Návrh nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) je prepracovaným znením nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 („nariadenie Brusel IIa“). Nariadenie Brusel IIa je základom justičnej spolupráce v rodinných veciach a upravuje právomoc a uznanie a výkon rozhodnutí (i) v manželských veciach a (ii) vo veciach rodičovských práv a povinností vrátane úpravy rodičovských únosov detí. Nariadenie platí vo všetkých členských štátoch s výnimkou Dánska. Nariadenie nadobudlo účinnosť v auguste 2004 a uplatňuje sa v členských štátoch EÚ (okrem Dánska) od 1. marca 2005.
Komisia po desiatich rokoch zhodnotila jeho fungovanie v praxi a zvážila potrebné zmeny a doplnenia k tomuto nástroju.
Navrhované zmeny v justičnej spolupráci v rodinných veciach
Cieľom návrhu je odstrániť zostávajúce prekážky voľného pohybu súdnych rozhodnutí v súlade so zásadou vzájomného uznávania, zrýchliť postupy a zároveň zlepšiť ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa. V súvislosti s manželskými vecami neboli identifikované vážnejšie nedostatky, a preto táto oblasť zostáva viac-menej nezmenená. Úpravy sú len technického charakteru a majú za cieľ vyjasniť niektoré ustanovenia.
Vo veciach rodičovských práv a povinností bolo identifikovaných šesť hlavných nedostatkov, ktoré má za cieľ navrhovaná úprava odstrániť.
- Prvým nedostatkom je postup pri návrate dieťaťa. Ide o prípady rodičovských únosov detí, kedy má čas kľúčový význam. Navrhovaná úprava nemení filozofiu doterajšej úpravy, jej cieľom aj naďalej zostáva predchádzanie rodičovským únosom a v prípade, že k nemu dôjde, zabezpečiť rýchly návrat do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa.
- Druhým identifikovaným nedostatkom je umiestnenie dieťaťa v inom členskom štáte, kedy v praxi dochádza k situáciám, že deti sú umiestňované už pred udelením súhlasu druhého štátu. Navrhovaná úprava objasňuje proces udelenia súhlasu a stanovuje lehotu.
- Tretím identifikovaným nedostatkom je požiadavka vyhlásenia vykonateľnosti ako podmienka výkonu rozhodnutia. Táto požiadavka zostáva prekážkou voľného pohybu rozsudkov a rovnako prináša náklady pre občanov a prispieva k prieťahom v konaní. Navrhovaná úprava ruší túto povinnosť, zároveň však zachováva možnosť pre odporcu namietať uznanie rozhodnutia, resp. výkon rozhodnutia z dôvodov taxatívne vymedzených v nariadení.
- Štvrtým identifikovaným problémom sú interpretačné rozpory vo výklade dôvodu neuznania pokiaľ ide o výsluch dieťaťa (čl.23 písm. b) nariadenia). Problémy vznikajú v dôsledku toho, že členské štáty majú iné pravidlá upravujúce vypočutie dieťaťa. Navrhovaná úprava zakotvuje povinnosť vypočuť dieťa a prihliadnuť na jeho názor v konaní a zároveň sa vypúšťa tento dôvod neuznania. Cieľom je, aby uznanie a výkon rozhodnutí neboli zamietané len z dôvodu odlišností pri výsluchu dieťaťa vo vnútroštátnych poriadkoch.
- Piatym identifikovaným problémom je faktický výkon rozhodnutí. Navrhovaná úprava aj naďalej ponecháva v značnej miere výkon rozhodnutí na vnútroštátnej úprave a výkon harmonizuje len minimálne. Úprava stanovuje lehotu na výkon rozhodnutia a možnosť pre súd vydať predbežne vykonateľné rozhodnutie čím sa sleduje zrýchlenie konania. Zároveň chráni záujem dieťaťa zakotvením možnosti za určitých okolností zamietnuť výkon rozhodnutia.
- Posledným identifikovaným problémom je spolupráca medzi ústrednými orgánmi, a to najmä z dôvodu nejasného znenia ustanovenia stanovujúceho pomoc medzi ústrednými orgánmi. Navrhovaná úprava špecifikuje úlohy ústredných a iných orgánov.
Zastupovanie dieťaťa
Okrem iného návrh rozširuje právomoc súdu v konaniach o rodičovských právach a povinnostiach v prípadoch predbežných otázok, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia. Preto ak je predmetom konania napríklad spor o dedičstvo, ktorý sa týka aj dieťaťa, a na zastupovanie dieťaťa v spore sa musí určiť procesný opatrovník, orgán, ktorý má právomoc v spore o dedičstvo, by mal byť oprávnený určiť opatrovníka v konaní, ktoré vedie, a to bez ohľadu na to, či má právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností podľa tohto nariadenia.
„Navrhovaná zmena je veľmi vítaná, pretože odstraňuje jeden z najproblematickejších aspektov slovenskej justičnej praxe pri aplikácii nariadenia: otázku ustanovovania kolízneho opatrovníka v konaniach vylúčených z pôsobnosti nariadenia (dedičské konania a konania o určenie rodičovstva). V dôsledku odlišnej praxe členských štátov bola v niektorých prípadoch situácia právne neriešiteľná. Podľa navrhovanej úpravy bude kolízneho opatrovníka môcť ustanoviť súd, ktorý koná aj vo veci, ktorá nespadá do rozsahu pôsobnosti nariadenia. V súlade s § 160 CMP by o schválení právneho úkonu za maloletého dediča v súvislosti s konaním o dedičstve rozhodoval súd konajúci o dedičstve.“ uvádza ministerstvo vo svojom stanovisku.
Výsluch dieťaťa
Nové ustanovenie zakotvuje povinnosť pre príslušný orgán vypočuť dieťa, ktoré je schopné sformulovať svoje názory a priložiť náležitý význam týmto názorom primerane veku a vyspelosti dieťaťa. Uvedené musí byť zdokumentované aj v rozhodnutí. Návrh ponecháva nedotknuté pravidlá a prax členských štátov, pokiaľ ide o spôsob vypočutia dieťaťa, osobu, ktorá má dieťa vypočuť alebo kde má byť dieťa vypočuté, ale vyžaduje sa vzájomné uznávanie medzi právnymi systémami. Dôsledkom zakotvenia tejto povinnosti je, že dôvod neuznania uvedený v čl. 23 písm. b) súčasného znenia sa vypúšťa. Cieľom je, aby rozdiely členských štátov v spôsobe vypočúvania dieťaťa neboli dôvodom na neuznanie rozhodnutí.
„S návrhom možno súhlasiť. Návrh je aj v súlade s CMP ktorý rovnako zakotvuje povinnosť pre súd prihliadnuť na názory maloletého, ktorý je schopný vyjadriť svoje názory. Uvedené rovnako vyplýva aj z Dohovoru o právach dieťaťa, ktorého signatári sú všetky členské štáty. Povinnosť vypočuť dieťa a zobrať do úvahy jeho názory by mala posilniť postavenie dieťaťa v konaní a zabrániť situáciám, kedy niektoré štáty rozhodli v konaní bez vypočutia dieťaťa.“ konštatuje ministerstvo.
Celé stanovisko si prečítajte TU.
Zdroj: slov-lex.sk
Ilustračné foto: najprávo.sk (EH)