TlačPoštaZväčšiZmenši

Platnosť rozhodcovskej doložky

14.11. 2012, 22:25 |  Dušan Kucbel

Článok sa zaoberá podstatou rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky, právomocou rozhodcovského súdu a najmä platnosťou rozhodcovskej doložky v prípade zániku platnosti základnej zmluvy (nahradenie pôvodného záväzku novým, odstúpenie od zmluvy), v rámci ktorej je rozhodcovská doložka súčasťou.

Nezaoberá sa problematikou ochrany spotrebiteľa, zrušenia rozhodcovského rozhodnutia a pod. Jeho cieľom je poukázať na niektoré otázky právomoci a platnosti rozhodcovskej doložky vyskytujúce sa v aplikačnej praxi.

I.

Účastníci obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov sa podľa § 1 ods. 1 písm. a) Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK") môžu dohodnúť, že majetkové spory z určitého zmluvného vzťahu alebo spory ktoré môžu z neho v budúcnosti vzniknúť sa prejednajú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 1 ods. 1 písm. a) ZRK

(1)Tento zákon upravuje:

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.

Podľa § 2 ZRK možno rozhodovať len spory, v ktorých účastníci konania môžu uzavrieť súdny zmier. Súčasne ZRK v § 3 taxatívne vymedzuje aké spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní ( vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, o osobnom stave, výkon súdneho rozhodnutia, spory vyplývajúce z konkurzu a reštrukturalizácie).

Rozhodcovská zmluva je vlastne dohoda účastníkov právneho vzťahu, že spory vyplývajúce z tohto vzťahu sa budú prejednávať a rozhodovať v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva sa môže týkať už vzniknutého sporu, všetkých sporov, ktoré by v budúcnosti vznikli z určitého právneho vzťahu alebo sa môže vzťahovať na vymedzený okruh právnych vzťahov. Vzhľadom k tomu sa vzťahuje na vzniknuté práva a povinnosti, na otázku platnosti týchto práv a povinností a spolu s tým aj na práva a povinnosti s nimi súvisiace.

Podľa § 3 ods. 1 ZRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva zakladá právomoc rozhodcovského súdu, ktorým môže byť rozhodca, prípadne viacerí rozhodcovia alebo stály rozhodcovský súd zriadený právnickou osobou.

Uzavretím rozhodcovskej zmluvy je vylúčená právomoc všeobecných súdov prejednať a rozhodovať spor vo veci samej. Hovoríme o tzv. zúženej právomoci civilných súdov t.j., keď by za normálnych okolností určitá právna vec spadala do všeobecnej civilnej právomoci civilných súdov, ale existencia určitej právnej skutočnosti vylučuje, aby túto vec prejednal a rozhodol civilný súd. Právna skutočnosť vylučujúca právomoc civilných súdov je platná rozhodcovská zmluva, ktorá je nevyhnutnou procesnou podmienkou rozhodcovského konania[1].

Podľa § 2 ods. 2 ZRK rozhodcovskému konaniu neodporuje, ak účastník konania pred začatím rozhodcovského konania požaduje od súdu vydanie predbežného opatrenia a súd také opatrenie vydá.

Podľa § 22 ods. 1 ZRK ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli inak, môže rozhodcovský súd po začatí rozhodcovského konania na žiadosť účastníka rozhodcovského konania nariadiť predbežné opatrenie, ktoré považuje za nevyhnutné s ohľadom na predmet sporu. Rozhodcovský súd môže od účastníka rozhodcovského konania žiadať, aby poskytol primeranú zábezpeku v súvislosti s predbežným opatrením.

Vylúčenie právomoci všeobecného súdu v prípade platnej rozhodcovskej zmluvy nevylučuje, aby podľa § 2 ods. 2 ZRK účastník pred začatím rozhodcovského konania požadoval od všeobecného súdu nariadenie predbežného opatrenia. Úmyslom zákonodarcu je zrejme poskytnúť preventívnu ochranu ohrozeným alebo porušeným právam ešte pred začatím konania na rozhodcovskom súde. Podľa § 22 ods. 1 ZRK môže rozhodcovský súd nariadiť predbežné opatrenie až po začatí rozhodcovského konania, ak sa účastníci nedohodli inak.

