Objektívna a subjektívna stránka prípustnosti odvolania

Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje ( len ) vecný aspekt tohto opravného prostriedku – či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie – či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie ( hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom ). Takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím prvostupňového súdu bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné oprávnenie ale nemá účastník, v neprospech ktorého rozhodnutie súdu nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý vo svojich právach. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho oboch stránkach jeho prípustnosti ( tak objektívnej ako aj subjektívnej ), posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. 1. 2010, sp. zn. 4Obo 130/2009)

Z odôvodnenia:

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zo dňa 29. septembra 2009 č. k. 45 Cbi 55/2002-127 určil, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 803,36 Eur ( 24 202,10 Sk ) prihlásená v konkurznom konaní vo veci úpadcu P. D. „T.", V.T., je oprávnená a zistená a je pohľadávkou 4. triedy pre účely rozvrhu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 20. septembra 2007 č. k. 45 Cbi 55/02-98 zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia 323 758,40 Sk titulom náhrady škody. Na odvolanie navrhovateľa Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 3. februára 2009 č. k. 4 Obo 18/2008- 113 rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 20. septembra 2007 č. k. 45 Cbi 55/02- 98 v časti o určenie pravosti a výšky pohľadávky 803,36 Eur zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prevyšujúcej časti rozsudok potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí konštatoval, že sa stotožnil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa, pokiaľ ide o nárok v časti náhrady škody, úrokov a ušlého zisku. V tejto časti preto rozsudok potvrdil. Odlišný názor prijal v časti nároku na podiel 803,36 Eur ( 24 202,10 Sk ), ktorý podľa obsahu považuje za nárok uplatnený podľa § 23 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v platnom znení ( ďalej len ZKV ). Vzhľadom na vyššie uvedené sa Krajský súd v Bratislave v ďalšom konaní zaoberal oprávnenosťou pohľadávky navrhovateľa vo výške 803,36 Eur. Podaním doručeným krajskému súdu dňa 20. apríla 2009 odporca oznámil, že na základe záveru rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nárok navrhovateľa v časti o určenie pravosti a výšky pohľadávky 803,36 Eur uznáva, s nárokom nazaradenie do 4. triedy. Súd preto rozhodol rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku podľa §153a) ods. 1 O. s. p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a § 150 O. s. p.