pridanej hodnoty zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol už novelizovaný 37 krát a svojím obsahom patrí medzi komplikované zákony aj bez rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Na Slovensku podniká celkovo cez 800.000 subjektov a z toho je platiteľom DPH necelá štvrtina. Počet nespoľahlivých platcov DPH každoročne klesá. Najväčšie resty v platení DPH majú spoločnosti s ručením obmedzením (maximálne s dvomi zamestnancami), za nimi nasledujú živnostníci a akciové spoločnosti. Ministerstvo financií Slovenskej republiky predpokladá, že úniky na DPH boli v roku 2019 vo výške 1,800 miliónov eur. Podľa smernice Rady 2006/112/ES je systém DPH najjednoduchší a najneutrálnejší, keď sa daň vyberá čo najvšeobecnejším spôsobom a keď sa vzťahuje na všetky stupne výroby a distribúcie. Existujú rôzne úniky DPH ako napríklad nepriznanie tržieb za poskytnuté služby, tovaru alebo takzvané karuselové obchody. Ich princíp zjednodušene spočíva v nákupe tovaru alebo služieb zo zahraničia, predaj takzvanému bielemu koňovi, ktorý neodvedie daň, jeho firma odpredá tovar alebo služby ďalšej firme a tá vyvezie tovar do zahraničia. Karuselové podvody spočívajú hlavne v dodávke tovaru alebo služieb prostredníctvom dlhších reťazcov, ktoré sa realizujú v rámci dvoch alebo viacerých členských štátov EÚ. Výnimkou nie sú fiktívne vývozy tovaru a následné uplatnenie vysokého nadmerného odpočtu DPH zo štátneho rozpočtu alebo nelegálny dovoz tovaru a jeho následný predaj v tuzemsku bez DPH.1 V týchto spoločnostiach sa snažia, aby všetky doklady preukazujúce nákup tovaru alebo služieb a ich vývoz do zahraničia bol maximálne v súlade so zákonom o účtovníctve, zákonom o DPH a daňovým poriadkom. Mnohí daňovníci sa domnievajú, že ak daňový subjekt predloží pri vývoze tovaru alebo služieb doklady v súlade s legislatívou, nemôže správca dane požadovať okrem týchto dokladov ešte akési ďalšie doklady, či ďalšie dôkazy, ale musí oslobodenie priznať. Domnievajú sa, že správca dane nie je oprávnený extenzívnym spôsobom rozširovať okruh dokladov, či dôkazov, ktoré sú potrebné pre priznanie oslobodenia od dane. Správca dane nemôže donekonečna žiadať od daňového subjektu, aby predložil stále ďalšie a ďalšie dôkazy, ktorými má potvrdiť oprávnenosť oslobodenia od dane.
Ústavný súd viackrát poukázal, že nie je povinnosťou daňových orgánov preukázať, že tovar alebo služba neboli dodané do členského štátu Európskej únie. Túto povinnosť má daňový subjekt. Pri vývoze sa oslobodenie od DPH nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte. (napr. III. ÚS 78/2011),
Daňovník, ktorý zneužíva systém DPH na vlastné obohatenie sa snaží získavať aj informácie, či správca dane nedisponuje informáciami o jeho nekalom podnikaní. Jedným z možných zdrojov informácií daňovníka je nazretie do jeho spisu podľa § 23 daňového poriadku. Podľa hodnotenia Globálneho fóra OECD daňový subjekt môže nazerať do svojho spisu, ktorý obsahuje všetky informácie získané od štátu poskytujúceho požadované informácie a samotnú žiadosť o výmenu informácií bez príslušných výnimiek. Slovenské orgány majú zabezpečiť, aby žiadosť o výmenu informácií nemohla byť sprístupnená daňovému subjektu alebo jeho právnemu zástupcovi skôr, než začne daňové konanie alebo ak štát požadujúci danú informáciu uviedol, že nesúhlasí s jej sprístupnením. Daňový subjekt alebo jeho zástupca môže nazrieť do spisu len za prítomnosti zamestnanca správcu dane, ktorý je povinný o každom nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Správca dane pri nazeraní do spisu venuje pozornosť na dodržiavanie daňového tajomstva.
Podľa zákona č. 267/2017 Z. z. ktorý novelizoval § 23 daňového poriadku (účinnosť od 01.01.2018) daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazrieť do spisu, ak príslušný orgán členského štátu alebo príslušný orgán zmluvného štátu, ktorému bola poskytnutá informácia o daňovom subjekte uviedla, že nesúhlasí so sprístupnením takýchto informácií. Táto časť § 23 daňového poriadku sa týka zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, ktorý sa na druhej strane netýka dane z pridanej hodnoty. Medzinárodnú spoluprácu týkajúcej sa DPH usmerňuje nariadenie Rady č. 904/2010. Podľa § 55 uvedeného nariadenia patrí výmena informácií pod úradné tajomstvo (uvedené nariadenie konkrétne nevyžaduje súhlas oznamovateľa informácie). Takže daňovník sa k uvedeným informáciám nemôže dostať na základe § 23 daňového poriadku nazretím do svojho spisu. Informácie získané podľa nariadenia Rady č. 904/2010 nespadajú ani pod zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Správca dane si informácie získané na základe nariadenia Rady č. 904/2010 dopĺňa o ustanovenia daňového poriadku ako sú miestne zisťovanie, výsluch svedkov, dožiadanie alebo samotná kontrola. Daňový subjekt je oprávnený nazrieť do svojho spisu v uvedenom prípade až potom, ako sa získa dôkaz, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Vo väčšine pôjde o prípady týkajúce sa daňovej kontroly a daňový subjekt má právo vyjadrovať sa ku skutočnostiam, ku ktorým je vyzvaný kontrolnou skupinou počas kontroly alebo neskôr k dôkazom, ktoré sú uvedené v protokole a ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie (ak je protokol bez nálezu, výzvu na vyjadrenie neobsahuje). Ak správca dane nepoužije informácie získané na základe medzinárodnej spolupráce v daňovom konaní ako dôkaz, tieto informácie sú naďalej úradným tajomstvom a daňovník nemá k ním naďalej prístup.
Autor:
JUDr. Miroslav Buriánek, PhD.
Použitá literatúra:
Daňové úniky a daňové podvody a právne možnosti ich predchádzania, Vladimír Babčák a kolektív, Košice 2018, str 18.