TlačPoštaZväčšiZmenši

Rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná podmienka

10.3. 2011, 18:15 |  najpravo.sk

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

(uznesenie Krajského súdu Prešov z 5. 5. 2010, sp. zn. 3CoE 29/2010)

Z rozhodnutia:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zastavil exekučné konanie v časti istiny 191,20 eur a v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 325,30 eur od 27. 07. 2008 do zaplatenia. Nepriznal trovy exekučného konania v zastavenej časti súdnemu exekútorovi JUDr. RK, Exekútorský úrad Bratislava a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo exekučné konanie zastavené.

Pri preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a priloženej zmluvy o úvere prvostupňový súd zistil, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 19. 12. 2007 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver vo výške 199,16 eur (6 000 Sk). Povinná sa zaviazala vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 191,20 eur (5 760 Sk) v 12-tich mesačných splátkach po 32,53 eur (980 Sk) počnúc dňom 22. 01. 2008. Keďže povinná bola v omeškaní s plnením svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom S .. s návrhom, aby bola povinná zaviazaná na zaplatenie istiny 337,25 eur (10 160 Sk) s 0,25 %-ným denným úrokom z omeškania zo sumy 325,30 eur (9 800 Sk) od 27. 07. 2008 do zaplatenia a trov konania. Stály rozhodcovský súd návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaná suma pozostáva z nezaplateného úveru, poplatku za jeho poskytnutie vo výške 325,30 eur (9 800 Sk) a poplatku za upomienku vo výške 11,95 eur (360 Sk).

Preskúmaním priložených listín prvostupňový súd ďalej zistil, že zmluva o úvere obsahuje záväzok povinnej zaplatiť sumu úveru zvýšenú o poplatok vo výške 191,20 eur (5 760 Sk), ktorý v zmysle bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru pozostáva z dohodnutého úroku (1/3 poplatku) a nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane všetkej administratívny s tým spojenej (2/3 poplatku). Výška poplatku za poskytnutie úveru tak činí 96 % samotného úveru. Povinná bola rozhodcovským rozsudkom zároveň zaviazaná aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 325,30 eur od 27. 07. 2008 do zaplatenia. Takýto úrok z omeškania pre prípad spoplatnenia celého dlhu je upravený v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Zmluva o úvere, ako aj Všeobecné podmienky sú predtlačené na formulári, ktoré dlžník nemá možnosť ovplyvniť ani nijako zmeniť.

Prvostupňový súd aj bez návrhu zastavil postupom podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. exekučné konanie v časti istiny 191,20 eur zodpovedajúcej poplatku za poskytnutie úveru. Výšku poplatku za poskytnutie úveru považoval vo vzťahu k samotnému úveru za rozpornú s dobrými mravmi, lebo predstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Zdôraznil, že nemožno inak hodnotiť stav, kedy poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 96 % samotného úveru.

Dohodnutý a rozhodcovským súdom priznaný úrok z omeškania predstavuje 91,25 % ročne. Takýto úrok z omeškania predstavuje podľa názoru prvostupňového súdu hrubý nepomer medzi dohodnutým a zákonným úrokom z omeškania a tým aj neprimerané zvýhodnenie oprávneného na úkor povinnej. Za jeden rok omeškania úrok z omeškania dosahuje takmer výšku istiny. Z toho vyplýva neproporcionálnosť úrokov z omeškania a nastáva tu rozpor s dobrými mravmi. Prvostupňový súd preto prijal záver, že ani vyššie uvedené riziko oprávneného pri poskytovaní úverov nemôže byť dôvodom pre takéto neprimerané úroky z omeškania, ktoré spôsobujú výraznú nerovnosť zmluvných strán. Vzhľadom na neprimeranosť priznaných úrokov z omeškania, prvostupňový súd v zmysle § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. zastavil exekučné konanie aj v časti týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne.

Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v zmysle § 251 ods. 4 O. s. p. s poukazom aj na ust. § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. O trovách exekučného konania v zastavenej časti rozhodol súd analogicky podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z.

