Hromadné podania sa už žalobcom neoplatia

Už 28. marca 2013 nadobudla účinnosť časť novely Občianskeho súdneho poriadku vykonaná zákonom č. 64/2013 Z. z. týkajúca sa tzv. hromadných podaní. Je nesporné, že novela reagovala na neustále sa zvyšujúci počet žalôb, ktoré niektorí žalobcovia podávajú rádovo v desiatkach až tisíckach denne skoro na každý súd, čo súdy v ich činnosti neprimerane zaťažuje a spomaľuje. Následne na predmetnú novelu zareagovalo Ministerstvo spravodlivosti novelou Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy, ktorá vyšla pod č. 105/2013 Z. z. a nadobudla účinnosť 1. mája 2013.

Nezriedka, hlavne na menších súdoch, je do vybavovania hromadných podaní jedného žalobcu zapojený skoro celý administratívny aparát súdu, čo už v poslednej dobe hraničilo takmer s paralýzou justície. Niektorí žalobcovia sa už vo svojom arogantnom prístupe ani neobťažovali zaslať svoje žaloby na miestne príslušné súdy, jednoducho zaslali všetky žaloby na jeden súd, zrejme s myšlienkou „však oni si to už postúpia tam, kde to má byť". Inak povedané, tieto subjekty si zo súdov urobili svoj bezplatný administratívny aparát.

Členovia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady SR si povedali „Dosť!" a do drobnej poslaneckej novely Občianskeho súdneho poriadku navrhli zakomponovať ustanovenie, ktoré má takéto správanie niektorých subjektov aspoň čiastočne eliminovať. Ako členovia tohto výboru uviedli, „z konania takýchto osôb je niekedy indikovaný až šikanózny výkon práva na súdnu ochranu.".

Čo sa považuje za hromadné podanie?

Citovaná novela za hromadné podanie považuje také podanie, ktoré tvorí najmenej 10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň. Čiže ak žalobca – subjekt XY podá na Okresný súd Svidník v priebehu jedného dňa minimálne 10 podaní (nemusí ísť len o žaloby, ale aj iné podania, napríklad vyjadrenia, odvolania, oznámenia o vstupe do konania a podobne), považuje sa toto jeho podanie za hromadné podanie. Horšie to však so zisťovaním hromadných podaní zrejme bude vtedy, ak bude účastník počas dňa podania podávať postupne, teda nie „v jednom balíku".

V snahe vyhnúť sa spoplatneniu budú pravdepodobne niektorí účastníci obmedzovať denný počet svojich podaní. Štylizácia ustanovenia § 42a ods. 1 OSP v časti „10 podaní doručených tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň" pripúšťa tiež ten výklad, podľa ktorého ak by aj účastník poslal poštou či kuriérom menší počet podaní v rôzne dni, avšak tieto podania sú následne doručené naraz v jeden deň, taktiež sa môže považovať jeho podanie za hromadné.

Aké účinky má podanie hromadného podania?

Pre účastníka konania podanie hromadného podania znamená, že pokiaľ podal niektoré podanie na nepríslušný súd, právne účinky spojené s podaním zostávajú zachované, len ak ide o návrh na začatie konania. Pri ostatných podaniach sa môže tomuto účastníkovi stať, že jeho podania nebudú doručené ním označenému súdu včas, za čo si však zodpovedá sám.

Prečítajte si tiež:
Dôvodovú správu k novele Občianskeho súdneho poriadku
Dôvodovú správu k novele Spravovacieho poriadku pre súdy

Podľa novej položky 20b sadzobníka súdnych poplatkov za spracovanie hromadného podania za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie sa vyrubí pod hrozbou núteného vymáhania poplatku poplatok vo výške 1 euro. Inak povedané, ak podá v jeden deň účastník 200 podaní, okrem poplatkov, ktoré sa štandardne vyrubujú v občianskom súdnom konaní bude naviac povinný zaplatiť poplatok 200 eur. Je irelevantné, či tých 200 podaní bolo žalôb, vyjadrení či iných podaní. Podstatné je len to, že toto podanie bolo posúdené ako hromadné. Poplatková povinnosť tu vzniká už samotným podaním hromadného podania.

Podľa judikatúry sa vecné oslobodenie účastníka občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 zákona o súdnych poplatkoch vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh (§ 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch), za odvolanie, dovolanie, návrh na obnovu konania, výkon rozhodnutia a exekúciu (§ 4 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch). Viď uznesenie Ústavného súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. II. ÚS 124/2011. Pri osobnom oslobodení podľa § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch je podľa nášho názoru subjekt oslobodený od všetkých súdnych poplatkov vrátane poplatku za hromadné podanie, čo vyplýva z jednoznačnej štylizácie úvodnej časti vety odseku 2 „od poplatku sú oslobodení...", pričom sa nijako nešpecifikuje, že by tam uvedené subjekty mali byť oslobodené len ohľadom poplatkov vyrubovaných v rámci občianskeho súdneho konania.

Ako bude postupovať súd?

Súd, ktorý príjme hromadné podanie, pridelí na vlastné konanie iba tie podania, ktoré sú mu výslovne adresované a ostatné podania prípisom odošle súdu, ktorý v podaní určil sám účastník. V tomto prípade ide o technický úkon súdu, ktorý súd urobí elektronickými prostriedkami, ak je hromadné podanie podané elektronickými prostriedkami. Osobitný procesný režim bude pritom dopadať na všetky podania adresované súdu, ktoré budú spĺňať podmienku hromadného podania a budú doručené súdu odlišnému od toho, ktorý určil v podaní účastník. Pokiaľ ide o právne účinky, ako sme už uviedli, zákon jednoznačne vymedzuje, že právne účinky spojené s doručením podania súdu zostávajú zachované výhradne v prípade podania, ktoré je svojím obsahom návrhom na začatie konania.

Čiže postup súdu je nasledovný:

• Zistenie počtu podaní tvoriacich hromadné podanie a spracovanie zoznamu podaní tvoriacich hromadné podanie v členení na podania tvoriace hromadné podanie určené na odoslanie inému súdu a na podania určené na zapísanie do príslušného súdneho registra.
• Lustrácia na účely zistenia skutočnosti, či hromadné podanie obsahuje podania, ktoré sa majú považovať za rovnopisy už zapísaných podaní na súde, ktorý vykonáva lustráciu (vykonáva sa na súde, ktorému bolo doručené hromadné podanie pre tie podania tvoriace hromadné podanie, ktoré sú adresované tomuto súdu).
• Zapísanie podaní, ktoré sú návrhom na začatie konania do príslušných registrov v podateľni prostredníctvom aplikácie (vykoná sa v spolupráci s podateľňou súdu),
• Založenie podaní, ktoré tvoria hromadné podanie do príslušných súdnych spisov, ak nie sú návrhom na začatie konania alebo ak sa majú považovať za rovnopisy už zapísaných podaní (vykoná sa v spolupráci s príslušnými súdnymi oddeleniami; ak ide o rovnopisy podaní aj s poznámkou "Rovnopis doručený v rámci hromadného podania dňa" spolu s dátumom jeho doručenia.)
• Odoslanie podaní tvoriacich hromadné podanie inému súdu (vykonáva sa prípisom, ktorého prílohou sú tieto podania, a to pod spisovou značkou hromadného podania zaevidovaného v správnom registri; v prípise sa uvedie dátum doručenia hromadného podania, počet a zoznam odosielaných podaní. Ak sa podania odosielajú elektronickými prostriedkami, prípis sa odosiela len elektronickými prostriedkami; o odoslaní podaní sa vyhotovuje aj úradný záznam),
• Informovanie podávateľa hromadného podania o odoslaní podaní inému súdu (odovzdá sa najneskôr pri prvom úkone voči nemu, nie však neskôr ako 30 dní po doručení hromadného podania.)
• Vykonanie úkonov spojených s vyrubením súdneho poplatku za spracovanie hromadného podania.

Podania, ktoré tvoria hromadné podanie a boli podané na odlišný súd ako v nich určil účastník, budú pridelené až súdom, na ktorý boli odoslané. Až tento súd bude aplikovať ustanovenia o príslušnosti na konanie.

Ako uviedlo ministerstvo, dôležitým aspektom novej právnej úpravy je aj informovanie podávateľa (účastníka konania) o odoslaní časti (alebo všetkých) podaní tvoriacich hromadné podanie inému súdu. Poskytnutie tejto informácie sa bude vykonávať pri prvom úkone súdu smerom k tomuto účastníkovi konania, ktorým bude spravidla výzva na zaplatenie súdneho poplatku podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov.

Podania, ktoré tvoria hromadné podanie a sú podľa svojho obsahu návrhmi na začatie konania, prideľuje súd priebežne tak, aby bola zachovaná plynulosť prideľovania ostatných podaní. Toto ustanovenie je podľa Ústavnoprávneho výboru NR SR operatívom verejného záujmu na zachovaní plynulosti súdneho konania a prideľovania veci.

Nové ustanovenie § 42a ods. 4 ustanovuje, že ak sú súdu doručené elektronicky podania z iného súdu, ktorý obdržal hromadné podanie, pričom ide o podania, ktoré boli už skôr pridelené a o ktorých sa doposiaľ právoplatne nerozhodlo, tieto sa ďalej neprideľujú a považujú sa za rovnopisy už pridelených podaní. Toto ustanovenie reaguje na osobitnú situáciu vyvolanú podávaním totožných hromadných podaní na rôzne súdy. Vzhľadom na predídenie nežiaducemu stavu zapisovania tých istých vecí na rôznych (všetkých) súdoch sa s vymedzuje pravidlo, podľa ktorého ak už podania, ktoré sa majú prideliť (zapísať do registra súdu) boli skôr pridelené (zapísané do registra súdu) a nebolo o nich doposiaľ právoplatne rozhodnuté, budú sa tieto považovať rovnopisy už pridelených podaní. Bude úlohou súdu, ktorému bude podanie adresované alebo odoslané iným súdom vylustrovať v súdnom registri pridelené veci a došlé podania priradiť k už existujúcim spisom a prejednávaným veciam.

V súvislosti s osobitným režimom hromadných podaní sa zaviedla v sadzobníku súdnych poplatkov nová položka 20b v II. časti sadzobníka nazvanej „Poplatky za úkony súdov", ktorá ustanovuje poplatok za spracovanie hromadného podania za každé podanie, ktoré tvorí hromadné podanie vo výške 1 euro. Podľa tejto položky sa vyberá poplatok za spracovanie hromadného podania. Poplatok sa predpisuje po prijatí hromadného podania rozhodnutím predsedu súdu a v prípade jeho nezaplatenia je predmetom vymáhania.

Potvrdenie o podaní hromadného podania

Podávateľovi hromadného podania zamestnanec podateľne vydá potvrdenie o prijatí hromadného podania, ktoré obsahuje

• a) označenie súdu,
• b) označenie účastníkov konania a údaj o ich počte v rozsahu v akom sú tieto údaje zrejmé pri prevzatí hromadného podania pred jeho spracovaním,
• c) meno a priezvisko predsedu súdu alebo ním povereného zamestnanca súdu,
• d) spisovú značku,
• e) dátum a čas prijatia hromadného podania (hodina a minúta, ak je to potrebné aj menšia časová jednotka),
• f) podpis zamestnanca podateľne, ktorý hromadné podanie prijal.

Ak sa súdu doručí hromadné podanie poštou alebo elektronickými prostriedkami, potvrdenie o prijatí hromadného podania sa podávateľovi odovzdá najneskôr pri prvom úkone súdu voči nemu.

Z hľadiska zabezpečenia spracovania hromadného podania sa zaviedlo, aby úkony s tým spojené vykonával zamestnanec súdu poverený predsedom súdu. Týmto povereným zamestnancom môže byť, ako uviedlo ministerstvo, napríklad súdny úradník (teda súdny tajomník alebo vyšší súdny úradník), a to aj z titulu zákonného zmocnenia pre vydávanie niektorých rozhodnutí inak vyhradených sudcovi, v tomto prípade vydávanie uznesenia v súvislosti s vyrubením poplatku za spracovanie hromadného podania.

Ilustračné foto: najprávo.sk