Rozšírenie doterajšieho výkladu pojmu „prevádzka vozidla"

Občianskoprávne a obchodné kolégium Najvyššieho súdu Českej republiky schválilo na svojom zasadnutí dňa 10. júna 2015 na uverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk ako relevantného zdroja zjednocujúcej judikatúry rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 18. marca 2015, sp. zn. 25 Cdo 3925/2013 s nasledujúcou právnou vetou, ktorá je rozšírením doterajšieho výkladu pojmu „prevádzka vozidla“:

Motorové vozidlo je v prevádzke aj vtedy, ak v dôsledku zlyhania vodiča vytvorí prekážku pre ostatných účastníkov premávky (aj prevádzky iného druhu), ktorá pre nich predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo kolízie, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je v okamihu škodovej udalosti v činnosti motor takéhoto vozidla alebo či sa vozidlo stalo bezprostredne pred škodovou udalosťou nepojazdným a z akých dôvodov.

Zlyhaním vodiča sa rozumie akékoľvek vôľové alebo mimovôľové správanie, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody, od úmyselného konania (sebevražedný pokus, útok vozidlom, zámerné poškodenie vozidla), cez nedbanlivostné konanie (bežné nehody spôsobené porušením pravidiel cestnej premávky), až po nezavinené konanie (nezvládnutie zložitej dopravnej situácie, zdravotná indispozícia).

O čo v predmetnej veci išlo?

Žalujúca dráhová spoločnosť sa domáhala náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti so stretom vlaku s osobným automobilom na železničnom priecestí. Odvolací súd vo veci uzavrel, že vodič vozidlo celkom vedome ponechal v koľajisku s úmyslom ďalej ho neprevádzkovať, vozidlo nebolo pripravené ani pripravované do uvedenia do výkonu svojej činnosti ako motorové vozidlo, k plneniu poistného tak nemôže byť zaviazaná poisťovňa.

Najvyšší súd ČR však tento názor nepovažoval za správny, keď vychádzal z toho, že škoda je spôsobená osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla vtedy, ak je spôsobená jeho typickými vlastnosťami, najmä zvýšenou rýchlosťou, obmedzenou ovládateľnosťou, vysokou hmotnosťou, technickou konštrukciou či charakterom (pevnosť, tvrdosť) použitých materiálov. Situáciu, kedy sa jedná o prevádzku motorového vozidla, vykladá judikatúra tradične veľmi široko. O prevádzku ide aj v prípade samotnej prípravy k jazde, bezprostredných úkonov po ukončení jazdy, uvedenia motoru do chodu v garáži, ako aj v prípade samovoľného pohybu vozidla bez súčasného uvedenia jeho motoru do chodu.

Vo svetle širokého výkladu je za prevádzku motorového vozidla treba považovať tiež situáciu, kedy vozidlo v dôsledku zlyhania vodiča vytvorí prekážku pre ostatných účastníkov premávky (aj prevádzky iného druhu), ktorá pre nich predstavuje bezprostredné nebezpečenstvo kolízie, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je v okamihu škodovej udalosti v chode motor takéhoto vozidla alebo či sa vozidlo stalo bezprostredne pred škodovou udalosťou nepojazdným a z akých dôvodov. V uvedenom prípade totiž stále existuje vecná súvislosť vzniknutej škody s prevádzkou motorového vozidla a pre naplnenie vyššie uvedeného účelu inštitútu objektívnej zodpovednosti v doprave sa javí takýto výklad nevyhnutný.

V danom prípade žalovaný vošiel vozidlom na železničné priecestie a úmyselne zatočil do koľajiska, tým poškodil podvozok vozidla, už sa mu nepodarilo z koľajiska výjsť a potom došlo k fyzickému stretu takto uviaznutého vozidla s prechádzajúcim vlakom. Vozidlo teda dospelo na miesto stretu s využitím vlastností pre neho typických, pohybu pomocou motorickej sily, tu v dôsledku úmyselného konania vodiča, teda osoby použitej v prevádzke, bolo poškodené a zakliesnené, na čo vytvorilo na trati prekážku bezprostredne vedúcu ku kolízii s vlakom. Nie je rozhodujúce, čo bolo pohnútkou či príčinou netypického spôsobu jazdy vozidla.

Okolnosť, že osoba použitá v prevádzke spáchala v súvislosti s prevádzkou vozidla trestný čin, teda nemá za následok vylúčenie zodpovednosti prevádzkovateľa či vylúčenie záveru, že išlo o škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky. Prevádzka vozidla je objektívnou skutočnosťou. Prípadný úmysel vodiča konkrétneho vozidla ho prevádzkovať či neprevádzkovať je irelevantný za stavu, kedy sa z objektívnych okolností vyvodzuje, že vozidlo je v okamihu nehody v prevádzke.

Prečo sme tento článok uverejnili?

Podľa § 427 slovenského Občianskeho  zákonníka

(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

§ 428 slovenského Občianskeho zákonníka

Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Autor: JUDr. František Ištvánek, predseda Občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky
Zdroj: nsoud.cz
Citácia právnych predpisov: ASPI
Ilustračné foto a preklad: najprávo.sk