Súdny dvor EÚ bude rozhodovať vo veci "česko-slovenských dôchodkov"

Najvyšší správny súd Českej republiky položil Súdnemu dvoru EÚ predovšetkým otázku, či sa európske predpisy o koordinácii sociálneho zabezpečenia z hľadiska osobného rozsahu vzťahujú aj na občanov Českej republiky, ktorí získali dobu dôchodkového zabezpečenia na území ČSFR do konca roku 1992.

Najvyšší súdny súd má rozhodnúť niekoľko prípadov sťažovateľov – občanov Českej republiky, ktorí sa domáhajú, aby im bol k ich slovenskému starobnému dôchodku, ktorý poberajú za dobu, kedy pracovali (študovali) a bývali na území Slovenskej republiky v zaniknutej ČSFR, a k českému dôchodku, ktorý poberajú za dobu poistenia získanú na území Českej republiky po roku 1992, priznaný Českou republikou doplatok tak, aby ich celková výška dôchodku bola taká, ako keby celú dobu poistenia získali na území Českej republiky.

Súdny dvor EÚ už v minulosti odpovedal na predbežnú otázku Najvyššieho správneho súdu (C-399-09 prípad Landtová), že takáto prax je síce možné, avšak nie diskriminačným spôsobom – Česká republika by tak musela doplácať dôchodky všetkým občanom členských štátov EÚ, ktorí získali dobu zabezpečenia na území ČSFR (týkalo by sa to predovšetkým občanov Slovenskej republiky). V nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ bol zákonom č. 428/2011 Sb. s účinnosťou od 28. 12. 2011 zmenený zákon o dôchodkovom poistení (č. 155/1995 Sb), a to tak, že takéto doplatky nebudú z dôchodkového poistenia Českej republiky poskytované.

Otázkou „česko-slovenských dôchodkov" sa následne zaoberal aj Ústavný súd ČR, ktorý rozhodol, že sa na výpočet výšky starobného dôchodku českých občanov, ktorí získali dobu dôchodkového zabezpečenia do roku 1992 na území zaniknutej ČSFR, európske právo nevzťahuje (nález zo dňa 31. januára 2012, sp. zn. PL. ÚS 5/12) a zotrval na svojom názore, že Česká republika má v takýchto prípadoch poskytovať ku slovenskému a českému dôchodku doplatok.

S ohľadom na spochybnenie možnosti aplikácie európskeho práva zo strany Ústavného súdu (a pretože z hľadiska časového nie je možné aplikovať citovaný zákon č. 428/2011 Sb.) považoval Najvyšší správny súd za potrebné pokračovať v dialógu so Súdnym dvorom.

„Najvyšší správny súd zachoval lojalitu ako voči Ústavnému súdu ČR, tak voči Súdnemu dvoru EÚ ako orgánu spoločenská, ktorého je Česká republiky plnoprávnou súčasťou a ktorého princípy sa zaviazala rešpektovať. Česká republika sa ako členský štát Európskej únie zaviazala prijať všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie účinného použitia práva EÚ a táto povinnosť je uložená aj súdom. Povinnosť Najvyššieho správneho súdu položiť tzv. predbežnú otázku výkladu európskeho práva je posilnená judikatúrou Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej zjavné porušenie práva EÚ súdom rozhodujúcim v poslednej inštancii môže založiť zodpovednosť štátu" uviedla predsedníčka 6. senátu Najvyššieho správneho súdu JUDr. Milada Tomková.

Najvyšší správny súd preto viazaný týmito povinnosťami predložil Súdnemu dvoru EÚ kompletnú argumentáciu Ústavného súdu týkajúcu sa európskeho práva. Dôvody, ktoré by mohli viesť k akceptácii výhodnejšieho zaobchádzania s občanmi Českej republiky v oblasti dôchodkového poistenia Najvyšší správny súd ČR podstatne rozšíril, a to s odvolaním na rešpekt k národnej identite, nenarušeniu práva na voľný pohyb pracovníkov a tiež aj s ohľadom na možné náklady významne ohrozujúce finančnú stabilitu systému dôchodkového poistenia v Českej republike.

Celé rozhodnutie zo dňa 9. mája 2012 nájdete pod sp. zn. 6 Ads 18/2012.

Autor: Sylva Dostálová, tlačová hovorkyňa Najvyššieho správneho súdu ČR
Ilustračné foto: stock.xchng