Proti tomuto uzneseniu, a to konkrétne proti výroku o zastavení exekučného konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vec nebola správne právne posúdená. Ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Táto požiadavka materiálnej stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Uvedená požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Dohodnutú výšku úrokov z omeškania nie je možné posudzovať ako zneužitie práva, nakoľko táto nepôsobí likvidačne na dlžníka a zároveň nie je vedená zámerom veriteľa spôsobiť ujmu dlžníkovi bez toho, aby veriteľ sledoval iný záujem ako riadne splnenie dlžníkovho záväzku. Veriteľ s ohľadom na už vyššie spomínané a odôvodnené podnikateľské riziko, s ktorým vstúpil do záväzkového vzťahu, primeraným spôsobom zabezpečuje svoj záväzok. V prípade, ak by aj súd mal za preukázané, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi, mal po náležitom odôvodnení priznať úrok z omeškania v časti, v ktorej je podľa názoru súdu súladný so zákonom. Zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka nevyplýva zákaz zníženia úroku z omeškania zo strany súdu. Naviac v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd sa v konaní vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t. j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie o skutočnostiach svedčiacich záveru k akému dospel. Rozhodnutie súdu je takto založené na konštatovaní, ktoré nie je možné preskúmať pre nedostatok dôvodov v odvolacom konaní. Uvedený postup súdu zároveň zakladá odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) a písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (O. s. p.) v znení neskorších predpisov.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že odvolanie nie je opodstatnené.

Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení, na ktoré poukazuje . Nad rámec tohto zdôvodnenia odvolací súd poukazuje na ďalšie právne významné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia nedôvodná v celom rozsahu.

V predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie

- zo spotrebiteľskej zmluvy,

- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),

- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,

- pričom rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,

- na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať

a./stály rozhodcovský súd alebo všeobecný súd alebo

b./všeobecný súd; to neplatí ,ak skôr začne konanie na rozhodcovskom súde.

Uvedené skutočnosti sú zrejme zo zmluvy o úvere a viedli odvolací súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria , na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda ,či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ).

Tak ako odvolací súd poukáže v nasledujúcej časti odôvodnenia, nie je treba sa zaoberať prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s cieľom nevykonať neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože právna úprava výslovne upravuje mechanizmus nápravy zastavením exekúcie v určitých prípadoch. Napriek tomu odvolací súd pomenoval na jednej strane dôležitý záujem štátu na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia a ktorej prelomenie musí byť výnimočné (porovnaj napr. rozsudok ESĽP Zehentner v.Rakúsko, § 64, tiež Ryabykh v.Rusko) z pohľadu princípov determinujúcich právny štát (princíp právnej istoty prameniaci z konečného súdneho rozhodnutia) a na druhej strane základné právo občana – spotrebiteľa na ochranu inter alia pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica 93/13").Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie.

Je pritom na štátoch, aby si formy a metódy na dosiahnutie cieľa podľa článku 6 smernice zvolili tak, aby boli efektívne (čl. 7 ods. 1 smernice). Nekalá zmluvná podmienka – rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ v už spomínanom rozsudku ASTURCOM judikoval:

Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.

Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa ust. § 45 ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje dobrým mravom.

Podľa § 35 ZoRK rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Účinky právoplatného rozsudku v Občianskom súdnom poriadku nie sú upravené. Teória však rozoznáva dvojaké účinky právoplatnosti: tzv. formálne a tzv. materiálne. Formálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, teda že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný (suspenzívny) účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, medzi ktorými má táto právoplatnosť účinky, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku (rei iudicatae), o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom.

