TlačPoštaZväčšiZmenši

Práva cudzincov na území Slovenskej republiky

30.9. 2013, 18:12 |  Natália Kučerová

1. Úvod

Vytváranie a zdokonaľovanie systému garancií základných ľudských práv a slobôd, zakotvenie ich foriem a prostriedkov uplatňovania a zároveň ochrany je integrálnou súčasťou transformačných procesov v politickom systéme spoločnosti a právnych poriadkov štátov.

K internacionalizácií ľudských práv začali pristupovať štáty už v období medzi vojnami prijímaním medzinárodných dohovorov na úpravu otázok ochrany menšinových práv v súvislosti s rokovaniami o budúcom povojnovom usporiadaní. Po druhej svetovej vojne nadobudli medzinárodné prostriedky ochrany ľudských práv osobitný význam z hľadiska riešenia problematiky masového porušovania ľudských práv vo vojne. Vznikla potreba ochrany ľudského života, dôstojnosti, ľudskej osobnosti a garancie všetkých práv prislúchajúcich ľudskej bytosti z titulu človeka vytvorením medzinárodného prostredia a podmienok umožňujúcich zachovanie rovnosti, spravodlivosti a úcty k medzinárodným záväzkom.

V súčasnosti sa tendencie spolupráce štátov v oblasti ochrany ľudských práv realizujú najmarkantnejšie na úrovni Európskej únie. Predovšetkým voľný pohyb osôb medzi členskými štátmi zmazáva tradičné chápanie rigidných hraníc právnych poriadkov, ktoré sú dnes vo vzájomnej interakcií a zároveň stoja častokrát v priamej konfrontácií, čím sa vynára nespočetné množstvo nových otázok s prevládajúcim cudzím prvkom. So vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie sa mení chápanie postavenia občanov jednotlivých členských štátov, občanov únie a naopak ostatných príslušníkov, cudzincov, resp. ostatných príslušníkov členských štátov u nás a samozrejme rovnako aj postavenie cudzincov chápaných v zmysle príslušníkov krajín mimo EÚ. Práve stúpajúci príliv cudzincov do EÚ je jedným z hlavných spoločenských a najmä ekonomických problémov, ktoré si vyžadujú okamžité a pružné riešenia novelizovaním legislatívy a nových úprav pobytového režimu cudzincov. V Slovenskej republike tiež pozorovať rastúci príliv cudzincov aj z mimočlenských krajín únie (označovaných ako tretie štáty), pretože predstavuje nárazníkový štát medzi členskými štátmi Schengenskej dohody a tzv. rizikovými oblasťami, kde dochádza k pokusom cudzincov o nelegálny vstup na územie Slovenskej republiky formou nedovoleného prekročenia hraníc.

V nasledujúcom článku sa preto budem zaoberať problémami súvisiacimi s garanciou ľudských práv cudzích štátnych príslušníkov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky z pohľadu slovenskej vnútroštátnej legislatívy.

2. Pojem cudzinec a jeho právne postavenie v SR

Obsah pojmu cudzinec sa v histórií spoločnosti vyvíjal nejednotne rovnako ako aj jeho rôzne zakotvenia v právnych poriadkoch v závislosti od rozsahu priznaných práv. Aj v súčasnosti sa dá kategória cudzincov chápať veľmi komplexne z viacerých hľadísk. V širšom zmysle je za cudzinca považovaná každá fyzická osoba, ktorá nie je občanom daného štátu, teda aj osoby bez štátneho občianstva (bezdomovci). V užšom chápaní je cudzincom len fyzická osoba nachádzajúca sa v danej krajine, ktorá má štátnoobčiansky vzťah k inému štátu. Podľa platného práva SR, konkrétne zákona č. 222/2010 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky.

Cudzincov na území Slovenskej republiky môžeme rozdeliť na cudzincov pochádzajúcich z členských štátov EÚ alebo zo štátov mimo EÚ, bezvízoví a vízoví, cudzinci na základe špeciálnych udalostí (napríklad utečenci, imigranti) a cudzinci so špeciálnym medzinárodným statusom (diplomati, konzuli).

