Okresný súd v Děčíne prerušil konanie v konkrétnej veci a predložil Ústavnému súdu Českej republiky návrh na zrušenie časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá znie „ak zmešká žalovaný... prvé pojednávanie, ktoré sa vo veci konalo, ... môže súd rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie".
Hlavným argumentom navrhovateľa bola skutočnosť, že rozsudok pre zmeškanie možno vydať len v prospech žalobcu, avšak žalovaný takúto výsadu nepožíva. Tým je podľa navrhovateľa žalovaný postavený do podstatne nevýhodnejšej situácie než žalobca, čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov.
Zásada minimálnych zásahov do zákona
Plénum Ústavného súdu ČR dospelo k záveru, že nepristúpi ku zrušeniu inštitútu rozsudku pre zmeškanie (tzv. kontumačný rozsudok) v Občianskom súdnom poriadku.
Tento inštitút totiž nie je sám o sebe v rozpore so zásadou rovného postavenia účastníkov konania, pokiaľ súd rešpektuje materiálne podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré formulovala judikatúra Ústavného a Najvyššieho súdu. K tomuto záveru dospel aj napriek tomu, že je kontumačný rozsudok oprávnený navrhnúť len žalobca v prípade zmeškania žalovaného, nie žalovaný pri zmeškaní žalobcu. Nerovné postavenie obidvoch účastníkov má totiž presvedčivé dôvody a je možné ich vyrovnať obozretným postupom všeobecného súdu, ktorý (pri splnení formálnych podmienok uvedených v zákone) môže, ale nemusí rozsudok pre zmeškanie vydať.
Ústavný súd ČR pri svojom rozhodovaní vždy dodržiava zásadu minimálnych zásahov do zákona a zásadu zdržanlivosti a uprednostňuje ústavne konformný výklad pred zrušením príslušného ustanovenia zákona. V tomto prípade Ústavný súd ČR dospel k záveru, že možno napadnuté ustanovenie v jednotlivých prípadoch vyložiť tak, aby bola zachovaná rovnosť účastníkov, bez toho, aby bolo treba zákonnú úpravu kontumačného rozsudku rušiť.
Uvážlivosť a zdržanlivosť
Pri výklade slova „môže" v príslušnom ustanovení teda nesmie všeobecný súd postupovať formalisticky. Podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku musia byť posudzované uvážlivo a zdržanlivo, pričom v sporných a hraničných prípadoch nie je jeho vydanie namieste. Obzvlášť obozretný musí byť všeobecný súd v prípadoch, kedy by mal vydať rozsudok pre zmeškanie v situácii tzv. náhradného doručenia (doručenie fikciou).
Ďalej Ústavný súd konštatoval, že kontumačný rozsudok nesmie byť vydaný, pokiaľ bol žalovaný nejako procesne aktívny, pokiaľ sa žalovaný len omešká alebo zmešká pojednávanie z ospravedlniteľného dôvodu, pokiaľ sa žalovaný nedostaví na pojednávanie z dôvodu živelnej pohromy alebo inej neodvratnej udalosti, pokiaľ žalovaný zmešká pojednávanie z dôvodu zahltenia šikanóznymi žalobami či v iných podobných prípadoch.
Argumenty predkladateľa boli legitímne
Ústavný súd vo svojom náleze záverom zdôraznil, že argumenty predkladajúceho Okresného súdu v Děčíne boli legitímne a v zhode s názormi odborníkov na občianske právo, ktorí podporujú zavedenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Ústavný súd ČR preto apeluje na zákonodarcu, aby v budúcnosti novelizoval inštitút kontumačného rozsudku v občianskom súdnom poriadku v prospech rovného postavenia obidvoch strán sporu.
Odlišné stanoviská uplatnili sudcovia Stanislav Balík, Jan Filip, Vlasta Formánková, Vladimír Kůrka, Vladimír Sládeček a Radovan Suchánek.
Text nálezu sp. zn. Pl. ÚS 49/10 je vrátane odlišných stanovísk dostupný TU.
Autor: Vlastimil Göttinger, vedúci protokolu ÚS ČR
Zdroj: ÚS ČR
Ilustračné foto: najprávo.sk
Súvisiace články
- Čo by mohlo reálne pomôcť justícii alebo pomenovali sme to pravým menom
- NÁZOR: Rozkazné konanie na súdoch je zbytočné
- Kontumačný rozsudok
- NÁZOR: Sudcovia, neignorujte procesné právo žalobcov na skrátené rozsudky
- Prieťahy v konaní ako procesná vada konania
- Objektívna a subjektívna stránka prípustnosti odvolania
- Ochrana žalovaného v prípade vydania kontumačného rozsudku
- Odpustenie zmeškanej lehoty podľa Správneho poriadku, závažné dôvody
- Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu
- Vývoj judikatúry najvyššieho súdu
- Zachovanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti v prípade odmietnutia dovolania