Kým formálna právoplatnosť je vždy bezvýnimočná, teda rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné riadnymi opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje omnoho väčšou flexibilitou. V právnom poriadku tak existujú rozhodnutia, ktoré síce sú v zásade materiálne právoplatné, ale pre určité okruhy právnych vzťahov (pre určité právne normy) sa na ne hľadí, akoby materiálne právoplatné neboli. Príkladom takejto normy je § 7 Trestného poriadku, ktorý umožňuje orgánom činným v trestnom konaní neprihliadať na materiálnu právoplatnosť rozhodnutia vydaného iným orgánom verejnej moci (napríklad aj súdom v občianskoprávnej veci), pokiaľ ide o otázku viny obvineného. Podobným príkladom je tiež ustanovenie § 21 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého sa za určitých podmienok neobnovuje manželstvo osoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, zrušením tohto vyhlásenia, teda in concreto sa prelamujú účinky materiálnej právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení vyhlásenia za mŕtveho, ktoré je inak záväzné pre každého (§ 159 ods. 2 in fine O.s.p.). Podobne napríklad v občianskom súdnom konaní § 135 ods. 1 O. s. p. umožňuje súdu neprihliadať na právoplatné rozhodnutie v blokovom konaní napriek tomu, že podľa § 84 a nasl. zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je takéto rozhodnutie inak postavené na roveň každému inému rozhodnutiu o uznaní viny za priestupok, teda je materiálne právoplatné ako každé iné priestupkové odsudzujúce rozhodnutie.

Všetky tieto normy svedčia o tom, že materiálna právoplatnosť rozhodnutí nie je bezvýnimočná, ale z vážnych dôvodov existujú z nej výnimky. Určenie týchto dôvodov a rozsahu, v akom sa na účinky materiálnej právoplatnosti nemá prihliadať, patrí zákonu, teda zákonodarcovi, a súdom nepatrí skúmať vhodnosť či nevhodnosť zákonodarcom zvoleného riešenia, pokiaľ nie je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi alebo medzinárodnými zmluvami, ktoré boli ratifikované a vyhlásené v súlade so zákonom (čl. 125 ods. 1 písm. a) a čl. 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).

Poslednú - a osobitnú - výnimku z účinkov materiálnej právoplatnosti možno vyvodiť teleologickou redukciou ustanovenia § 159 O.s.p. vo vzťahu k mimoriadnym opravným prostriedkom. Zákon totiž výslovne nerieši viazanosť súdu, rozhodujúceho o mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatnému rozhodnutiu, týmto právoplatným rozhodnutím. Ak by sa však ustanovenie § 159 O.s.p. v týchto prípadoch aplikovalo doslovne, potom by bolo prakticky vylúčené akékoľvek preskúmanie právoplatných rozhodnutí mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Súd rozhodujúci o mimoriadnom opravnom prostriedku by bol totiž - pri doslovnom výklade § 159 O.s.p. - viazaný rozhodnutím, ktoré preskúmava. Takýto výklad by však znefunkčnil, ba priamo znemožnil uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov a tým by vlastne vylúčil použitie ustanovení o dovolaní alebo obnove konania v občianskom súdnom konaní. Takéto dôsledky by však viedli k zjavnej absurdite. Preto je potrebné výkladom redukovať doslovné znenie § 159 O.s.p. tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia v zmysle tohto ustanovenia nie je viazaný súd, ktorý toto rozhodnutie preskúmava na základe mimoriadneho opravného prostriedku alebo obdobného právneho inštitútu.

Vzhľadom na už citované ustanovenie § 35 ZoRK sa vyššie uvedený výklad v plnom rozsahu vzťahuje aj na rozhodcovský rozsudok, ktorý nadobudol účinky právoplatného rozsudku súdu. I z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku tak existujú výnimky rovnako, ako z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie § 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Takýto výklad by však bol zjavne proti zreteľne vyjadrenej vôli zákonodarcu, ktorý v § 40 ZoRK zakotvil oprávnenie súdu takýto rozhodcovský rozsudok preskúmať v rozsahu tam uvedenom. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné i ustanovenie § 35 ZoRK (v spojení s § 159 O.s.p.) redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 ZoRK.

Vo vyššie uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedených výkladov účinkov materiálnej právoplatnosti by však toto ustanovenie úplne stratilo svoj význam, ktorý mu dal zákonodarca zreteľným vyjadrením v jeho texte, a to umožniť exekučnému súdu odmietnuť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ktorý vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 ZoRK.

Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 ZoRK je tak potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na zastavenie uvedené v § 268 O.s.p. (resp. súčasnom § 57 Ex. por.), či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.

Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.

Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou. V tomto smere odvolací súd poukazuje na argumenty v návrhu na zjednotenie výkladu adresovanému Občianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z januára 2009 číslo: 34842/2009-100, s ktorými sa až na časť týkajúcu sa plnenia právom nedovoleného odvolací súd stotožňuje.

Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy.

Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy (porovnaj tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10.12.2008 č. k. 3Co 67/2008). Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svûj osud".

Odvolací súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité naplánovať, sú plne namieste.

Vzhľadom na vec zásadného právneho významu odvolací súd nazrel aj do histórie a komparistiky.Za fundament pre právnu úpravu rozhodcovského konania možno považovať modelový zákon (UNCITRAL, poznámka súdu) na medzinárodné obchodné rozhodcovské konanie, pri ktorom je v omnoho väčšom rozsahu možné spoliehať sa na slobodnú vôľu strán. Oblasť spotrebiteľského práva je typická zvýšenou ochranou spotrebiteľov ako osôb subjektívne nearbitrabilných.

Niektoré štáty výraznou mierou zohľadnili tento aspekt. Osobitosti rozhodcovského konania primäli Rakúsko k prijatiu nových zásad pre arbitráž a boli výsledkom pracovnej skupiny inštitútu Ludviga Boitzmanna pre právnu prevenciu a právne písomníctvo. Táto pracovná skupina iniciovaná univ.profesorom Dr.h.c. Dr.Walterom Hochbergerom a vedená univerzitným prof. Dr. Paulom Oberhammerom pozostávajúca z vysokokvalifikovaných praktikov vypracovala obsiahly návrh na novú úpravu rakúskeho rozhodcovského konania. V dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu je uvedené, že viaceré z ustanovení primeraných pre medzinárodnú obchodnú arbitráž sú neobhájiteľné už pre priemerný subjekt práva; o to menej sú obhájiteľné pre právne vzťahy, v ktorých sa pravidelne vyskytuje znížená sloboda vôle alebo v ktorých sú zapojené osoby pod osobitnou ochranou zákona. Do úvahy prichádza jednak možnosť vylúčiť z pôsobnosti rozhodcovského konania niektoré právne odvetvia ako objektívne nearbitrabilné alebo niektoré skupiny osôb ako subjektívne nearbitrabilné. Pre oblasť spotrebiteľov je zmluvná podmienka o rozhodovaní jedným alebo viacerými rozhodcami neprípustnou časťou zmluvy, (§ 6 ods.2 in fine rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa). Rozhodcovské konanie sa akceptuje, ak si spotrebiteľ osobitne vyjednal takýto spôsob rozhodnutia sporu „len na už vzniknuté spory a akceptuje sa rozhodcovská zmluva len bez iných dojednaní so zdôraznením na poučovaciu povinnosť podnikateľa voči spotrebiteľovi, že mu bude jasný význam a dôsledky uzavretia rozhodcovskej zmluvy". Tiež sa vylúčila možnosť rozhodcovského konania na mieste, ktoré je pre spotrebiteľa nepredvídateľné alebo nie je ľahko dostupné. Odporúča sa miesto, ku ktorému ma spotrebiteľ aspoň určitý blízky vzťah. Ak tomu tak nie je a spotrebiteľ podá žalobu na štátnom súde, na rozhodcovskú zmluvu sa neprihliadne; ak na štátnom súde žaluje podnikateľ, môže súd odmietnuť žalobu (zastaviť konanie) kvôli rozhodcovskej zmluve len vtedy, ak sa na ňu spotrebiteľ odvolá. Ak spotrebiteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde, považuje sa to za odvolanie sa na rozhodcovskú zmluvu; ak však žaluje na rozhodcovskom súde podnikateľ, môže sa tento žalobou zaoberať, len ak je spotrebiteľ ochotný sa na konaní zúčastniť. Nemožno tiež obísť v rozhodcovskom konaní kogentné normy rakúskeho práva.

Odvolací súd tým nijako nechce podrobiť posúdenie predmetnej právnej veci podľa rakúskeho práva, no nechať bez povšimnutia závery vysoko kvalifikovaných odborníkov by nebolo správne. Zákon len indikatívne vypočítava okruh neprijateľných zmluvných podmienok (slovo najmä v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a súd môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku. Súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj na vzťahy, ktoré predchádzali zaradeniu zmluvnej podmienky medzi neprijateľné podmienky

priamo do zákona. Smernica 93/13 odporúčajúcim spôsobom vypočítava niektoré nekalé podmienky, pričom v prílohe sa dotýka aj rozhodcovskej doložky v štandardných zmluvách za stavu, že proces pred rozhodcom nie je právne regulovaný.

Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Uvedený problém si všímajú a na účely neplatnosti rozhodcovskej doložky dávajú do pozornosti aj odborné diskusné internetové fóra (porovnaj názor Michala Novotného, ktorý pripúšťa neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodov – spotrebiteľská zmluva, väzba medzi rozhodcovskou spoločnosťou a jednou zmluvnou stranou (zdroj www.lexformu.cz/222). Odvolací súd čerpá aj z vysokého nápadu na Krajskom súde v Prešove podobných exekučných vecí s náramne podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje odvolací súd za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre odvolací súd len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom konci republiky, porovnaj rozsudok Océano Grupo Editorial spojené prípady C – 240/98 až C – 244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Tým odvolací súd nechce nijako poprieť význam ostatných zmluvných podmienok pri posudzovaní neprijateľnosti konkrétnej zmluvnej podmienky, ba dokonca aj ich možný efekt (porovnaj Kristián Csach, Štandardné zmluvy, vydavateľstvo Aleš Čeněk, s.r.o., str. 187, tiež nepriamy účinok čl. 4 ods. 1 smernice 93/13). Odvolací súd iba chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

Za neprehliadnuteľnú nemôže neoznačiť odvolací súd úroveň rozhodcovského rozsudku z hľadiska reflektovania rozhodcu na spotrebiteľské právo. Rozhodnutie rozhodcu sa výrazne javí ako zjavne formalistické, preberajúce argumenty žalujúceho dodávateľa. Rozhodca akceptoval aj neprimeraný 96 %-tný poplatok za poskytnutý úver a 0,25% denný úrok (91,25% p. a.), ktorý odvolací súd považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku – neprimeranú sankciu. Nevysporiadal sa s vylúčením inštitútov zameraných na ochranu spotrebiteľa, a tým vlastne porušil kogentné predpisy určené na ochranu spotrebiteľa. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka alebo tzv. úver ako absolútny obchod pritom nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, medzi ktoré patria aj ust. § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd monitoruje vysoký počet exekučných vecí s obdobnými nedostatkami, napr. 3CoE 3/2010, 3CoE 9/2010, 3CoE 10/2010, 3CoE 20/2010, 3CoE 21/2010.

Odvolací súd nebude participovať na zjavnej defraudácii spotrebiteľského práva založeného rozhodcovskou doložkou. V záujme rešpektovania medzinárodnej zmluvy (čl. 7 ods. 2 Ústavy) a naplnenia cieľa Európskej únie vylúčiť zo života spotrebiteľov nekalé podmienky v spotrebiteľských vzťahoch, v záujme vyššej kvality života bežných ľudí, nevidí odvolací súd iné východisko ako záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Záver odvolacieho súdu má oporu z hľadiska historického výkladu aj v ust. § 53 ods. 4 písm. r) OZ, podľa ktorého je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom konaní.

Odvolací súd pri rozhodovaní bral do úvahy suspenzívny účinok odvolania a rozsah apelačného prieskumu (§ 206 O.s.p.). Pre prvostupňový súd však dôvody uznesenia môžu predstavovať usmernenie v ďalšom postupe.

Odvolací súd potvrdil uznesenie ako správne (§ 219 O.s.p.). Vzhľadom na vec zásadného významu odvolací súd pripustil dovolanie. Obdobná problematika nebola doposiaľ judikovaná a ani právna veda sa s ňou náležite nevysporiadala. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Preto boli splnené podmienky na zastavenie exekúcie podľa § 45 ods. 1 písm. c/ ods. 2 ZoRK. 

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1444
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Najčítanejšie (Judikatúra)

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Pasívna vecná legitimácia v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzieho pozemku

V prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby ...

Nútené procesné spoločenstvo v konaní, že vec patrí do dedičstva (§ 78 ods. 1 CSP)

V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že až do vyporiadania dedičstva ...

CSP: Absencia odvolacích dôvodov; prípustnosť odstránenia vady odvolania z vlastnej iniciatívy odvolateľa

Treba rozlišovať medzi dopĺňaním odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 3 C. s. p. a dopĺňaním odvolania o chýbajúce náležitosti v ...

Dôvody pre prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti (§ 39 ods. 2 CSP)

Ak žalovaný, ktorý žije v obvode iného, ako miestne príslušného súdu navrhne prikázanie sporu inému súdu z dôvodu vhodnosti a samotný ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Kandidátov na sudcov ÚS je zatiaľ 11, pribudli P. Kohút a B. Gerberyhttp://www.teraz.sk/slovensko/kandidatov-na-sudcov-us-je-zatial-11/414451-clanok.html

Návrhy na kandidátov sa môžu doručovať do pondelka 26. augusta do 12.00 h. Poslanci parlamentu ...

O post ústavného sudcu má záujem zatiaľ osem uchádzačovhttp://www.teraz.sk/slovensko/o-post-ustavneho-sudcu-ma-zaujem-zat/414303-clanok.html

Návrhy na kandidátov sa môžu doručovať do pondelka 26. augusta do 12.00 h.

Smer-SD chce zrušiť súdne poplatky v pracovnoprávnych sporochhttp://www.teraz.sk/slovensko/smer-sd-chce-zrusit-sudne-poplatky-v/414276-clanok.html

Novela zákona by v prípade úspešného odhlasovania v parlamente mala byť účinná od 1. ...

Smer-SD chce upraviť vymáhanie a podmienky náhradného výživnéhohttp://www.teraz.sk/ekonomika/smer-sd-chce-upravit-vymahanie-a-podmi/414266-clanok.html

V súčasnosti podľa platného zákona sú stanovené viaceré podmienky pri náhradnom výživnom.

Občianske preukazy by mali mať aj deti do 15 rokov, ministerstvo navrhlo dve verzie dokladovhttps://www.webnoviny.sk/obcianske-preukazy-by-mali-mat-aj-deti-do-15-rokov-ministerstvo-navrhlo-dve-verzie-dokladov/

Do 31. decembra 2021 by každý občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území SR mal ...

Šéf najvyššieho súdu musí mať odborné a morálne predpoklady a Harabin to podľa Via Iuris nie jehttps://www.webnoviny.sk/sef-najvyssieho-sudu-musi-mat-odborne-a-moralne-predpoklady-a-harabin-to-podla-via-iuris-nie-je/

Najvyšší súd SR je vrcholom všeobecného súdnictva a musí ho viesť človek, ktorý má ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Bulletin slovenskej advokácie 7-8/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 6-7/2019

Justičná revue 6-7/2019

Časopis pre právnu prax.

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Verejné obstarávanie – právo a prax 3/2019

Dvojmesačník plný odborných informácií monitoruje aktuálne dianie v oblasti verejného ...

Justičná revue 5/2019

Justičná revue 5/2019

Časopis pre právnu prax.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 1/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Bulletin slovenskej advokácie 6/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

PoUtStŠtPiSoNe
: