Nemo plus iuris c/a bona fides

Pri riešení praktického prípadu som sa stretol s problematickým výkladom následkov nadobudnutia vlastníckeho práva nadobúdateľa veci od nevlastníka. Situácia, ktorá aktuálne nastala v aplikačnej praxi vo veciach neplatnosti právneho úkonu pri prevode vlastníckeho práva k hnuteľným, ale najmä nehnuteľným veciam, je zložitá.

Podľa dlhodobo zaužívanej praxe zakladala absolútna neplatnosť právneho úkonu absolútnu neplatnosť ďalších právnych úkonov, ktoré z tohto úkonu vznikli. Ako sa to posudzuje v judikatúre súdov u nás a dokonca aj v zahraničí v prípade dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva od nevlastníka je v súčasnosti komplikovaným právnym problémom.

Pre jasnejšie a lepšie pochopenie budem v článku bližšie špecifikovať občianskoprávne vzťahy troch subjektov:

• Právny predchodca, ako pôvodný vlastník veci, ktorý vec previedol na iný subjekt, t.j. na predávajúceho / darcu (2. nadobúdateľa).
• Predávajúci / darca, (t.j. 2. nadobúdateľ) ako subjekt vo vzťahu, či už ako skutočný vlastník veci, ktorého titul nadobudnutia od dodatočne odpadol alebo ako nevlastník od počiatku
• Kupujúci / obdarovaný, ako tretí súčasný vlastník prevedenej veci a nadobúdateľ vlastníckeho práva od predávajúceho/ darcu, či už dobromyseľný alebo nedobromyseľný

Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje."

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom."

Podľa 451 ods. 2 OZ Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov."

Podľa § 457 OZ: „ Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal."

I.

Absolútne neplatný právny úkon je taký právny úkon, ktorý nie je dovolený. Ak právny úkon odporuje svojim obsahom a účelom zákonu, nejde o rozpor iba s Občianskym zákonníkom (ďalej OZ), ale aj všetkými právnymi predpismi kogentnej povahy, ktoré majú právnu silu zákona.[1] K obchádzaniu zákona dochádza vtedy, ak právny úkon výslovne a priamo neodporuje zákonu, ale v konečnom prípade svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Ak sa právny úkon prieči dobrým mravom je rovnako nedovolený, pretože účastník koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi.[2]

Platnosť právneho úkonu treba posudzovať v okamihu a so zreteľom na okolnosti daného prípadu, keď k právnemu úkonu došlo.

Ako posudzovať prípad, keď kupujúci (alebo napr. obdarovaný) nadobudne vlastnícke právo k veci od nevlastníka? A druhý právny vzťah, kedy nadobudol vlastníctvo k veci od vlastníka, ktorého vlastnícky titul bol dodatočne zrušený?

Môžeme simulovať skutočnosť, že kupujúci nadobudol vlastníckeho právo k veci na základe neplatného právneho úkonu od predávajúceho (ako nevlastníka). Takto nadobudnuté vlastníctvo by zakladalo bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 OZ. Ak ide o neplatnosť zmluvy, na základe ktorej plnili zmluvné strany, nastupuje povinnosť vrátenia si poskytnutého plnenia. Nároky na vrátenie poskytnutého plnenia sú synalagmatické (vzájomne podmienené). Výnimkami nadobudnutia vlastníckeho právo od nevlastníka je podľa § 486 OZ dobromyseľný nadobúdateľ veci od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené prípadne ak vec vydržal podľa 134 OZ. Podľa § 446 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v tom prípade, že predávajúci nebol vlastníkom dodaného tovaru, ale platí tu výnimka ak o tom kupujúci vedel.

Ako však posudzovať druhý právny vzťah?

Kupujúci nadobudol vlastnícke právo napr. k domu od predávajúceho na základe platne uzavretej zmluvy. Následný prevod vlastníckeho práva k domu z predávajúceho na kupujúceho už nadobudol právoplatnosť rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľností. Titul nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúceho bol neskôr zrušený alebo prehlásený za neplatný. V čase prevodu vlastníctva k domu z predávajúceho na kupujúceho bol predávajúci zákonným vlastníkom, teda dodatočné zrušenie vlastníckeho titulu ( až po vykonanom prevode vlastníckeho práva ) svedčiaceho v prospech predávajúceho, už nemá vplyv na vlastnícke právo kupujúceho k predmetnému domu. Do tohto vzťahu môže vstúpiť pôvodný vlastník domu, ako právny predchodca predávajúceho.

Následky vstupu právneho predchodcu predávajúceho do právneho vzťahu (ako pôvodného vlastníka od počiatku):

1. Má právo domáhať sa na súde vydania veci u súčasného vlastníka (kupujúceho)
2. Má právo uplatniť si nárok náhradného peňažného plnenia u svojho právneho nástupcu (v našom vzťahu predávajúceho), pretože podľa § 458 OZ druhá veta ak nie je dobre možné vrátiť vec, najmä preto, že predávajúci už nie je vlastníkom resp. vec nie je v jeho dispozícii, musí sa poskytnúť peňažné plnenie.

Ak by si právny predchodca uplatnil právo podľa bodu 1., nebol by pravdepodobne úspešný.

Súdy poskytujú ochranu tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi veci (v našom vzťahu kupujúcemu). Vychádza sa z princípu právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere.

V prípadoch ak tretí súčasný vlastník odvodzuje svoje vlastnícke právo napr. k domu od predávajúceho, ktorý v čase prevodu bol vlastníkom domu, kupujúci sa stáva vlastníkom danej nehnuteľnosti. Právny dôvod nadobudnutia vlastníctva prevodcu (predávajúceho) totiž odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva tretia osoba (kupujúci). V čase nadobudnutia vlastníckeho práva teda nešlo o jeho nadobudnutie od nevlastníka, ale naopak od vlastníka. (Uznesenie Ústavného súdu SR, sp.zn. I. ÚS 50/2010 – 11).

Vyporiadanie sa zo starorímskou zásadou Nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet (každý môže na druhého preniesť iba toľko práva koľko má) je rôzne. Vo vyššie uvedenom prípade táto zásada nemá prednosť pred ochranou dobromyseľnosti.

Možno uviesť príklad. Ak predávajúci, vystupujúci v právnom vzťahu s kupujúcim, nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe absolútne neplatného právneho úkonu (uzavretého s jeho právnym predchodcom, ako pôvodným vlastníkom) od počiatku, nikdy sa nestal jej vlastníkom. Preto nemohol previesť viac práv ako mal sám. Absolútne neplatným právnym úkonom môže byť napr. (pre účel tohto článku) predaj nehnuteľnosti nevlastníkom alebo ak napríklad maloletý prostredníctvom svojho zákonného zástupcu predal vec, ktorá nie je bežná a nemal oprávnenie súdu atď. To znamená, že prvotný, absolútne neplatný právny úkon, zakladá ďalšiu neplatnosť právnych úkonov z neho vyplývajúcich. Tento názor korešponduje s judikatúrou slovenských a zahraničných súdov. Príkladmo uvádzam bližšie prípady danej problematiky.

II.

Každý prípad je nutné posudzovať individuálne, podľa okolností veci.

1)

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti dobromyseľného kupujúceho ako tretieho subjektu zostáva zachované vtedy, ak titul nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúceho k nehnuteľnosti vznikol na základe platne uzavretej kúpnej zmluvy s pôvodným vlastníkom a neskôr po prevode vlastníctva nehnuteľnosti na kupujúceho, titul nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúceho zanikol odstúpením od zmluvy pôvodného vlastníka veci (právneho predchodcu predávajúceho).

Pôvodný vlastník uzavrel platnú kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľnosti s predávajúcim. Zmluvné strany sa dohodli na zaplatení kúpnej ceny (nevedno prečo) až v dobe, keď bol uskutočnený prevod vlastníckeho práva rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľností. Predávajúci dohodnutú kúpnu cenu pôvodnému vlastníkovi nezaplatil riadne a včas. Medzitým však predávajúci predal vec kupujúcemu, ako tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi (rovnako previedol vlastnícke právo k nej rozhodnutím o vklade do katastra nehnuteľnosti). Pôvodný vlastník odstúpil od zmluvy s predávajúcim z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny. Domáhal sa vydania veci od predávajúceho podľa § 457 OZ, ktorý namietal, že vec už nie je v jeho vlastníctve. Preto sa obrátil na kupujúceho ako tretieho subjektu a domáhal sa vydania veci. Pôvodný vlastník namietal (v súdnom konaní) výkladom § 48 ods. 2 OZ, podľa ktorého stráca vlastník riadne nadobudnuté vlastnícke právo v dôsledku toho, že odpadol právny dôvod, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo k veci ktorýkoľvek z jeho právnych predchodcov. Súd, ale konštatoval, že vzniknutá vec nemôže obmedziť vlastnícke právo tretieho nadobúdateľa (kupujúceho).

Stotožňujem sa s názorom súdov, že nesmie tým byť dotknuté vlastnícke právo tretieho, dobromyseľného kupujúceho. Kupujúci nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti od predávajúceho ešte v čase, keď bol vlastníkom a došlo k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Právo odstúpiť od zmluvy si pôvodný vlastník (právny predchodca predávajúceho) uplatnil až po prevode nehnuteľnosti na tretieho (kupujúceho). Je to v súlade s princípom právnej istoty a ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Právo pôvodného vlastníka vlastniť majetok nemá prednosť oproti vlastníckemu právu tretieho nadobúdateľa. Došlo by tak k obmedzeniu jeho vlastníckeho práva, čo je možné len vo verejnom záujme, ak účel nemožno dosiahnuť inak a to na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Takýto názor korešponduje aj so stanoviskom sudcov Nejvyššího soudu České republiky uverejneného v stanovisku občianskoprávneho a obchodného kolégia Nejvyššího soudu České republiky z 19.4.2006 sp. zn. Cpjn 201/ 2005: S princípom právnej istoty a ústavnej ochrany vlastníckeho práva je v rozpore taký výklad ustanovenia § 48. ods. 2 OZ, podľa ktorého stráca súčasný vlastník riadne nadobudnuté vlastnícke právo len v dôsledku toho, že dodatočne odpadol právny dôvod, na základe ktorého nadobudol vlastníctvo k veci ktorýkoľvek z jeho právnych predchodcov. Práva a povinnosti, ktoré vznikajú z právneho vzťahu sa preto týkajú len jeho účastníkov. Preto sa nemôžu týkať tretích osôb, ak tieto osoby nadobudli vlastnícke právo v súlade so zákonom, a to znamená, že svoje právo nadobudli v dobe, keď ich právny predchodca bol ešte vlastník. To že právny predchodca nadobudol vlastníctvo na základe neplatnej zmluvy, ktorá bola v tom čase ešte platná a dodatočne bola zrušená, nemá vplyv na ich vlastnícke právo.

V danom prípade si môže pôvodný vlastník uplatniť len nárok podľa § 458 ods. 1 OZ. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Všeobecne platí zásada, že sa musí vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Môže však nastať situácia, že vrátenie toho, čo sa takto nadobudlo, nie je dobre možné.[3] V prípade, že vec už nie je vo vlastníctve jeho právneho nástupcu, môže pôvodný vlastník žiadať už iba zaplatenie kúpnej ceny. Právo voči ďalším nadobúdateľom (tretiemu kupujúcemu) nemá, ak nepreukáže neplatnosť titulu nadobudnutia vlastníckeho práva.

V tejto súvislosti poukazujem na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého „ak raz nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu." (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Cdo 311/2008).

2)

Ochrana dobromyseľného obdarovaného sa uplatní v prípade, ak darca nadobudol vlastnícke právo k veci na základe rozhodnutia správneho orgánu (reštitúciou) a dané rozhodnutie bolo neskôr zrušené. Možno mu túto ochranu poskytnúť iba v tom prípade ak darca previedol vlastníctvo k veci kým bol vlastníkom. Dodatočné zrušenie reštitučného rozhodnutia, ako správneho aktu, ktorým darca nadobudol sporné vlastníctvo nemá vplyv na neskôr nadobudnuté vlastnícke právo obdarovaného. Uplatní sa tak prezumpcia správnosti správneho aktu, podľa ktorej vadný správny akt, ktorý nie je ničotný , sa pokladá za bezvadný, pokiaľ nie je zákonným postupom zrušený alebo zmenený, a teda vyvoláva zamýšľané právne účinky. Ak by bol však ničotný, hľadelo by sa naň ako keby nebol existoval a teda nespôsobil by právne účinky od počiatku. Ak darca previedol svoje vlastnícke právo k veci darovacou zmluvou ešte pred tým ako bol zrušený titul nadobudnutia jeho vlastníctva, v čase prevodu bol vlastníkom a mal právo nakladať s vecou podľa § 123 OZ (Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.)

Darca nemohol stratiť vlastnícke právo k veci ani zrušením reštitučného rozhodnutia správneho orgánu (rozhodnutím krajského súdu), pretože v tom čase už nebol jej vlastníkom. Uplatnil sa tak princíp právnej istoty, ktorého súčasťou je aj dôvera subjektov práva v platné právo a uplatnenie princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Uvedená zásada vychádza z toho, že právo bolo skutočne nadobudnuté (žalobcovia nehnuteľnosť nadobudli od skutočného vlastníka a nie od nevlastníka), a teda, že niekto sa stal jeho subjektom a preto spravidla nemôže byť tohto práva zbavený dodatočným odpadnutím právneho dôvodu, na ktorého základe sa stal prevodca vlastníkom veci. Tento princíp je premietnutý aj do Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne do ustanovenia § 243d ods. 2 OSP, podľa ktorého právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Cdo 68/2007).

3)

Dodatočné zrušenie nadobúdacieho titulu (príklepu) svedčiaceho v prospech vydražiteľa nemá za následok súčasne aj zánik vlastníckeho práva ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti, ktorí ju získali v dobrej viere (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4 Cdo 274/ 2006). Preto naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o prevode nehnuteľností nie je daný, ak sa práva k nehnuteľnosti dotýka ďalšia právna zmena v zmysle ust. § 34 ods. 2 zákona č. 162/ 1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 91/2006) .

Obdobný právny názor vyslovil aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze pod sp. zn. Pl. ÚS 78/06 dňa 16.10.2007. „Odstoupením od smlouvy podle § 48 odst. 2 OZ se- není-li právním předpisem nebo účastníky dohodnuto jinak – smlouva se od počátku ruší, avšak pouze s účinky mezi jejímy účastníky. Vlastnícke právo dalších nabyvatelú, pokud své vlastnické právo nabyli v dobré viře, než došlo k odstoupení od smlouvy, požívá ochrany v súladu s čl. 11 Listiny základních práv a svobod a s ústavními principy právní jistoty a ochrany nabytých práv vyvěrajícími z pojmu demokratického právního státu ve smyslu čl. 1 odst. 1 Ústavy, a nezaniká."

Bližšie špecifikované prípady svedčia o ochrane tretieho dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva. Každý prípad je potrebné skúmať podľa individuálnej povahy veci, a najmä podľa toho, či v čase prevodu vlastníckeho práva bol prevodca (predávajúci/obdarovaný...) skutočne vlastníkom prevádzanej veci.

III.

Na druhej strane je potrebné rozobrať prípad, čo sa stane, ak kupujúci nadobudne vlastníctvo k veci od predávajúceho, ktorý v čase prevodu nebol jej vlastníkom.

Z textu Ústavy SR vyplýva, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Ak vznikne situácia, že predávajúci, ako nevlastník veci, ďalej prevedie vlastnícke právo na kupujúceho, jedná sa o neplatný právny úkon. V čase prevodu predávajúci nie je vlastníkom a preto nemôže previesť viac práv ako sám má. Ak sa jedná o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a bol povolený vklad do katastra na základe absolútne neplatného právneho úkonu je daný len modus t.j. spôsob nadobudnutia - vkladom do katastra, ale jasne chýba titulus, čiže platne uzavretá zmluva – právny dôvod nadobudnutia. Nemôže sa tak uplatniť námietka nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere.

Tento právny názor vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu ČR pod .sp. zn. II. ÚS 349/ 2003. „Ústavní soud sa zabýval námitkou stežovatelky, dle níž kupní smlouvou na předmetnou nemovitost uzavřela v dobré víŕe, spoléhajíc na správnost údajú obsažených v katastru nemovitostí. Ani tuto námitku však neshledal Ústavní soud dúvodnou, neboť zásadňe nelze trvat na zachovaní právní jistoty , jež byla, ač v dobrí víře, nabyta v rozporu s právem. Vklad práva do katastru nemovitostí je nutno vnímat jen ako jednu z podmínek pro platný převod vlastníckeho práva k nemovitosti. V obecné rovině lze za vlastníka považovat osobu, již svědčí nabývací jednání („modus"), a odpovídající právní titul („titulus"), např. smlouva. Za situace, kdy „titulus" svědčí jiné osobě než modus, je třeba určit, koho lze považovat za vlastníka. Za vlastníka je tedy v takovém případe považován ten, komu svědčí nabývací titul. S ohledem na to, že kupní smlouva byla prohlášená za neplatnou, nemohl 2. žalovaný nabýt vlastnícke právo ke sporné nemovitosti a nemohl je ani následne převést na stěžovatelku. Stěžovatelka tedy, stějne jako 2. žalovaný, nedisponovala titulem pro nabytí sporných nemovitostí, ačkoli jí svědčil „modus", a nestala se proto nikdy jejich vlastníkem."

Možno teda uzavrieť, že platí vyvratiteľná domnienka, podľa ktorej údaje, zapísané v katastri nehnuteľností sa považujú za platné, kým sa nepreukáže opak. Kupujúci, ktorý nadobudol vec od nevlastníka, nemôže namietať len tým, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti od predávajúceho ako výlučného a neobmedzeného vlastníka podľa údajov na liste vlastníctva evidovaných v katastri nehnuteľností . Mal by vynaložiť náležitú starostlivosť a preveriť si titul nadobudnutia predávajúceho, ktorý bol v danom prípade neplatný. Preto ak predávajúcemu nesvedčí v čase ďalšieho prevodu aprobovane nadobudnutý vlastnícky titul, nemôže previesť viac práv ako má sám. V takom prípade síce nadobudnutiu nehnuteľnosti a samotnému prevodu je daný modus – rozhodnutie o vklade do katastra nehnuteľností, ale jasne chýba titulus – platne uzavretá zmluva medzi scudziteľom a nadobúdateľom ex tunc.

Tento záver vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR, podľa ktorého... Sťažovatelia nenadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pretože ani ich právny predchodca, od ktorého mali vlastnícke právo derivatívne kúpnou zmluvou nadobudnúť, nenadobudol platne vlastnícke právo, ktoré by na nich následne mohol previesť. .... Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 10.02.2010, sp.zn. I. ÚS 50/2010- 11). V čase prevodu vlastníctva sám nebol vlastníkom a z nepráva nemôže vzniknúť právo. V danej situácii mal kupujúci v dobrej viere vynaložiť náležitú starostlivosť preverením si právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva predávajúceho. Účastníci by mali postupovať podľa § 457 OZ a to tak, že predávajúci vráti kupujúcemu kúpnu cenu. Vlastníctvo veci svedčí v prospech pôvodného vlastníka naďalej. Vec sa mu vydá späť do držby, ako jedného z prvkov vlastníckeho práva.

IV.

Z vyššie uvedeného možno usúdiť, že je potrebné s vynaložením náležitej starostlivosti zisťovať právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu vždy pri nadobúdaní veci a najmä pri kúpe. Predíde sa tak vzniku rozporov neskôr vzniknutých. Nie je možné v každom prípade chrániť dobromyseľného nadobúdateľa veci, ale len ak to vyplýva z povahy a okolnosti konkrétneho prípadu. Pri rozhodovaní ako vec posúdiť je smerodajné, či v čase prevodu vlastníckeho práva bol predávajúci/darca vlastníkom alebo nebol.

Dušan Kucbel
študent 2. ročníka Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Príspevok autorskej súťaže Právnické eso

Citácie:

[1] Pozri bližšie: Bičovský, J. – Holub, M. : Nové zňení Občanského zákonníku – Poznámkové vydání, Praha 1991, s. 53

[2] Svoboda, J. a kol.: Občiansky zákonník, Komentár 4. vydanie , Bratislava, EUROUNION 2000, ISBN: 80-88984-09-2

[3] Svoboda, J. a kol.: Občiansky zákonník, Komentár 4. vydanie , Bratislava, EUROUNION 2000, ISBN: 80-88984-09-2