V súvislosti s právnou úpravou v tomto zákone je treba uviesť, že je prekážkou litispendencie, ak počas konania rozhodcovského súdu vydá predbežné opatrenie súd vo veci, ktorého sa konanie na rozhodcovskom súde týka. Ak však už je o totožnom návrhu vydané predbežné opatrenie súdom (alebo opačne) ide o prekážku res iudicata.[2]

Ak už je začaté konanie na rozhodcovskom súde, všeobecný súd už nemá právomoc na nariadenie predbežného opatrenia, pretože ZRK v § 2 ods. 2 umožňuje všeobecnému súdu nariadiť predbežné opatrenie len pred začatím rozhodcovského konania.

Ak by však všeobecný súd nariadil predbežné opatrenie pred začatím rozhodcovského konania, rozhodcovský súd ho už nemôže nariadiť, pretože existuje prekážka veci právoplatne rozsúdenej (res iudicata).

Uzavretím rozhodcovskej zmluvy sa účastníci dobrovoľne zaväzujú podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Preto v prípade ak navrhovateľ (žalobca) podá návrh (žalobu) na všeobecný súd a počas konania sa preukáže existencia platnej rozhodcovskej zmluvy, všeobcný súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci na prejednanie a rozhodnutie sporu, pretože ide o neodstrániteľnú podmienku konania.

Poukazujem na rozhodnutie NS SR, z ktorého vyplýva, že: „Právomoc súdov v obchodnej veci môže vylúčiť dohoda účastníkov obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke, že sa spor má prejednať v rozhodcovskom konaní.

V rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Obsahom vzťahu založeného rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou sa uzavretím zmluvy stáva aj záväzok podrobiť sa rozhodcovskému rozhodnutiu bez toho, aby musel byť výslovne v zmluve uvedený." (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2004 pod sp. zn. Obdo V 73/2003).

II.

Účastníci právneho vzťahu môžu uzavrieť osobitnú rozhodcovskú zmluvu, vzťahujúcu sa na určitý zmluvný vzťah. Majú však možnosť dojednať si rozhodcovskú zmluvu ako súčasť samotnej zmluvy zakladajúcej hmotnoprávny záväzok a to vo forme rozhodcovskej doložky. (napr. rozhodcovská doložka ako súčasť zmluvy o pôžičke)

Rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve t. j. rozhodcovská zmluva je len technicky vložená do inej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky.

Podľa § 5 ods. 2 ZRK ak je súčasťou inak neplatnej zmluvy rozhodcovská doložka, tá je neplatná len vtedy, ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Neplatnosť zmluvy teda nemá vplyv na neplatnosť rozhodcovskej doložky okrem skutočnosti ak sa na ňu vzťahuje dôvod neplatnosti zmluvy.

Napríklad: Predávajúci pri kúpnej zmluve predá kupujúcemu vec, ktorej nie je vlastníkom a súčasťou kúpnej zmluvy bola rozhodcovská doložka. Neplatnosť kúpnej zmluvy sa nevzťahuje na rozhodcovskú doložku. Preto otázka platnosti zmluvy príp. bezdôvodného obohatenia sa má prerokovať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská doložka by však bola neplatná, ak by kúpnu zmluvu uzavrela osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Išlo by o neplatný právny úkon vzťahujúci sa na samotnú základnú zmluvu ako aj na rozhodcovskú doložku, pretože osoba, ktorá uzatvárala zmluvu nemala spôsobilosť na právne úkony.

Poukazuje na to aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.12.2007 pod sp. zn. 29 Odo 1222/2005: „ Námitku Fondu ohledně neplatnosti smlouvy shledal odvolací soud (shodně se soudem prvního stupně) nedůvodnou. Závěr rozhodčího senátu, podle něhož jsou „některé části smlouvy neplatné" (jakož i názor Fondu o neplatnosti smlouvy jako celku) - pokračoval odvolací soud - se totiž na rozhodčí doložku nevztahují. V této souvislosti dále s poukazem na ustanovení § 267 odst. 3 obchodního zákoníku akcentoval, že „smluvní praxe sice inklinuje více k tomu založit rozhodčí smlouvu právě jako součást textu jiné smlouvy, nic to však nemění na tom, že i v případě rozhodčích smluv, jak je má na mysli ustanovení § 2 odst. 3 písm. b) zákona, mohla by vždy být uzavřena rozhodčí smlouva jako smlouva zcela samostatná, a to nejen z hlediska samostatné listiny, ale i v jiném čase než smlouva, ke které se váže". „Platnost rozhodčí smlouvy, i když má podobu jen rozhodčí doložky, je tak nutno vždy posuzovat jako smlouvu zcela samostatnou, jen technicky vloženou do textu jiné smlouvy". Jelikož „platnost rozhodčí smlouvy nemůže být závislá na platnosti základní smlouvy" a „platnost rozhodčí smlouvy je nutno vždy posuzovat zcela nezávisle na platnosti smluv, ze kterých spor, jenž má být posouzen, vyvěrá", vyhodnotil odvolací soud rozhodčí smlouvu jako platnou.

III.

Podľa § 570 Občianskeho zákonníka ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa § 516 Občianskeho zákonníka

(1) Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.

(2) Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.

Dohoda podľa § 570 OZ je tzv. privatívnou nováciou. Veriteľ a dlžník sa dohodnú, že ich pôvodný záväzok zanikne a nahradí ho nový. Dôležité je odlíšiť dohodu o nahradení záväzku (privatvnej novácie) od dohody o zmene záväzku (kumulatívnej novácie) podľa § 516 OZ. Aby sa jednalo o tzv. privatívnu nováciu, musí byť v novom záväzku prejavená vôla strán, že pôvodný záväzok zaniká a nahrádza ho nový. Ak by vôľa strán nesmerovala k zániku záväzku, prípadne by boli pochybnosti či sa pôvodný záväzok nahrádza novým, išlo by o zmenu záväzku – tzv. kumulatívnu nováciu.

V aplikačnej praxi sú časté problémy ako posúdiť platnosť rozhodcovskej doložky pri tzv. privatívnej novácii. Napríklad veriteľ a dlžník uzavrú zmluvu o pôžičke s rozhodcovskou doložkou (ďalej aj „zmluva č. 1"). Neskôr si modifikujú svoj záväzok a uzatvoria novú zmluvu o pôžičke (ďalej aj „zmluva č. 2"), ktorou nahradia pôvodnú zmluvu č. 1. Veriteľ a dlžník prejavia v zmluve č. 2 vôľu , že ňou nahrádzajú zmluvu č. 1. Pôvodná zmluva č. 1 zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok podľa zmluvy č. 2. Ako sa vysporiadať s existenciou rozhodcovskej doložky, ktorá bola súčasťou nahradenej zmluvy č. 1?

Nový záväzok odvodzuje právny dôvod svojho vzniku od pôvodného záväzku, ktorý nahradil. Z toho vyplýva, že sa jedná o práva a povinnosti súvisiace s právami a povinnosťami pôvodného právneho vzťahu, na ktoré sa rozhodcovská doložka priamo vzťahuje.

Som toho názoru, že rozhodcovská doložka je naďalej platná. Ako bolo už uvedené, rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve. Na jej zrušenie je potrebný osobitný prejav vôle účastníkov. Je nesprávne sa domnievať, že prejav vôle, ktorým sa zrušuje platnosť základnej zmluvy sa vzťahuje aj na rozhodcovskú doložku. Platnosť rozhodcovskej doložky nie je závislá na platnosti základnej zmluvy. Ak bola základná zmluva nahradená novou a účastníci v nej výslovne neprejavili vôľu, že zrušujú aj rozhodcovskú doložku, tá ostáva naďalej v platnosti a účastníci sú ňou naďalej viazaní.

IV.

Podľa §5 ods. 3 ZRK ak zmluvné strany odstúpia od zmluvy, toto odstúpenie sa nedotýka rozhodcovskej doložky, ktorá je jej súčasťou, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

Pri odstúpení od zmluvy rozhodcovská doložka nezaniká, pokiaľ sa zmluvné strany nedohodli inak. Dohodou možno rozumieť ustanovenie v zmluve, že v prípade odstúpenia od zmluvy zaniká okamihom odstúpenia aj rozhodcovská doložka. Poukazuje na to uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4 Obo 159/2003, podľa ktorého: „Odstúpenie v prípade obchodného záväzkového vzťahu sa však výslovne netýka nároku na náhradu škody, vzniknutej porušením zmluvy, voľby práva alebo zákona podľa § 262 OBZ, rozhodcovskej doložky, nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty a tých ustanovení zmluvy, ktoré majú trvať aj po ukončení zmluvy buď podľa prejavu vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu."

Ak si zmluvné strany nezúžili pôsobnosť rozhodcovskej doložky, vzťahuje sa aj na otázku platnosti práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy ako aj samotnej platnosti resp. existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu.

