Povinné nahrávanie súdnych pojednávaní sa zmení

Od 1. marca 2015 nadobudla účinnosť novela Občianskeho súdneho poriadku ako aj Trestného poriadku č. 353/2014 Z. z. zakotvujúca povinné nahrávanie civilných pojednávaní a v trestnom konaní hlavných pojednávaní, verejných zasadnutí a neverejných zasadnutí.

Popri problémoch technického rázu na niektorých súdoch (nedostatok technických zariadení a pod.) sa objavili aj legislatívne prekážky, ktoré sa rozhodol vyriešiť Ústavnoprávny výbor NR SR, a to formou novelizácie procesných predpisov v rámci schvaľovania zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.

Čítanie rozsiahlych listín

Viacerí advokáti si už zrejme mädlili ruky, že v prípade svojho neúspechu poukážu na nedodržanie ustanovení procesných predpisov o dokazovaní, keďže podľa § 129 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Obdobne tak ustanovuje aj ustanovenie § 269 Trestného poriadku.

„Ak by mal súd dodržať uvedené ustanovenie v prípade rozsiahleho spisového materiálu, viacstranových listín, tak by si na jeden deň mohol sudca vytýčiť namiesto dvadsiatich pojednávaní, tak možno zo jedno, maximálne dve.“ uviedla pre portál najprávo.sk sudkyňa okresného súdu. „a tu už nemôžeme hovoriť o zrýchlení súdnych konaní“.

Na pojednávaní by sa mali čítať len sporné listiny

Ústavnoprávny výbor na svojom minulotýždňovom zasadnutí navrhol zakomponovať do Občianskeho súdneho poriadku zmenu ustanovenia § 129 ods. 1, a to v tom smere, že čítanie listín bude na pojednávaniach povinné len v prípade, ak listina nebola všetkým účastníkom doručená alebo ak listina alebo jej obsah bola protistranou spochybnená.

Zmeny v nahrávaní v trestnom konaní

Zákon č. 353/2014 Z. z. zaviedol s účinnosťou od 1. marca 2015 nové ustanovenie § 61a Trestného poriadku nazvané „Zvukový záznam hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia“, ktoré je účinné len pár dní a už Ústavnoprávny výbor Národnej rady SR navrhol jeho novelizáciu, a to v tom smere, že navrhuje vylúčiť neverejné zasadnutie z povahy veci z povinného nahrávania, keďže ide o úkon súdu, ktorý má neverejný charakter, čo sa týka ako strán, tak aj priamo nezainteresovanej verejnosti, keďže na neverejnom zasadnutí sa zúčastňujú len členovia senátu a zapisovateľ. Podľa výboru je vo vzťahu k verejnému zasadnutiu z vecného hľadiska účelné zaznamenávať ho len v rozsahu, v ktorom sa na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie.

Zmeny by v prípade ich schválenia mali byť účinné od 1. januára 2016, pokiaľ nebude v legislatívnom procese upravený aj dátum ich účinnosti a je potrebné ich hľadať v článkoch Zákona o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami.

Zdroj: Národná rada SR
Ilustračné foto: najprávo.sk