Pojem cudzí prvok na účely voľby práva v medzinárodnom práve súkromnom

V rámci problematiky voľby práva v medzinárodnom práve súkromnom považujeme za veľmi dôležité objasnenie, čo je to cudzí prvok – medzinárodný prvok (foreign element). Medzinárodné právo súkromné (MPS) reguluje súkromnoprávne vzťahy, ktoré obsahujú túto osobitosť, ktorá ich odlišuje od bežných súkromnoprávnych vzťahoch vyskytujúcich sa v rámci jedného štátu. Súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom majú vzťah k viacerým právnym poriadkom súčasne. Ak by právny vzťah medzi subjektmi súkromného práva neobsahoval tento cudzí prvok, tak na takýto právny vzťah, by sa nemohli uplatniť normy MPS. Pre uplatnenie noriem MPS je postačujúce, aby sa cudzí prvok vyskytol aspoň v ktoromkoľvek jednom z prvkov súkromnoprávneho vzťahu (v subjekte, objekte alebo obsahu – právach a povinnostiach vyplývajúcich zo súkromnoprávneho vzťahu), alebo druhý variant je, aby sa cudzí prvok vyskytol v konaní pred súdom. Môže však nastať i situácia, keď sa cudzí prvok vyskytne súčasne v súkromnoprávnom vzťahu a aj v konaní pred súdom.

Cudzí prvok v súkromnoprávnom vzťahu

Za subjekt súkromnoprávneho vzťahu považujeme fyzickú osobu (FO) alebo právnickú osobu (PO). Tieto osoby musia mať právnu spôsobilosť (spôsobilosť na práva a povinnosti a spôsobilosť právne konať). Podmienka na uplatnenie noriem MPS je splnená v prípade, ak aspoň jeden zo subjektov súkromnoprávneho vzťahu:

• je buď FO, ktorá je občanom iného štátu, ako ďalší subjekt súkromnoprávneho vzťahu, má pobyt (prechodný, obvyklý, trvalý) v inom štáte, alebo je splnená iná podmienka, ktorá vytvára právne relevantný vzťah medzi FO a iným štátom;
• je PO, ktorá má sídlo v inom štáte, ako ďalší subjekt súkromnoprávneho vzťahu, alebo ak je zriadená podľa právneho poriadku iného štátu.

Napríklad slovenský občan pracuje pre francúzskeho zamestnávateľa, alebo slovenský občan uzavrie kúpnu zmluvu s občanom Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska.

„Objektom alebo predmetom právneho vzťahu je to, kvôli čomu vstupujú subjekty práva do právnych vzťahov."[1] Za objekt súkromnoprávneho vzťahu považujeme teda ľudské správanie, hnuteľné a nehnuteľné veci, práva alebo iné majetkové hodnoty a aj výsledky tvorivej ľudskej činnosti. Pre aplikáciu noriem MPS na súkromnoprávne vzťahy je nevyhnutné, aby bol tento objekt spojený s iným štátom (nachádza sa tam, vznikol tam, osoba ho tam nadobudla atď.).

Napríklad slovenský občan uzavrie so slovenskou právnickou osobou zmluvu o nájme, ktorej predmetom je pozemok v Taliansku.

„Obsahom súkromnoprávneho vzťahu sú subjektívne práva a povinnosti. Výkon týchto z objektívneho práva vyplývajúcich konkrétnych práv a povinnosti sa môže uskutočňovať mimo hraníc SR, resp. vo všeobecnosti mimo územia daného štátu"[2]

Napríklad dvaja slovenský občania uzavrú zmluvu o dielo v Španielsku.

Dôležité však je, že na uplatnenie noriem MPS postačuje, aby bol cudzí prvok prítomný aspoň v jednom z prvkov súkromnoprávneho vzťahu, môže však byť prítomný aj v dvoch, alebo vo všetkých prvkoch súkromnoprávneho vzťahu.

Napríklad slovenský občan uzavrie kúpnu zmluvu v Maďarsku (cudzí obsah), predmetom ktorej je budova v Portugalsku (cudzí objekt) s občanom Ruskej federácie (cudzí subjekt). V tomto konkrétnom prípade sa stretávajú štyri právne poriadky štyroch krajín a bez noriem MPS by nebolo možné určiť, ktorý právny poriadok je pre tento prípad rozhodný, alebo či subjekty súkromnoprávneho vzťahu môžu pristúpiť k voľbe práva.

Ak súkromnoprávny vzťah obsahuje cudzí prvok, tak tento vzťah presahuje hranice jedného štátu a vytvára spojenie so zahraničím, následkom čoho je aplikácia noriem MPS. Automatická aplikácia ustanovení slovenského občianskeho zákonníka je vylúčená.

Rozlišovanie súkromnoprávnych vzťahov s cudzím prvkom

Súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom môžeme rozlišovať podľa toho, či sa javia ako vzťahy s cudzím prvkom iba orgánu konkrétneho štátu, ktorý ich posudzuje, alebo sa javia ako vzťahy s cudzím prvkom aj akémukoľvek inému štátu. Na základe toho rozoznávane[3]:

• vzťahy s relatívnym cudzím prvkom (zahraničné vnútroštátne vzťahy) – vzťah iba k jednému cudziemu štátu[4].

Napríklad slovenský občan uzavrie s iným slovenským občanom kúpnu zmluvu na Slovensku, predmetom ktorej je hnuteľná vec vo Francúzsku. Zo strany jedného subjektu kúpnej zmluvy dôjde k neplneniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy a druhý subjekt sa rozhodne obrátiť na príslušný súd vo Francúzsku.

• vzťahy s absolútnym cudzím prvkom – vzťah k dvom alebo viacerým štátom[5].

Napríklad: Slovenský občan uzavrie kúpnu zmluvu s holandským občanom v Rakúsku, predmetom ktorej je nehnuteľnosť, nachádzajúca sa vo Fínsku.

Profesor Kučera však ešte v rámci súkromnoprávnych vzťahov s absolútnym cudzím prvkom vytvára podskupinu súkromnoprávnych vzťahov v medzinárodnom styku a dodáva, že hlavne týmito vzťahmi sa uskutočňuje medzinárodný hospodársky styk.

Cudzí prvok v konaní

Cudzí prvok v konaní nie je podstatný pre voľbu práva v MPS, no pre ucelenosť výkladu o cudzom prvku, ktorý je pre celé MPS veľmi dôležitý, sem uvádzame aspoň niektoré formy, v ktorých sa môže vyskytovať:

• účastníkom konania je cudzinec
• realizácia procesného úkonu v cudzine
• zisťovanie cudzieho práva
• uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia
• použitie zahraničnej verejnej listiny.[6]

Bc. Tomáš Sabadoš
študent 2. ročnika Mgr. stupňa na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity

Citácie:

[1]PRUSÁK, J. Teória práva. Bratislava: Vydavateľské oddelenie PF UK, 2001. 284. s.

[2]ŠTEFANKOVÁ, N., LYSINA, P. a kol. Medzinárodné právo súkromné. Praha C. H. Beck, 2011. 1.vydanie. 9. s.

[3]KUČERA, Z. Mezinárodní právo soukromé. Plzeň: Aleš Čeněk, 2009. 7. opravené a doplněné vydání. 19. s.

[4]Tamtiež

[5]Tamtiež

[6]ŠTEFANKOVÁ, N., LYSINA, P. a kol. Medzinárodné právo súkromné. Praha C. H. Beck, 2011. 1.vydanie. 10. až 13. s.