Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

REKODIFIKÁCIA: Spotrebiteľské spory od 1. júla 2016

Kolektív viacerých autorov • 8.7. 2016, 11:53

Civilný sporový poriadok v druhej hlave tretej časti upravuje tzv. spory s ochranou slabšej strany, kde zavádza osobitné ustanovenia pre spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory. Predkladateľ bol toho názoru, že prísne dopady kontradiktórneho koncentrovaného sporu, ktorý zavádza Civilný sporový poriadok, nebudú žiaduce na určité subjekty, ktorými sú spotrebitelia, zamestnanci a subjekty domáhajúce sa ochrany z porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Odôvodnenosť tohto postulátu podľa neho spočíva v objektívnej hmotnoprávnej i procesnoprávnej nerovnosti určitých subjektov práva, ktorú musí súd kompenzovať uplatnením osobitných procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv.

Definícia spotrebiteľského sporu

Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Tak znie jeho definícia zakotvená v Civilnom sporovom poriadku. Jednotlivé definičné znaky už ďalej nie sú pre účely procesnoprávnej úpravy zadefinované. „Vychádza sa pri tom z hmotnoprávnej úpravy, ktorá dostatočne pokrýva definičné znaky tejto skupiny sporov na účely celého právneho poriadku.“ uvádza dôvodová správa.

Čiže alfou a omegou je ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Rozhodujúca je teda povaha účastníkov zmluvy a nie právny predpis, ktorým sa zmluva spravuje.

Kameň úrazu je však častokrát vo vymedzení „obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti“ účastníka zmluvy. Môže byť za spotrebiteľa považovaná fyzická osoba, ktorá síce nie je podnikateľom podľa § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, avšak v zmluvnom vzťahu vykonáva činnosť typickú pre podnikateľov napríklad ako mandatár na základe mandátnej zmluvy? Pri finančnom sprostredkovaní je to ošetrené v § 2 ods. 5 Zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním, a teda subjekt vykonávajúci finančné sprostredkovanie nepožíva status spotrebiteľa.

Zastúpenie spotrebiteľa

Možnosti zastúpenia spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore sú širšie. Okrem zastúpenia všeobecným zástupcom alebo advokátom (vo výnimočných prípadoch podľa § 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi aj Centrom právnej pomoci) môže spotrebiteľa zastupovať aj právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.

Pokiaľ spotrebiteľa zastupuje všeobecný zástupca alebo právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa alebo ak spotrebiteľ nemá zástupcu, tak platí, že môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej a ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Ak by bol spotrebiteľ zastúpený advokátom, tak táto výnimka neplatí, spotrebiteľ stráca postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponuje kvalifikovanou právnou pomocou. Podotýkame tiež, že ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako advokátom je vylúčené (§ 89 ods. 3)

Zdôrazňujeme, že kým podľa súčasnej právnej úpravy v § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa ako vedľajší účastník môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, podľa novej právnej úpravy už intervencia tohto typu nie je prípustná. Občianske združenia založené na ochranu práv spotrebiteľov môžu podľa novej právnej úpravy spotrebiteľa buď zastupovať na základe plnomocenstva, alebo môžu vystupovať ako tzv. osobitný subjekt (podľa § 95), ak s tým spotrebiteľ súhlasí.

Poučovacia povinnosť súdu

Poučovacia povinnosť vo všetkých sporoch s ochranou slabšej strany je vo vzťahu k slabšej strane širšia, než všeobecná poučovacia povinnosť. Súd je povinný už pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi (spravidla doručenie žaloby) povinný spotrebiteľa vhodným spôsobom poučiť o:

  • a) možnosti zastúpenia (viď vyššie),
  • b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale poučiť ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.

Pokiaľ Ministerstvo spravodlivosti SR nezjednotí obsah tohto poučenia podzákonným predpisom, nie je vylúčené, že poučenia poskytované spotrebiteľom zo strany jednotlivých súdov sa budú podstatne líšiť.

Dokazovanie v spotrebiteľskom spore

Nová právna úprava v oblasti dokazovania zavádza úpravu, podľa ktorej súd v zásade vykonáva len tie dôkazy, ktoré sú navrhnuté, dôkazy bez návrhu nevykonáva (okrem vykonávania dôkazov z verejných registrov a zoznamov v niektorých prípadoch, dôkazov na zistenie či sú splnené procesné podmienky, či rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie cudzieho práva). Iná je však situácia v spotrebiteľských sporoch, kde je badateľný zásadný odklon od všeobecnej úpravy procesného dokazovania. Zákon sa tu prikláňa k tzv. vyšetrovaciemu princípu, čo je odôvodnené zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Predkladateľ zjednodušene skonštatoval, že súd sa nebude spoliehať v plnej miere na splnenie si dôkaznej povinnosti spotrebiteľa, ale môže prevziať dôkaznú iniciatívu sám. Zákon preto znie tak, že „Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.“

Ďalšiu výnimku v oblasti vykonávania dôkazov sme už naznačili pri zastúpení spotrebiteľa. Ak spotrebiteľ nie je zastúpený advokátom, môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú. Čo to znamená? Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu pre uplatnenie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, a teda prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Táto zákonná koncentrácia konania môže byť ešte sprísnená tzv. sudcovskou koncentráciou konania podľa § 153, kedy sudca nemusí prihliadnuť na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené včas, t. j. strana ich mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. V spotrebiteľskom spore však spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, samozrejme, ak nie je zastúpený advokátom.

Pojednávanie spotrebiteľského sporu

Spotrebiteľské spory sa v zásade majú prejednávať na pojednávaní. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať len v dvoch prípadoch, a to:

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa (teda ak je spotrebiteľ žalobcom a súd rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie žalovaného a ak je spotrebiteľ žalovaným, ak súd rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie žalobcu),

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur (ide o sprísnenie podmienok oproti doterajšej právnej úprave, ktorá v § 115a ods. 2 v spojitosti s § 200ea OSP uvádza len toľko, že „pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.“).

Keďže ustanovenie § 297 má vo vzťahu k všeobecnému sporovému konaniu špeciálny charakter, ustanovenie § 177 CSP sa neuplatní. Neuplatní sa pravdepodobne ani ustanovenie § 284 upravujúce možnosť rozhodnúť spor rozsudkom pre uznanie nároku bez nariadenia pojednávania, ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného.

Predkladateľ k pojednávaniu spotrebiteľských sporov uviedol, že protektívum spotrebiteľa spočíva v tom, že v sporoch s hodnotou viac ako 1000 eur sa nemôže vzdať práva na verejné prejednanie veci.

Vylúčenie kontumačných rozsudkov a platobných rozkazov

Bez výnimky je zakázané v spotrebiteľských sporoch rozhodnúť:

- Rozsudkom pre zmeškanie v neprospech spotrebiteľa (ide o zásadnú zmenu oproti súčasnej právnej úprave, neprípustné bude rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie nielen z dôvodu nedostavenia sa na pojednávanie, ale ani rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu nesplnenia povinnosti vyjadriť sa k žalobe)

- Platobným rozkazom proti spotrebiteľovi ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.

Výnimka zo zásady ne ultra petitum

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

Ďalšie osobitosti spotrebiteľských sporov

  • Ustanovenia o spojení vecí sa použijú iba na prípady, ak by sa viedlo viacero spotrebiteľských sporov. Vylučuje sa možnosť spojiť na spoločné konanie spotrebiteľský a iný právny spor medzi sporovými stranami. Ak by totiž súd spojil spotrebiteľský spor s prípadným iným sporom nespotrebiteľskej povahy, mohlo by dôjsť k zmareniu účelu zvýšenej procesnej ochrany spotrebiteľa nemožnosťou odlíšiť procesné postavenie spotrebiteľa v prípadnom inom ako spotrebiteľskom spore.
  • Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ. Predkladateľ zastáva názor, že „ak si žalobca vopred dôkladne neuváži, aké nároky a či vôbec ich uplatní, nebude môcť tieto nároky počas konania meniť, nanajvýš môže žalobu zobrať späť.“
  • Kým dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, v spotrebiteľských sporoch ako aj v ostatných sporoch s ochranou slabšej strany je dovolanie prípustné už v sporoch s peňažným plnením nad dvojnásobok minimálnej mzdy.
  • Výnimka z povinného zastúpenia a spísania dovolania advokátom. V zásade platí, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, avšak to neplatí, ak dovolateľ v spotrebiteľskom spore je zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa ak jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
  • Spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu bude oslobodený od súdnych poplatkov rovnako, ako je tomu aj v súčasnosti. K tejto téme pozri článok TU.
  • Osobitná miestna príslušnosť daná na výber, obdobne ako je tomu aj podľa súčasnej právnej úpravy, umožňuje podať žalobu okrem všeobecného súdu žalovaného aj na súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu (doteraz bolo bydlisko) žalobca, ktorý je spotrebiteľom.

Autor: Redakčný tím portálu najprávo.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1987

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: