MS SR priebežne dopĺňa výklad k otázkam rekodifikácie

Ministerstvo spravodlivosti SR v súvislosti s rekodifikáciou civilného procesného práva ponúka odbornej verejnosti svoj výklad k ustanoveniam nových kódexov. Odpovede na najčastejšie výkladové otázky ponúka na svojom webe.

Ministerstvo spravodlivosti SR však zároveň dodáva, že „výklad Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky má výlučne nezáväzný charakter a nenahrádza právny názor vyslovený príslušným súdom, ktorý je jediným orgánom príslušným na interpretáciu ustanovení právnych predpisov v rámci ich aplikácie pri rozhodovacej činnosti v konkrétnom konaní.“

Aktuálny zoznam najčastejšie kladených otázok s odpoveďami

Pozrite si aktuálne doplnený výklad MS SR k jednotlivým otázkam týkajúcim sa Civilného sporového poriadku:

• ZASTÚPENIE: Ak sa začalo konanie podľa OSP a účastník má zástupcu, ktorý nie je advokátom (tzv. všeobecný zástupca), môže tento zástupca konať aj od 01.07.2016?

Zástupca zvolený do 30. júna 2016 môže stranu zastupovať v konaní aj po 1. júli 2016, ak ide o spor, resp. konanie, v ktorom je takéto zastúpenie prípustné. Po 1. júli 2016 môže „všeobecný zástupca“ konať len v prípadoch podľa 89 CSP. Ak ide o spor podľa § 90 CSP zastúpenie všeobecným zástupcom sa nepripúšťa. Ak ide o spor podľa § 91 CSP je prípustné zastúpenie len osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

• SPOROVÉ STRANY: Ako postupovať v prípade, keď pred 1.7.2016 vystupoval na strane sporu vedľajší účastník a konanie stále trvá?

Subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť. Tento subjekt môže po 01.07.2016 vystupovať v konaní

a) ako osobitný subjekt v súlade s § 95 CSP – do konania môže byť pribratý iba na základe rozhodnutia súdu, ak s tým strana súhlasí

b) ako všeobecný zástupca v súlade s § 89 CSP.

• PROCESNÉ ÚKONY SÚDU: Do akého súdneho registra sa zapisujú námietky nedostatku právomoci podľa § 5 CSP?

Námietky podľa § 5 CSP sa vždy uplatňujú v prebiehajúcom konaní. Nezapisujú sa do osobitného registra, sú súčasťou prebiehajúceho konania (§ 156 ods. 1, tretia veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy: „Ďalšie podania vzťahujúce sa na vec už zapísanú do súdneho registra sa len pripoja k súdnemu spisu v tej istej veci.“).

• PROCESNÉ ÚKONY SÚDU: Ako má súd poučovať subjekt konania, ak vytýči termín pojednávania pred 30. júnom 2016 na dátum po účinnosti CSP? Je potrebné subjekt znovu poučiť podľa CSP, alebo bude poučenie podľa OSP postačujúce?

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované. Keďže nové procesné kódexy prinášajú pre strany (rovnako i pre súd) nové procesné práva a povinnosti, o týchto strany ešte poučené neboli. Strany treba poučiť v rozsahu, v akom sa ich procesné práva a povinnosti k 1. júlu 2016 menia.

• PROCESNÉ ÚKONY SÚDU: Kedy je súd povinný vyhotovovať zvukový záznam?

Súd je povinný vyhotovovať záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku vždy keď koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie (§ 98 CSP), pričom subsidiárne ponecháva možnosť klasickej zápisnice, najmä na základe procesnej ekonómie, vhodnosti a účelnosti konania podľa posúdenia súdu (§ 99 CSP).

• PROCESNÉ ÚKONY SÚDU: Čo znamená pojem „bezodkladne“? Používa sa to na mnohých miestach v nových procesných kódexoch.

