Hrozí paralýza Ústavnému súdu ČR?

Minulý týždeň, presnejšie 20. marca 2012, vypršalo desaťročné funkčné obdobie miestopredsedkyni Ústavného súdu Českej republiky Eliške Wagnerovej. Ústavný súd ČR tak od minulého týždňa zasadá v neúplnom obsadení v počte štrnásť sudcov, namiesto Ústavou predpokladaných pätnástich.

Absencia jedného či dvoch sudcov sa na činnosti Ústavného súdu bezprostredne výraznejšie neprejaví, aj keď sa nižší počet sudcov pri neustálom prílive nových ústavných sťažností a iných návrhov na začatie konania nepochybne odrazí v predĺžení priemernej doby konania pred Ústavným súdom. V júni 2012 vyprší mandát aj sudcovi Františkovi Duchoňovi, v roku 2013 však vyprší mandát ďalším ôsmym sudcom (na konci januára 2013 Jiřímu Muchovi, začiatkom júna 2013 Miroslavovi Výbornému, v auguste predsedovi Ústavného súdu Pavlovi Rychetskému, miestopredsedovi Ústavného súdu Pavlovi Holländerovi a sudcom Vojenovi Güttlerovi a Dagmar Lastoveckej, do konca roka potom eště Janovi Musilovi a Jiřímu Nykodýmovi.)

Pokiaľ by odchádzajúci sudcovia neboli v primeranej dobe nahradení novými sudcami, hrozia značné prieťahy v konaní pred Ústavným súdom na úkor účastníkov konania, prípadne úplná paralýza činnosti Ústavného súdu. Pritom aj v konaní pred Ústavným súdom majú účastníci právo na rozhodnutie v primeranej lehote podľa článku 6 európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, resp. podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd. Neodôvodnené prieťahy v konaní sa tak okrem predlžovania právnej neistoty môžu premietnuť do reálnych finančných kompenzácií, ktoré by štát musel postihnutým poskytnúť.

Podobnej situácii čelil Ústavný súd ČR v rokoch 2003 až 2005. V marci roku 2004 dokonca počet sudcov Ústavného súdu klesol na kritických 11, takže plénum Ústavného súdu muselo uznesením prerušiť všetky vtedy prebiehajúce plenárne konania do doby, než bude počet sudcov Ústavného súdu doplnený aspoň na dvanásť. Za zmienku stojí aj to, že aj prvorepublikový Ústavný súd Československej republiky zažil situáciu úplnej paralýzy v rokoch 1931 až 1938. Po uplynutí jeho prvého funkčného obdobia v roku 1931 nebola politická reprezentácia schopná dohodnúť sa na menách nových sudcov ústavného súdu dlhých 7 rokov, takže ústavný súd fakticky zanikol. Obnovený bol až na samom sklonku predmníchovskej republiky v máji 1938. Vtedajší ústavný súd síce neprejednával individuálne ústavné sťažnosti, takže dopad prieťahov s jeho ustanovením do právnych pomerov jednotlivcov nebol bezprostredný, politické a ustavnoprávne konzekvencie paralýzy činnosti ústavného súdu však boli aj tak veľmi vážne.

Autor: Tomáš Langášek, generální sekretář Ústavního soudu
Zdroj: www.usoud.cz
Ilustračné foto: www.usoud.cz