Núdzový stav inšpiroval k novele Trestného zákona

Na rokovanie vlády Slovenskej republiky bol zo strany Ministerstva spravodlivosti SR predložený návrh novely Trestného poriadku, ktorý bol na pondelkovom rokovaní vlády aj schválený.

Dôvody novelizácie

V súvislosti s aktuálnou situáciou, ktorá nastala po vyhlásení núdzového stavu vládou Slovenskej republiky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti možno podľa ministerstva konštatovať, že pre naplnenie účelu právnej úpravy ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov, je potrebné, aby existovali zákonné mechanizmy pre vynútenie splnenia povinností uložených opatreniami orgánov verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti. Štandardným nástrojom je aj trestnoprávna zodpovednosť, najmä vo význame jej prevenčného pôsobenia (generálna prevencia). Nakoľko je v súčasnom právnom poriadku Slovenskej republiky trestná zodpovednosť za neplnenie takto uložených povinností nejasná, je potrebné jej exaktné vyjadrenie v Trestnom zákone. Stav, kedy niet sankčného mechanizmu, ktorý by normami trestného práva riešil porušovanie povinností ukladaných opatreniami orgánov verejnej moci na obranu a zachovanie bezpečnosti štátu za krízovej situácie, nie je s ohľadom na význam chráneného záujmu, ktorým je bezpečnosť štátu v zmysle označeného ústavného zákona, žiaduci.

Nová skutková podstata trestného činu

Do Trestného zákona navrhuje ministerstvo vložiť novú skutkovú podstatu trestného činu, ktorá by mala vyzerať nasledovne:

§ 290a

Porušovanie povinností za krízovej situácie

(1) Kto za krízovej situácie odoprie vykonať alebo úmyselne nevykoná povinnosť uloženú orgánmi verejnej moci na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, alebo

b) závažnejším spôsobom konania.

Znaky novej skutkovej podstaty

Skutková podstata nadväzuje na ústavnú úpravu v ústavnom zákone č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Preto čiastočne preberá jeho terminológiu pri definovaní jeho znakov, ktorým je „obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov" (čl. 1 ods. 2 cit. citovaného ústavného zákona).

Ďalším znakom skutkovej podstaty je odopretie vykonať alebo úmyselne nevykonať povinnosť uloženú na obranu štátu a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov, a to bez ohľadu či ústavným zákonom (č. 227/2002 Z. z.) alebo na jeho základe. V tomto prípade ide o povinnosti, ktoré ukladá orgán verejnej moci.

Zdroj: www.rokovania.sk
Ilustračné foto: www.sxc.hu