Cudzinci z členských štátov EÚ sa môžu zdržovať na území Slovenska na základe slobody voľného pohybu osôb. Okrem občianstva vlastného štátu disponujú aj občianstvom európskym, ktoré bolo zavedené Maastrichtskou zmluvou v roku 1991. Znamená to, že každý občan členského štátu je občanom Únie i národného štátu, teda má dvojité občianstvo. Môže používať ktorékoľvek z nich podľa vlastnej voľby s právami a povinnosťami, ktoré sa ku každému z nich viažu. Občianstvo členského štátu EÚ je podmienkou získania občianstva EÚ. Európske občianstvo označuje právny stav, ktorý vyplýva z príslušnosti jednotlivca k určitej politickej a územnej jednotke. Na európske občianstvo sa viažu nasledovné práva:

  • sloboda pohybu a právo na trvalý pobyt na území členských štátov;
  • právo voliť a byť volený vo voľbách do Európskeho parlamentu a v komunálnych voľbách členského štátu, kde občan býva;
  • právo na diplomatickú a konzulárnu ochranu v tretích krajinách;
  • petičné právo a právo obrátiť sa na Európskeho ombudsmana;
  • od roku 1999 sa v súlade so vstupom Amsterdamskej zmluvy do platnosti k statusu európskeho občianstva vzťahujú aj ďalšie práva (v súčasnosti rozšírené aj Lisabonskou zmluvou):
  • právo písomne sa obracať na európske inštitúcie v ktoromkoľvek úradnom jazyku a právo dostať od nich písomnú odpoveď vo vlastnom jazyku;
  • právo prístupu k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie;
  • zákaz diskriminácie medzi občanmi EÚ na základe národnosti, pohlavia, rasy, náboženstva, postihnutia, veku či sexuálnej orientácie.

3. Ústavná úprava vybraných práv cudzincov

Jedným zo základných princípov slovenského cudzineckého práva je dodržiavanie základných práv a slobôd. Každý štát je povinný garantovať cudzincom aspoň najmenší rozsah práv vyplývajúcich zo všeobecného medzinárodného práva, tzv. minimálny cudzinecký štandard. Hostiteľský štát musí rešpektovať cudzinca ako ľudskú bytosť a chrániť i uspokojovať jeho základné ľudské potreby vyjadrené prostredníctvom ochrany základných osobných a majetkových práv. Štát chráni cudzincov pred útokmi na život, zdravie, majetok a česť. Štát je povinný umožniť cudzincovi prístup k súdom, právo na zastúpenie a obhajobu.

Princíp slobody a rovnosti všetkých ľudí v dôstojnosti i v právach je zakotvený v Ústave Slovenskej republiky v čl. 52 ods. 2, podľa ktorého cudzinci požívajú v Slovenskej republike základné ľudské práva a slobody zaručené touto ústavou, ak nie sú výslovne priznané iba občanom. V tomto zmysle sú všetci ľudia slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. Nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že uplatňuje svoje základné práva a slobody."[1]

3.1 Základné ľudské práva a slobody

K základným ľudským právam patrí nepochybne právo na život, ktorého ochrana je zaručená rovnako každému človeku z titulu ľudskej bytosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Podľa článku 19 a nasledovných má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a právo na ochranu mena. Ústava garantuje právo každého vlastniť majetok, pričom vlastnícke práva každého vlastníka má rovnaký zákonný obsah a ochranu, ďalej zaručuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, obydlia, osobnú slobodu, slobodu myslenia, svedomia a náboženstva a tiež ochraňuje rodinný život a manželský zväzok.