Pojem bezodkladne je potrebné interpretovať vo význame „ihneď“. Bližší výklad pojmu bezodkladne možno vyvodiť z bohatej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Aj v prípade, ak v CSP nie je ustanovená lehota na rozhodnutie, alebo vykonanie procesného úkonu, mal by súd konať bezodkladne, ak je to objektívne možné. [pozri napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 135/09, ďalej napr. I. ÚS 251/2015, I. ÚS 381/2015 a iné; z právnej teórie napr. Ovečková, O. Určenie lehoty všeobecným spôsobom (legislatívne, výkladové a aplikačné problémy). Bulletin slovenskej advokácie, 2014, roč. 20, str. 32 – 40].

• DORUČOVANIE: Vyžaduje sa na prijímanie písomností splnomocnencom podľa § 109 ods. 1 (CSP) osobitné plnomoc. pre dané konanie, alebo stačí plnomoc. na preberanie pošty podľa § 33 ods. 1 písm. a) zák. č. 324/2011 Z. z. a Poštových podmienok?

Ustanovenie § 109 CSP je určené predovšetkým na ochranu práv adresáta a jeho cieľom je zveriť preberanie zásielok len subjektom, ktoré na to adresát výslovne splnomocnil alebo poveril. Na tento účel postačuje akékoľvek splnomocnenie, ktoré obsahuje predpísané náležitosti. Práve k zmareniu ochrany práv adresáta by mohlo viesť, ak by sa vyžadovalo pre každé konanie samostatné (špeciálne) splnomocnenie alebo poverenie, keďže adresát najmä ako žalovaný až do doručenia písomnosti súdu o konaní nemá vedomosť.

• DORUČOVANIE: Aká má byť forma oznámenia o podanej žalobe, ktoré má byť zverejnené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v zmysle § 116 ods. 2 CSP?

V otázke zverejňovania Oznámenia o podanej žalobe vyvesenej na verejne prístupnej úradnej tabuli súdu, pokiaľ ide o formu tohto oznámenia, je problematika riešená v § 141 novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016.

• DORUČOVANIE: Na akú adresu má súd doručovať písomnosti, ak má adresát popri trvalom pobyte evidovaný aj prechodný pobyt?

Súd doručuje na obe uvedené adresy, nakoľko strana v záujme prevencie uviedla v Registri obyvateľstva SR, že sa zdržiava na oboch týchto adresách (trvalého aj prechodného pobytu). Z pohľadu doručovania druhej a ďalšej písomnosti bude následne určujúce, na ktorej z dvoch adries si adresát písomnosť prevezme – na danú adresu by mal totiž súd doručovať všetky svoje ďalšie písomnosti

• LEHOTY: Pri odpustení zmeškania lehoty podľa § 122 CSP je potrebné účastníka poučiť o nutnosti uviesť dôvody zmeškania lehoty?

V zásade je vhodné poučiť strany v konaní o možnosti odpustenia zmeškania lehoty, ak už ale strana lehotu zmeškala, súd nemá možnosť ju poučovať.

• PODANIE: Musí byť podanie, v ktorom žalobca podstatne mení alebo dopĺňa rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe označené ako „návrh na zmenu žaloby“? Je toto označenie podmienkou na to, aby ho súd posúdil ako návrh na zmenu žaloby?

Podľa § 124 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak súd usúdi, že ide o návrh na zmenu žaloby (v dôsledku uvedenia podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe), bude postupovať podľa § 140 a nasl. CSP, a to aj vtedy, ak toto podanie nebude označené ako návrh na zmenu žaloby.

• ŽALOBA A DISPOZIČNÉ PROCESNÉ ÚKONY: Ako bude znieť výrok, ktorým súd rozhoduje o zmene žaloby, ak došlo k podstatnej zmene alebo doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP)?

O prípustnosti zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP rozhoduje súd uznesením. Výrok uznesenia musí obsahovať informáciu o tom, či sa zmena žaloby na základe podania žalobcu (s uvedením dátumu podania a spisovej značky) pripúšťa alebo nepripúšťa. Z odôvodnenia by malo vyplývať, že súd podanie žalobcu posúdil ako zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, z akých dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a ostatné štandardné náležitosti.

• POJEDNÁVANIE: Ak sa odročí pojednávanie na vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP, je potrebné o odročenom pojednávaní vyhotovovať záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku podľa § 98 ods. 1 CSP?

Podľa § 98 CSP sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie. Vyhlásenie rozsudku možno považovať za procesný úkon, pri ktorom súd koná so stranou, a to aj v prípade, ak bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP. O tomto procesnom úkone sa teda vyhotovuje záznam.

• DOKAZOVANIE: Výsluch strany je možné vykonať len na návrh, alebo aj vtedy, ak ho žiaden subjekt nenavrhol? (§ 178 a § 195 CSP)

Výsluch strany je jedným z dôkazných prostriedkov podľa § 187 CSP a je možné ho vykonať len na návrh strany. Je to výrazom dispozičného princípu a princípu formálnej pravdy, ktorá je typická pre civilný proces po 1. júli 2016.

Súd môže v prípade nejasného alebo neúplného tvrdenia požiadať stranu o dodatočné vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP). Žiadosť o dodatočné vysvetlenie nie je podmienená návrhom strany na vykonanie dôkazu, súd je oprávnený požadovať vysvetlenie kedykoľvek podľa svojho uváženia, napríklad pri predbežnom prejednaní sporu, výsluchu strany alebo pri iných procesných úkonoch.

• DOKAZOVANIE: Ako postupovať, ak žalobca a žalovaný uvádzajú rôznu hodnotu nehnuteľnosti alebo rôznu výšku bezdôvodného obohatenia a nenavrhnú k tomu žiadne dokazovanie?

Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese (§ 150 ods. 1 CSP). Ak žalobca niektorú z týchto povinností nesplní, je procesnou sankciou strata sporu.

V situácii, ak napr. obe strany uvádzajú hodnotu nehnuteľnosti s drobným rozdielom – 10.000 eur a 10.500 eur alebo žalovaný žiadnu sumu neuvádza, obe strany sa zhodujú v cene nehnuteľnosti v rozsahu 10.000 eur (§ 186 ods. 2 CSP). Ak sa žalobcovi nepodarí preukázať tvrdenú cenu nehnuteľnosti, súd by mal vychádzať zo sumy vo výške, v ktorej sa tvrdenia strán zhodujú (pokiaľ nejde o spor, v ktorom je obrátené dôkazné bremeno, napr. v antidiskriminačných sporoch). Súd v týchto prípadoch nemôže nariadiť dokazovanie z úradnej moci.

V prípade, ak by strany podložili svoje tvrdenia znaleckými posudkami, ktorými by bola určená rozdielna hodnota, súd by mal nariadiť konfrontáciu znalcov na odstránenie rozporov zo znaleckých posudkov.

• SÚDNE ROZHODNUTIA: Majú sa aj jednotlivé ustanovenia paragrafov v odôvodnení rozsudku číslovať ( § 220 ods. 4 CSP)?

CSP neupravuje formálnu stránku rozhodnutí do takých podrobností, k akým smeruje položená otázka. Je tak výslovne na úvahe sudcu, či relevantné ustanovenia uvedie v jednom odseku rozhodnutia a očísluje len tento odsek, alebo každé ustanovenie právneho predpisu uvedie v osobitnom odseku a očísluje každý z týchto odsekov.

• SÚDNE ROZHODNUTIA: Môže vydať vyšší súdny úradník uznesenie, proti ktorému je prípustné odvolanie?

Vyšší súdny úradník môže vydať iba rozhodnutie, na vydanie ktorého ho oprávňuje zákon a súčasne platí, že vyšší súdny úradník nemôže vydať rozhodnutie, proti ktorému zákon pripúšťa odvolanie alebo kasačnú sťažnosť.

• SÚDNE ROZHODNUTIA: Akou formou rozhodnutia rozhodne súd v prípade schválenia zmieru?

O schválení zmieru súd rozhoduje uznesením.

• SÚDNE ROZHODNUTIA: Aké náležitosti má obsahovať rozsudok, ktorý bol vyhlásený pred 01.07.2016, ale súd ho vyhotoví až po 01.07.2016?

Každé rozhodnutie súdu vyhotovené po 01.07.2016 bude mať náležitosti podľa § 220 a nasl. CSP.

• TROVY KONANIA: Treba pri zastavení konania zisťovať, kto zastavenie konania procesne zavinil? Možno použiť § 255 ods. 2 CSP, ak súd konanie zastaví a nikto zastavenie nezavinil?

V zásade, aj pri zastavení konania treba rozhodnúť o náhrade trov konania, teda treba zisťovať procesné zavinenie zastavenia konania. Ak súd zistí, že žiadna zo strán zastavenie konania nezavinila, rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (§ 256 CSP a contrario).

• TROVY KONANIA: Má strana zákonnú povinnosť vyúčtovať súdu trovy konania?

Strana nemá povinnosť trovy vyčísliť, súd však môže strane uložiť povinnosť vyčísliť trovy konania (§ 150 ods. 2 CSP). Ak strana trovy nevyčísli, vychádza súd z obsahu spisu.

• TROVY KONANIA: Akým spôsobom rozhoduje súd o trovách konania? Vzťahuje sa tento postup aj na exekučné konanie?

V súlade s § 262 ods. 1 rozhoduje o nároku na náhradu trov konania súd, aj bez návrhu, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Následne, v druhom kroku, v súlade s ods. 2 citovaného ustanovenia CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Uvedené sa pritom analogicky, v súlade s § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, uplatňuje aj na exekučné konania.

• TROVY KONANIA: Ako má znieť výrok rozsudku o nároku na náhradu trov konania, ak strane nevznikli žiadne trovy alebo boli protistranou uhradené?

V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, je potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu a následne v odôvodnení uviesť, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať, s ohľadom na skutočnosť, že už boli uhradené.

• TROVY KONANIA: V ktorom štádiu konania rozhodne súd o nároku znalca na znalečné resp. svedka na svedočné?

O všetkých trovách konania (teda aj o znalečnom či svedočnom) rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, v zmysle § 262 ods. 1 CSP. Výnimku predstavuje iba vyplatenie preddavku znalcovi na predpokladané náklady znaleckého dokazovania podľa § 253 ods.2 CSP.

• TROVY KONANIA: Akým spôsobom má súd po 1.7.2016 postupovať a rozhodovať o náhrade trov štátu v konaniach začatých pred 1.7.2016, ak v nich vznikli trovy štátu, ktoré nie sú kryté preddavkami a v súčasnosti sa v CSP nenachádza ustanovenie o trovách štátu?

O samotnej náhrade trov dôkazu (nároku a výške) súd osobitne nerozhoduje, rozhodne však o nej osobitným výrokom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Osobitný výrok je potrebný nielen z dôvodu prehľadnosti, ale aj z dôvodu možnosti podania opravného prostriedku (odvolania proti výroku o nároku) resp. sťažnosti (proti výške).

O náhrade trov konania štátu, ktoré vznikli za účinnosti OSP, rozhodne súd po 1.7.2016 podľa výsledku konania podľa § 255 či § 256 CSP v spojení s § 253 CSP a § 470 ods. 2 CSP s tým, že o samotnom nároku rozhodne sudca a o výške súdny úradník.

• SKRÁTENÉ KONANIA A ROZHODNUTIA: Ak súd dospeje k záveru, že návrh na vydanie platobného rozkazu je sčasti legitímny, no spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, je možné vydať platobný rozkaz alebo súd podľa § 299 CSP platobný rozkaz nevydá?

§ 299 CSP prevzal ust. § 172 ods. 9 OSP. Tak ako doteraz súd platobný rozkaz vydať nemôže, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.

• SKRÁTENÉ KONANIA A SKRÁTENÉ ROZHODNUTIA: Aký je procesný postup v prípade, ak bol platobný rozkaz vydaný a doručený podľa ustanovení OSP a navrhovateľ vzal celý návrh späť po 01.07.2016?

V prípade, ak po 01.07.2016 došlo k späťvzatiu návrhu na vydanie platobného rozkazu, môže o ňom súd, ktorý platobný rozkaz vydal, rozhodnúť, avšak iba do uplynutia lehoty na podanie odporu voči platobnému rozkazu, t.j. do okamihu, kedy by platobný rozkaz mohol nadobudnúť právoplatnosť (ak by súčasne proti nemu nebol podaný aj odpor).

Ak o späťvzatí návrhu na vydanie platobného rozkazu nestihne súd rozhodnúť do uplynutia lehoty na podanie odporu, platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a podané späťvzatie návrhu na vydanie platobného rozkazu nevyvolá žiadne právne účinky.

• SKRÁTENÉ KONANIA A SKRÁTENÉ ROZHODNUTIA: Ak je vydaný platobný rozkaz iba na časť uplatnenej pohľadávky, ako rozhodovať o trovách konania?

Súd v platobnom rozkaze rozhodne o trovách konania v súvislosti s uplatnením priznaného nároku; o zvyšných trovách konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

§ 265 ods. 1 CSP počíta s možnosťou rozhodnúť aj o časti uplatnenej pohľadávky, pričom zakaždým ukladá povinnosť rozhodnúť o trovách. Ide o rovnakú úpravu, ako obsahoval § 172 OSP.

• SKRÁTENÉ KONANIA A SKRÁTENÉ ROZHODNUTIA: Je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sú splnené predpoklady podľa § 274 CSP, ale žalovaný sa k veci už skôr vyjadril?

Aj ak žalovaný už zaslal písomné vyjadrenie po doručení žaloby alebo žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu, ten bol zrušený a bolo nariadené pojednávanie, je možné rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, ak sú splnené predpoklady na jeho vydanie. Rozsudok pre zmeškanie je procesná sankcia za porušenie procesných povinností strany.

• NEODKLADNÉ OPATRENIA: Podľa § 337 CSP, súd v uznesení, ktorým nariadil neodkladné opatrenie a povinnosť podať žalobu vo veci samej neuložil, poučí strany o možnosti podať žalobu vo veci samej. Musí súd toto poučenie uviesť vo výroku rozhodnutia?

Áno, poučenie v zmysle § 337 ods. 1 a 2 CSP je súčasťou výrokovej časti súdneho rozhodnutia.

• ODVOLANIE: Aká je lehota na rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní?

Jedným z nosných princípov CSP je princíp arbitrárneho poriadku (čl. 10 CSP), ktorý neobmedzuje sudcov lehotami, avšak sudca musí dbať aj na ostatné princípy CSP, ako je napr. princíp hospodárnosti konania. Z uvedeného vyplýva, že súd zásadne nemá zákonom určenú lehotu na rozhodnutie o odvolaní ale musí dbať aj na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania a povahu daného konania.

• SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA: Aký procesný predpis sa použije na konanie, ktorého predmetom je zmenka?

Ak ide o nárok zo zmenky, ktorý sa uplatňuje v „klasickom“ konaní, teda nie formou návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, po 1. júli 2016 sa na konanie použije CSP.

Ak ide o návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, podľa § 471 ods. 2 CSP sa tieto konania dokončia podľa doterajších predpisov, teda podľa OSP.

§ 372y OSP znie:

„Prechodné ustanovenie k úpravám účinným dňom vyhlásenia

(1) Ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona.

(2) Ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do dňa účinnosti tohto zákona, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.

(3) Ustanovenie o možnosti uloženia pokuty podľa § 243b ods. 7 druhá veta sa použije len na dovolania podané po účinnosti tohto zákona.“

Zákon č. 438/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bol vyhlásený dňa 23.12.2015.

Na konania o zmenkovom platobnom rozkaze sa použijú ustanovenia OSP účinné od 23.12.2015. Ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do 22.12.2015, súd postupuje podľa OSP v znení do 22.12.2015. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, ktorý nebol doručený niektorému z odporcov do 22.12.2015, súd vo vzťahu k tomuto odporcovi zruší a nariadi pojednávanie.

Odborníci čakajú na vaše otázky

Ak máte otázky týkajúce sa rekodifikácie procesného práva, môžete ich zasielať na e-mailovú adresu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, na ktorej je možné sa dotazovať k výkladu jednotlivých ustanovení nových procesných kódexov: rekodifikacia.proces@justice.sk​

prípadne môžete osloviť aj odborníkov z redakcie portálu najprávo.sk na e-mailovej adrese: najpravo.sk@gmail.com .

Najčastejšie kladené otázky na webe MS SR nájdete TU.

Zdroj: MS SR
Ilustračné foto: najprávo.sk