K takémuto záveru dospel v rozsudku NS ČR zo dňa 19.12.2007 pod sp. zn. 29 Odo 1222/2005, podľa ktorého: „Skutečnost, že předmětem řízení byla původně žaloba o určení neplatnosti odstoupení od smlouvy, pak neznamená, že by nešlo o spor vzniklý podle smlouvy, když jde o řešení otázky, zda stranám smlouvy nadále svědčí smlouvou založená práva a povinnosti. Přitom vzhledem k možným dopadům odstoupení od smlouvy do majetkových poměrů smluvních stran Nejvyšší soud považuje i spor o určení neplatnosti odstoupení od smlouvy za spor majetkový. Arbitrabilitu sporu o platnost odstoupení od smlouvy pak lze dovodit i z ustanovení § 2 odst. 4 zákona; strany sporu totiž nezúžily rozsah rozhodčí doložky, pročež se tato vztahuje jak na práva ze smlouvy přímo vznikající, tak i na otázku právní platnosti smlouvy, jakož i na práva s těmito právy související. Vztahuje-li se tedy obecně rozhodčí doložka i na spor o platnost smlouvy (její vznik), není žádný důvod pro to, aby se nevztahovala na spor o další trvání, resp. zánik smlouvy."

Záverom konštatujem, že rozhodcovská doložka má charakter zmluvy v zmluve. Na zánik jej platnosti je potrebný osobitný prejav vôle zmluvných strán. Ak zmluvné strany takýto prejav neurobia, rozhodcovská doložka ostáva naďalej v platnosti a prípadné spory o platnosť resp. neplatnosť základnej zmluvy ako aj spory s tým súvisiace by mali byť prejednávané a rozhodované v rozhodcovskom konaní.

Dušan Kucbel
študent Právnickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici 

Citácie: 

[1] Ficová, S., Števček, M. Občianske súdne konanie. Praha : C.H. Beck, 2010, s. 74

[2] Krajčo, J., a kol. Občiansky súdny poriadok komentár. Bratislava: EUROUNION spol. s.r.o., 2010, s. 266 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 642
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Pasívna vecná legitimácia v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku

V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby ...

Nútené procesné spoločenstvo v konaní, že vec patrí do dedičstva (§ 78 ods. 1 CSP)

V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ...

CSP: Absencia odvolacích dôvodov; prípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy odvolateľa

Treba rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v ...

Dôvody pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP)

Ak žalovaný, ktorý žije v obvode iného, ako miestne príslušného súdu navrhne prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti a samotný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Kandidátov na sudcov ÚS je zatiaľ 11, pribudli P. Kohút a B. Gerberyhttp://www.teraz.sk/slovensko/kandidatov-na-sudcov-us-je-zatial-11/414451-clanok.html

Návrhy na kandidátov sa môžu doručovať do pondelka 26. augusta do 12.00 h. Poslanci parlamentu ...

O post ústavného sudcu má záujem zatiaľ osem uchádzačovhttp://www.teraz.sk/slovensko/o-post-ustavneho-sudcu-ma-zaujem-zat/414303-clanok.html

Návrhy na kandidátov sa môžu doručovať do pondelka 26. augusta do 12.00 h.

Smer-SD chce zrušiť súdne poplatky v pracovnoprávnych sporochhttp://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-chce-zrusit-sudne-poplatky-v/414276-clanok.html

Novela zákona by v prípade úspešného odhlasovania v parlamente mala byť účinná od 1. ...

Smer-SD chce upraviť vymáhanie a podmienky náhradného výživnéhohttp://www.teraz.sk/ekonomika/smer-sd-chce-upravit-vymahanie-a-podmi/414266-clanok.html

V súčasnosti podľa platného zákona sú stanovené viaceré podmienky pri náhradnom výživnom.

Občianske preukazy by mali mať aj deti do 15 rokov, ministerstvo navrhlo dve verzie dokladovhttps://www.webnoviny.sk/obcianske-preukazy-by-mali-mat-aj-deti-do-15-rokov-ministerstvo-navrhlo-dve-verzie-dokladov/

Do 31. decembra 2021 by každý občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR mal ...

Šéf najvyššieho súdu musí mať odborné a morálne predpoklady a Harabin to podľa Via Iuris nie jehttps://www.webnoviny.sk/sef-najvyssieho-sudu-musi-mat-odborne-a-moralne-predpoklady-a-harabin-to-podla-via-iuris-nie-je/

Najvyšší súd SR je vrcholom všeobecného súdnictva a musí ho viesť človek, ktorý má ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: