ÚVAHA: Čo je to Google? pýtajú sa zamestnanci súdov

Po prečítaní poslednej novely Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy, ktorú pripravila odchádzajúca ministerka spravodlivosti som opäť len neveriacky pokrútil hlavou. Znovu nedomyslené...

Jedným z cieľov tejto novely je zvýšiť hospodárnosť občianskych súdnych konaní, a to okrem iného aj tým, že súdy by na posúdenie skutočností, na ktoré treba odborné znalosti nepriberali hneď znalcov, ale v prvom rade by takéto skutočnosti zisťovali prostredníctvom odborných vyjadrení, pričom ako príklad dôvodová správa uvádza okrem iného aj zisťovanie cien nehnuteľností dopytom na realitné kancelárie. Nejdem sa na tomto mieste zaoberať úvahou o (ne)možnosti využitia takýchto vyjadrení v občianskej súdnej praxi, zaujala ma v tejto súvislosti iná skutočnosť.

Je viac než pravdepodobné, že úkony, akými sú zisťovania trhovej ceny nehnuteľností dopytmi na realitné kancelárie, budú spadať do agendy vyšších súdnych úradníkov, keďže ich primárnou úlohou je odbremeňovať sudcov od úkonov odborno-administratívneho charakteru. Poviete si, áno, zatiaľ má všetko hlavu a pätu. Vyšší súdny úradník si otvorí vyhľadávač Google, nájde si kontakty na realitné kancelárie, osloví ich s otázkou na cenu nehnuteľností, ktoré sú predmetom súdneho konania a štát v konečnom dôsledku ušetrí len v jednom súdnom spore stovky eur, ktoré by ináč tiekli do vreciek „nenažratých" súdnych znalcov. Každý spravodlivo nespokojný občan zatlieska tejto múdrej zmene a v hlave opäť prehodnotí rozhodnutie, ktoré urobil pred pár dňami za volebnou plentou.

Táto idylická vízia rozumného smerovania novelizácie má jednu drobnú nedokonalosť. Ak nepracujete v súdnictve a náhodou čítate tento článok v stoji, tak si z bezpečnostných dôvodov radšej sadnite. Drvivá väčšina zamestnancov súdov (s výnimkou sudcov) nemá prístup ku Googlu ani inému vyhľadávaču, a teda taká samozrejmá a jednoduchá vec, ako je vyhľadanie realitnej kancelárie na internete sa v 21. storočí stáva v slovenskej justícii nerealizovateľná. Nie páni a dámy, toto nie je žart ani fáma, toto je každodenná realita na slovenských súdoch. Absencia internetu nespôsobuje problémy len pri vyhľadávaní osôb, firiem, ale napríklad aj adries štátnych inštitúcií v zahraničí. Pre asistentku senátu je v práci prakticky nemožné zistiť napríklad adresu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí v Českej republike a podobne. Informácie, ku ktorým je potrebné sa okamžite dostať, aby súdne konania boli rýchle, hospodárne a efektívne, zostávajú pre zamestnancov súdov, ktorí ich potrebujú, nedostupné. Zopár povolených internetových stránok bohužiaľ nedokáže pokryť požadovanú potrebu informácií.

Tí zodpovednejší vyšší súdni úradníci, asistenti či tajomníci, ktorým to proste nedá a ktorí chcú za sebou nechať kvalitnú prácu, pod ktorú sa môžu s kľudným svedomím podpísať, si zisťujú potrebné informácie za svoje náklady aj mimo pracovného času, nakoľko v budovách súdov čas zastal (čo sa týka prístupu k internetu) asi pred dvadsiatimi rokmi.