Vo vzťahu k problematike práv cudzincov na území Slovenska je kľúčový článok 23 zaručujúci slobodu pohybu a pobytu. Tieto práva úzko súvisia s osobnou slobodou a zároveň aj s ostatnými spomenutými právami. „Obsahom slobody pohybu a pobytu je právo niekde sa usadiť, meniť miesto pobytu, ako aj právo územie Slovenskej republiky opustiť."[2] Patrí teda medzi tradičné ľudské práva, ktoré sú v každom demokratickom štáte spojené s vôľou človeka a jeho rodiny môcť sa voľne rozhodnúť, kde sa usadiť, žiť a pracovať. Už v ústavnom systéme Československej republiky v roku 1918 bola riešená otázka slobody pohybu a pobytu, kde jediným obmedzujúcim prvkom bol zákon o potulných a kočovných cigánoch, ktorí svojim pohybom ohrozovali ostatné osoby.

V súčasnosti podľa ústavy každý, kto sa oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky, má právo toto územie slobodne opustiť. Spomínané slobody pohybu a pobytu môžu byť obmedzené len zákonom, ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, udržanie verejného poriadku, ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj v záujme ochrany prírody. Toto riešenie je sčasti riešením aj cudzineckej problematiky. Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom. Podľa čl. 53 Slovenská republika poskytuje azyl cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd. Azyl môže odoprieť tomu, kto konal v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami.

Azyl je ochrana cudzinca, ktorý v štáte, ktorého je štátnym občanom (alebo štáte, v ktorom býva, ak ide o osobu bez štátneho občianstva), má opodstatnené obavy z prenasledovania na základe rasových, náboženských alebo národnostných dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nechce alebo nemôže vrátiť do tohto štátu. Azyl môže byť udelený aj z humanitných dôvodov, ako aj za účelom zlúčenia rodiny. Členské štáty EÚ sa snažia zabrániť situácii, aby žiadosti o azyl boli podané v niekoľkých štátoch súčasne a musia spolupracovať v rámci vypracovania minimálnych záruk, ktoré majú byť poskytované žiadateľom o azyl v prípade vyhostenia a počas preskúmania žiadosti o azyl alebo odvolania proti rozhodnutiu. Azylová problematika je tak predmetom práva EÚ a Slovenská republika musí dodržiavať podmienky udeľovania azylov podľa predpisov EÚ na základe zásady, že ak niektorý štát únie udelí azyl cudzincovi, právo azylu mu platí v každom členskom štáte.

Zároveň existuje aj inštitút vyhostenia, ktorý znamená jednostranné rozhodnutie kompetentného štátneho orgánu štátu pobytu na základe taxatívne stanovených podmienok uvedených v príslušných právnych predpisoch, ktorým sa cudzinec vykazuje zo štátneho územia rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu. Právo vyhostiť cudzinca vyplýva z územnej kompetencie štátu a býva pokladané za podstatnú súčasť suverenity každého štátu. Vyhostenie ako právny inštitút má svoju medzinárodnoprávnu a vnútroštátnu dimenziu. Z hľadiska temporálneho rozsahu vyhostenia sa cudzincovi nepovolí vstup na územie Slovenskej republiky na dobu od jedného roka až do desiatich rokov. Konkrétna doba musí byť stanovená v rozhodnutí. Pred uplynutím tejto doby možno cudzincovi výnimočne povoliť vstup na územie Slovenskej republiky z humanitných dôvodov (úmrtie blízkej osoby, návšteva vážne chorej osoby, ktorá je blízkou osobou) alebo ak je pobyt cudzinca v záujme Slovenskej republiky a vec nemožno vybaviť v zahraničí. Pri stanovení teritoriálneho rozsahu sa vychádza zo všeobecnej zásady, podľa ktorej sa vyhostenie vzťahuje na celé štátne územie. Z územnej zvrchovanosti ďalej vyplýva, že štát môže vyhostenému nariadiť, na ktorom mieste má prekročiť štátnu hranicu. Personálna pôsobnosť je stanovená pravidlom, že vyhostenie sa vzťahuje na konkrétneho cudzinca a nie napríklad na jeho rodinných príslušníkov. Táto pôsobnosť je modifikovaná inštitútom prekážok administratívneho vyhostenia pre určité skupiny cudzincov. [3] Cudzinca možno vyhostiť iba v zákonom stanovených prípadoch a nie je možné tzv. hromadné vyhostenie podľa protokolov č. 4 a 7 k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3.2 Politické práva

Medzi ďalšiu kategóriu základných práv, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky, patria politické práva obsiahnuté v treťom oddiely II. hlavy Ústavy SR. Dôležité je zaručenie slobody prejavu a práva na informácie pre všetkých, každý má právo vyjadrovať svoje názory. Len občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Len občania Slovenskej republiky majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, zúčastniť sa na referende a voliť prezidenta.

Cudzincom s trvalým pobytom na území Slovenskej republike sú podľa čl. 30 priznané niektoré politické práva - majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. Samozrejme, pri voľbách sa dodržujú základné princípy všeobecného, rovného, priameho a tajného hlasovania.

Podľa zákona o voľbách do orgánov samosprávy obcí právo voliť do orgánov samosprávy obcí majú obyvatelia Slovenskej republiky, ktorí majú v obci, v mestskej časti hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy alebo v mestskej časti mesta Košice trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku.

Na základe zákona o voľbách do orgánov samosprávnych krajov právo voliť do orgánov samosprávnych krajov majú občania Slovenskej republiky a cudzinci, ktorí majú trvalý pobyt obci, ktorá patrí do územia samosprávneho kraja, alebo majú trvalý pobyt vo vojenskom obvode, ktorý patrí na účely volieb do orgánov samosprávneho kraja do jeho územia a najneskôr v deň konania volieb dovŕšili 18 rokov veku.

Zákon o voľbách do Európskeho parlamentu ustanovuje, že právo voliť do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky majú občania Slovenskej republiky, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a majú na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a občania iných členských štátov Európskej únie, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a majú povolený na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Občania Slovenskej republiky, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a nemajú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a ani na území iného členského štátu Európskej únie, majú právo voliť, ak sa v deň volieb zdržiavajú na území Slovenskej republiky.

3.3 Právo na prácu a vzdelanie

Ústava Slovenskej republiky priznáva cudzincom aj kultúrne práva týkajúce sa najmä vzdelania a voľby povolania. Podľa článku 42 Ústavy SR má každý právo na vzdelanie, podrobnosti ustanovujú osobitné predpisy.

Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa zmenilo postavenie občanov členských štátov EÚ. Vytvorením spoločného vnútorného trhu, ktorý je charakterizovaný ako priestor bez vnútorných hraníc, v rámci ktorého je zabezpečený slobodný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu je súčasťou vnútorného trhu EÚ aj sloboda pohybu osôb ako jedna zo štyroch základných slobôd . Zaručuje sa voľný pohyb pracovníkov, základnou zásadou je zákaz diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti pokiaľ ide o zamestnávanie, odmeňovanie za prácu a ostatné pracovné podmienky. Voľný pohyb pracovníkov zahŕňa právo uchádzať sa o ponúkané zamestnanie, voľne sa pohybovať za týmto účelom na území členských štátov, mať pobyt v niektorom z členských štátov ako aj právo zotrvať po skončení zamestnania na území členského štátu za bližšie ustanovených podmienok.

3.4 Právo na súdnu a inú právnu ochranu

Právo na súdnu ochranu je spolu s právom na efektívny výkon súdneho rozhodnutia princípom vymožiteľnosti práva. Tieto dve práva sa postupne v podmienkach Slovenskej republiky transformujú do podoby základných práv. Úprava práva na súdnu a inú právnu ochranu je obsiahnutá v siedmom oddiele druhej hlavy Ústavy SR. Článok 46 deklaruje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Z tohto hľadiska sa môže aj cudzinec stať účastníkom súdneho konania. Na vnútroštátnu ochranu práv sú zriadené inštitúty správneho súdnictva, verejný ochranca práv a inštitút ústavnej sťažnosti vo veciach porušenia základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave ústavy a v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Bc. Natália Kučerová
Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Zoznam použitej literatúry

Ústava Slovenskej republiky (Úplné znenie zákona č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov)

Zákon č. 222/2010 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 480/2002 Z.z, o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí

Zákon č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov samosprávnych krajov

Zákon. č. 331/2003 Z.z..o voľbách do Európskeho parlamentu

KRÁĽ, J. a kolektív: Ústavné garancie ľudských práv. 1. vyd. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské oddelenie, 2004. 243 s. ISBN 80-7160-173-X

KRÁĽ, J.: Ľudské práva v Slovenskej republike. 1.vyd. Cover design. 2004. 269 s. ISBN 80-969034-1-1

MITTELMANNOVÁ, M., VOLANSKÁ, M., TUŽINSKÁ, H.: Vybrané práva cudzincov na území SR a kultúrna rozmanitosť. 1. vyd. Stimul. Bratislava. 2009. 112 s. ISBN 978-80-89236-76-3

http://www.europskaunia.sk/europske_obcianstvo

http://data.juls.savba.sk/std/vyhostenie

Citácie:

[1] Ústava Slovenskej republiky, II. hlava, Základné práva a slobody, čl. 12

[2] KRÁĽ, J. a kolektív: Ústavné garancie ľudských práv. s. 71

[3] Dostupné na internete: < http://data.juls.savba.sk/std/vyhostenie > 

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1104
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

 
trvaly pobyt pre cudzinca na Slovensku

Dobry den, chcela by som sa informovat o moznostiach pobytu pre mojho manzela na Slovensku, kde momentalne zijeme aj s nasimi dvoma synmi a tretim dietatkom, ktore sa ma narodit v oktobri. Ja a nase deti mame slovensku narodnost, moj manzel je Kubanec, ale predtym ako sme prisli na Slovensko, sme zili v Spanielsku, kde moj manzel mal vybaveny trvaly pobyt na pat rokov a mohol sa pohybovat po Europe v ramci Schengenskej zony. V Spanielsku sa nam narodil aj prvy syn. Druhy syn sa nam narodil na Slovensku a potom sme sa zdrzali tu na Slovensku viac ako pol roka kvoli rodinnym zalezitostiam (umrtie mojho otca, rakovina mojej mamy) a ked sme sa vratili do Spanielska, aby sme predlzili manzelov pobyt, tak nam tam na cudzineckej policii povedali, ze vzhladom na to, ze sa partner zdrzal viac ako pol roka mimo uzemia Spanielska, nemozu mu pedlzit pobyt v Spanielsku, ale mame si to vybavit na Slovensku. Prisli sme na Slovensko a zacali vybavovat jeho trvaly pobyt na pat rokov, ale na cudzineckej policii nam ponukli len tolerovany pobyt. My sme dovtedy mali len registrovane partnerstvo ako druh a druzka v Spanielsku, kedze tam je to pravoplatne a ma to rovnaku vahu ako civilne manzelstvo; a na zaklade toho partner dostal aj ten trvaly pobyt na pat rokov v Spanielsku. Tu na Slovensku sme uzavreli manzelstvo a uz sme aj manzelia. Ale ani na zaklade tohto vsetkeho mu nechcu udelit trvaly pobyt na pat rokov na Slovensku, a tak len predlzujeme tolerovany pobyt. Na cudzineckej policii nam povedali, ze kym ma manzel tolerovany pobyt, nema narok na ziadny iny pobyt, aj napriek tomu, ze sme predlozili vsetky potrebne papiere na udelenie trvaleho pobytu na pat rokov. Na Slovensku mame rodinny dom, kde byvame s mojou mamou, takze mame strechu nad hlavou. Predlozili sme vypis z listu vlastnictva a vsetky notarsky overene podpisy vsetkych clenov rodiny, na ktorych je dom prepisany. Predlozili sme aj vypis z bankoveho uctu s pozadovanou sumou, vypis jeho registra trestov, vypisanu ziadost na trvaly pobyt na pat rokov, ale bolo nam povedane, ze on nema narok na trvaly pobyt, kedze mu bol udeleny ten tolerovany pobyt. Ako dalsi postup nam navrhli, ze ked sa mu skonci aktualny tolerovany pobyt, ktory je udeleny na sest mesiacov, tak potom mozeme poziadat o dalsie predlzenie tolerovaneho pobytu alebo poziadat o trvaly pobyt na pat rokov s tym, ze on bude mat 30 dni na opustenie Schengenskej zony a musi vycestovat do svojej krajiny (Kuba), kde musi poziadat o viza na Slovensko, novy vypis registra trestov a cakat tam, kym mu udelia tu na Slovensku trvaly pobyt, ktory budem medzicasom vybavovat ja tu zanho (on mi da splnomocnenie). Chcem sa spytat, ze ci je toto regularny postup, ci neexistuje nejaka ina cesta ako takata separacia rodiny na nejaky cas, kym jemu udelia viza na Kube, ak vobec udelia nejake viza! V septembri sa mu konci tolerovany pobyt a v oktobri ja budem rodit, kedze som tehotna a nebudem mat silu ani cas vybavovat manzelov trvaly pobyt tu na Slovensku bez neho, kym on bude na Kube ziadat o viza na Slovensko, ktore mu mozno ani nikdy neudelia, kedze Kuba ma velmi specificku situaciu a mame s tym aj vlastnu skusenost, pretoze ked sme ziadali o jeho rodny list na uzavretie manzelstva, vzdy prisiel po vyprsani platnosti peciatok (prisiel az po polroku do Spanielsku a na Slovensko by neprisiel nikdy, kebyze nam nepomozu vyssie organy). Takze kde my mame zaruku, ze sa moj manzel vrati z Kuby?!? Ja budem akurat po porode (indikovany cisarsky rez) a neviem ako mu budem vybavovat a behat po uradoch ohladom jeho trvaleho pobytu alebo nebodaj ho tahat z Kuby, ak mu tam nahodou nebudu chciet udelit ziadne viza! A namiesto zlucenia rodiny dosiahneme separaciu, a to medzikontinentalnu! Kto mu potom pomoze dostat sa z Kuby naspat ku svojej rodine? On sa z Kuby prvykrat dostal do Spanielska legalnou cestou, ale kto nam zaruci, ze mu daju aj viza na Slovensko? Ako mame riesit nasu situaciu? Naozaj neexistuje ina moznost ako nutene vycestovanie na Kubu? A ako ma vlastne vycestovat, ked tolerovany pobyt mu plati len na Slovensku a mimo Slovenska je uz nelegalne, a z Bratislavy neletia priame lety na Kubu? A taktiez je to financne narocne a my si teraz nemozeme dovolit taketo vydavky na cestovanie!!! A naozaj sa obavame toho, ze on sa uz odtial nevrati a ze to rozdeli nasu rodinu navzdy! Mame dve deti (7 a 4 roky), z toho jedno je uz skolopovinne. Dalsie dieta je na ceste a ja potrebujem manzelovu pomoc a deti potrebuju otca! Ja sa za nim na Kubu s celou rodinou nemozem prestahovat! My sa mame radi a sme ozajstna rodina a nevieme si predstavit zit jeden bez druheho. Viete nam poradit ako mame riesit nasu situaciu? Dakujem za Vas cas aj Vasu pomoc. S pozdravom, Silvia Duarry.

 
Silvia | 15.07.2018 14:25

Najbližšie semináreZobraziť všetky semináre

2. ODBORNÁ KONFERENCIA K PRACOVNÉMU PRÁVU (Seminár)

Jedinečné podujatie svojho druhu, na ktorom sa špičkoví odborníci z ČR a SR podelia o svoje ...

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Rozhodnutie sudcu v prípade, ak zákon zveruje rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi

Iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, keď zákon ukladá rozhodovanie vyššiemu súdnemu úradníkovi, nemôže ...

Nárok na zaplatenie zmluvného úroku po zosplatnení úveru, kumulácia s úrokom z omeškania

V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník ...

Nekalá súťaž, neopodstatnené oznámenie prevádzkovateľovi sociálnej siete

Ak súťažiteľ neopodstatnene oznámi prevádzkovateľovi komunikačného kanálu na internete (prevádzkovateľovi siete Facebook), že iný ...

Použitie profilovej fotografie užívateľa sociálnej siete

V prípade použitia profilovej fotografie užívateľa sociálnej siete Facebook nemožno bez ďalšieho vyvodzovať konkludentný súhlas s jej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttps://ws.skp.sk/pvia/poistovatel.xhtml?lang=sk

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Zistenie platnosti technickej a emisnej kontroly podľa evid. čísla vozidlahttps://www.stkonline.sk/overenie-stk

Overenie termínu platnosti technickej a emisnej kontroly zdarma

Konkurzy a reštrukturalizáciehttps://ru.justice.sk/ru-verejnost-web/pages/searchKonanie.xhtml?query=

Zoznam konkurzov a reštrukturalizácií

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Zistenie vlastníka nehnuteľnosti klikom na mape.

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

NAKA v 1. polroku 2020 vyšetrovala historicky najviac trestných činovhttps://www.teraz.sk/slovensko/naka-v-1-polroku-2020-vysetrovala-hist/478672-clanok.html

Najvýznamnejším korupčným prípadom bola akcia Dobytkár, kde úplatky dosiahli výšku takmer ...

L. Drábiková: Pri striedavej starostlivosti by pomohol detský advokáthttps://www.teraz.sk/slovensko/pri-striedavej-starostlivosti-by-pomohol/478674-clanok.html

Pri striedavej starostlivosti o dieťa by malo prísť k dohode už počas rozvodu, aby sa nekonali ...

Komisárka: Konania o právach rodičov u postihnutých detí sú problémhttps://www.teraz.sk/slovensko/komisarka-konania-o-rodicovskych-pr/478369-clanok.html

Vo svojej Správe o činnosti za rok 2019 Stavrovská odporúča vytvoriť špecializované rodinné ...

Koaliční poslanci chcú späť zákon štátneho občianstva spred roka 2010https://www.teraz.sk/slovensko/koalicni-poslanci-chcu-obnovit-zako/478358-clanok.html

Súčasná vláda sa vo svojom programe zaviazala, že umožní Slovákom dlhodobo žijúcim v ...

R. Mikulec: O budúcnosti projektu identifikátorov sa zatiaľ nerozhodlohttps://www.teraz.sk/slovensko/r-mikulec-o-buducnosti-projektu-ident/478384-clanok.html

Nedá sa zo dňa na deň rozhodnúť, že všetko je zlé, všetko ideme zrušiť, treba na to ...

Na najvyššom súde chyba takmer štvrtina sudcov a môže sa to ešte viac zhoršiťhttps://www.webnoviny.sk/na-najvyssom-sude-chyba-takmer-stvrtina-sudcov-a-moze-sa-to-este-viac-zhorsit/

Na Najvyššom súde Slovenskej republiky chýba takmer štvrtina z celkového počtu 80 sudcov.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 5/2020

Bulletin slovenskej advokácie 5/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Bulletin slovenskej advokácie 4/2020

Bulletin slovenskej advokácie 4/2020

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Právny obzor 3/2020

Právny obzor 3/2020

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Verejné obstarávanie  - právo a prax 3/2020

Verejné obstarávanie - právo a prax 3/2020

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 4/2020

Justičná revue 4/2020

Časopis pre právnu prax, ktorý vydáva Ministerstvo spravodlivosti SR

Súkromné právo 2/2020

Súkromné právo 2/2020

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

PoUtStŠtPiSoNe
: