Piatok, 31. máj 2024 | meniny má Petronela/Petrana , zajtra Žaneta
Svetový deň bez tabaku
Predplatné
Piatok, 31. máj 2024 | meniny má Petronela/Petrana , zajtra Žaneta
Svetový deň bez tabaku
TlačPoštaZväčšiZmenši

Zmeny v zákone o konkurze a reštrukturalizácii – Lex Váhostav alebo koncepčná novela?

Dalimír Solčanský • 20.4. 2015, 17:17

Časť 1

Minulý týždeň dorazil do NR SR návrh ministra spravodlivosti na zmenu a doplnenie konkurzného zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Samotný predkladateľ uvádza, že „účelom návrhu zákona je reagovať na aktuálne problémy súvisiace s procesom konkurzu a reštrukturalizácie v Slovenskej republike a súvisiace otázky v obchodných vzťahoch a s tým súvisiacich sociálnych dopadoch“. Základným zámerom zákona má byť v tejto časti „zamedziť poškodzovaniu veriteľov rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania“.

V skutočnosti je vlastne predložená novela Obchodného zákonníka (ObZ) spojená so zmenou a novelizáciou viacerých ďalších predpisov. Samotná priama novela ObZ zavádza viacero nových inštitútov, niektorých už raz predložených, napr. register diskvalifikácií, rozhodnutie o vylúčení, ustanovenia o spoločnosti v kríze,  ustanovenia o zákaze vrátenia vkladov a pod., ktoré sú neskôr aj prepojené s novelou konkurzu. Verím, že iní kolegovia skomentujú aj tieto inštitúty, účelom tohto príspevku je však venovať sa výlučne zmenám v zákone o konkurze a reštrukturalizácii.

Takže aký návrh je predložený? Ide len o bleskovú reakciu predkladateľa na konkrétne mediálne známy prípad reštrukturalizácie Váhostavu, alebo o novelu založenú na dlhodobejších úvahách?  Pokúsim sa aspoň skratkovito predstaviť zmeny a doplnenia v tejto časti zákona:  

Zmeny v konkurze

Predpoklady platobnej neschopnosti

Ide skôr o technické úpravy pojmov a domnienok platobnej neschopnosti dlžníka, čo má napomôcť procesnej situácii navrhovateľa.

Porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas

V tomto prípade ide v poradí o tretiu  zmenu koncepcie daného inštitútu od prijatia zákona. Pôvodná koncepcia v r. 2006 až 2012 sa zakladala na uplatnení náhrady škody voči štatutárnym orgánom, resp. osobám povinným podať návrh na konkurz za porušenie ich povinnosti podať návrh včas, pričom jej uplatnenie bolo ponechané výlučne na veriteľov a ich rozhodnutie. Zákon mal ambície uplatňovať náhradu škody voči zodpovedným jednoduchším spôsobom, preto priamo prezumoval niektoré predpoklady uplatnenia náhrady škody, napr. výšku škody a porušenie povinnosti a zároveň sa špecifickým spôsobom upravilo premlčanie takéhoto nároku. Zákonodarca pri tomto inštitúte a pri prijímaní novely ZKR v r. 2011 sám uznal, že „pôvodná konštrukcia zodpovednosti napriek tomu, že obsahovala mechanizmy aby ju bolo možné jednoduchším spôsobom vymedzovať, tieto mechanizmy v praktickom živote nefungovali“.   

2013 - doteraz

Od individuálneho rozhodnutia každého veriteľa v konkurze, ktorý sa mohol rozhodnúť, či si chce alebo nechce uplatniť voči členovi štatutárneho orgánu svoju škodu, ktorá mu vznikla tým, že konkurz nebol vyhlásený včas sa prešlo od r. 2013 k modelu spoločného uplatnenia tejto náhrady vo forme akejsi sankcie v paušalizovanej výške, tvoriacej príjem všeobecnej podstaty. Táto povinnosť plniť do všeobecnej podstaty sa uplatní na základe uznesenia súdu, ktorý ho vydá na návrh správcu a je proti nemu prípustné odvolanie. Teda nejde o samostatné súdne konanie, ale len o vydanie uznesenia v rámci konkurzného konania. Horné hranice týchto náhrad boli určené na 10.000 € pre S.r.o. a 50.000 € pre akciovú spoločnosť.

Navrhovaná nová koncepcia zmluvnej pokuty:

Zákonodarca teraz navrhuje zákonnú domnienku dojednania zmluvnej pokuty medzi spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene vo výške aktuálne  12.500 € (polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť). Modifikácia alebo vylúčenie vzniku tohto  nároku je zakázané, je ale možné požadovať aj náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.  Mení sa aj spôsob uplatnenia – zmluvnú pokutu by mal správca  uplatniť už samostatnou žalobou  (zrejme bude zaradená do registra Cbi) na príslušnom konkurznom súde, pričom  vo veci má konať konkurzný sudca v danom konkurze (moderačné právo na zníženie je tu výslovne vylúčené).  Samozrejme, úspech tejto žaloby znamená novú súpisovú zložku – pohľadávku v uvedenej výške a príjem všeobecnej podstaty bez toho, aby to zákon musel priamo uvádzať. Zároveň takéto právoplatné rozhodnutie súdu bude znamenať rozhodnutie o vylúčení danej osoby a jeho ďalšiu diskvalifikáciu v zmysle novely ObZ.

Dôvody, ktoré viedli zákonodarcu k tomuto návrhu sú čiastočne zrejmé. Na jednej strane sú v tejto úprave pozitíva, kedy návrh  správne reaguje o.i. na najnovší trend výmazu spoločností zlúčením (s cieľom vyhnúť sa konkurznému konaniu na vymazávanú spoločnosť)  a uvádza, že táto zmluvná pokuta sa  vzťahuje aj na právnych nástupcov spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Diskvalifikácia štatutárov (aj bývalých) na základe súdneho rozhodnutia o udelení zmluvnej pokuty predstavuje zrejmú  výstrahu takýmto osobám, čo by mohlo znamenať motiváciu danej osoby chcieť sa dohodnúť so správcom a plniť do podstaty bez rozhodnutia súdu, ktoré prináša závažné  následky diskvalifikácie. Nie je ale jasné, prečo sa prikročilo ku koncepcii samostatnej žaloby rozhodovanej rozsudkom, pretože to znamená pre správcu ďalší spor na súde, ktorý minimálne svojou dĺžkou bude  obdobný napr. uplatneniu odporovacieho práva. Zavedenie možnosti vymáhať náhradu škody aj nad výšku tejto pokuty (neuvádza sa síce kým) je potom akýmsi hybridom medzi pôvodným modelom v zákone a paušalizovanou náhradou škody. Veritelia teda budú mať možnosť na základe vlastného uváženia žiadať od príslušných osôb aj náhradu škody nad uvedenú výšky, ale len samostatnou žalobou.  

Podávanie návrhov na konkurz zamestnancami

Upravuje sa špecificky podávanie návrhu zamestnancami bez potreby zaplatenia preddavku a potreby dokladovať judikovanú pohľadávku (stačí vyhlásenie 5 zamestnancov dlžníka). Ide o  reakciu na  prípady úpadku zamestnávateľa, kedy iný veriteľ nepodal návrh na konkurz a zamestnanci, ktorí sami nedostali mzdu za niekoľko mesiacov by museli sami skladať tento preddavok. Ostatne to predkladateľ sám v dôvodovej správe uvádza – „Zamedzí sa tým prípadom, aké sa stali v minulom roku na východnom Slovensku, kde zahraničný podnikateľ jednoducho odišiel a zamestnanci ostali  v patovej situácie a bez výplat“.    

Priznanie hlasovacích práv

Zavádza sa samostatné ustanovenie o priznávaní hlasovací práv, čiastočne sa reaguje na známe uznesenie Ústavného súdu č. III. ÚS 333/2012 o priznaní hlasovacích práv veriteľovi popretému aj iným veriteľom aj správcom. Celý zmysel je vlastne v tom, aby veriteľ pohľadávky už judikovanej súdom alebo iným orgánom a zabezpečený veriteľ mali právo na priznanie hlasov pred prvou schôdzou veriteľov a to rozhodnutím predbežnej povahy. Otázkou potom je, prečo takto predkladateľ nechráni aj nezabezpečeného veriteľa, ktorý ešte nemá judikovanú pohľadávku a poprie mu ju len správca.  

Výhrada vlastníctva a finančný lízing

Zavedenie tohto bodu má slúžiť najmä na vyporiadanie leasingov a obdobných vzťahov a zavádza možnosť správcu plniť tieto vzťahy naďalej s predpokladom obohatenia podstaty.   

Súhlas správcu na zmeny v obchodnej spoločnosti

Hoci to predkladateľ neuvádza, ide o reakciu na postup niektorých úpadcov, ktorí aj po vyhlásení konkurzu sa snažia s cieľom sťaženia pozície správcu a ponechania kontroly nad spoločnosťou úpadcu vykonávať právne úkony splynutia, zlúčenia a rozdelenia spoločnosti (čo prísne technicky vzaté nie je nakladanie s majetkom spoločnosti). Hoci takéto kroky väčšinou nenachádzajú oporu na  registrových súdoch, zavádza sa povinnosť súhlasu správcu s takýmito úkonmi a možnosť zápisu do obchodného registra iba so súhlasom správcu.     

Spriaznené pohľadávky

Hoci sa definícia  spriaznenej pohľadávky  a spriazneného veriteľa nemení, spresňuje sa smerom do minulosti (kedykoľvek od vzniku pohľadávky). Je to  reakcia predkladateľa na použitie špekulatívnych  výkladov tejto časti zákona, kedy bola snaha priznať iné poradie veriteľovi, ktorý nadobudol pohľadávku postúpením od spriazneného veriteľa. Otázkou je, či si sám predkladateľ neurobil zaradením tohto ustanovenia medvediu službu, pretože sa určite nájde niekto, kto bude tvrdiť, že spred zaradenia tohto slovného spojenia môžeme použiť opačný výklad, t.j. že niekedy v krátkom časovom období mohla patriť aj spriaznenému. Opačne sa zavádza aj definícia veriteľa, ktorý sa nebude považovať za spriazneného (napr. nadobúdanie dlhopisov na regulovanom trhu).

Pokračovanie v ďalšej časti

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1776

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: