Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
Predplatné
Štvrtok, 28. marec 2024 | meniny má Soňa , zajtra Miroslav
Deň učiteľov
TlačPoštaZväčšiZmenši

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru od 1. 1. 2013

Eva Jaškovičová • 11.2. 2013, 21:25

Od 01. 01. 2013 vstúpila do účinnosti novela (zákon č. 361/2012 Z. z.) Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), ktorá priniesla viacero zmien. Tieto zmeny nastali predovšetkým v oblasti definície závislej práce, pracovného pomeru na dobu určitú, súbehu odstupného a výpovednej lehoty, nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru, pracovného času – flexikonto, práce nadčas, čerpania dovolenky, dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, skúšobnej dobe a postavení odborov.

„Právo občana na zamestnanie sa zabezpečuje predovšetkým jeho pracovným uplatnením v zamestnaní umožňujúcim mu výkon práce v pracovnom vzťahu. Pracovnoprávne vzťahy vznikajúce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru patria popri pracovnom pomere medzi základné pracovnoprávne vzťahy, v rámci ktorých sa vykonáva určitá pracovná činnosť alebo práca za odmenu. V porovnaní s pracovným pomerom nejde o hlavné, ale len o doplnkové, čiže atypické formy participácie na výkone závislej práce. Platí, že zamestnávatelia môžu len výnimočne na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať s fyzickými osobami aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Musí pritom ísť o prácu, ktorej výkon v pracovnom pomere by bol pre zamestnávateľa neúčelný alebo nehospodárny. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa teda uzatvárajú v prípadoch, keď ide o činnosť spravidla malého rozsahu alebo o ojedinelé pracovné úkony, ktorých priebežná kontrola a riadenie by predstavovali pre zamestnávateľa neúmernú administratívnu záťaž. Dohody zamestnávateľom zabezpečujú drobné práce a činnosti, pre ktoré nemajú vytvorenú, resp. nie sú schopní vytvoriť príslušnú kapacitu, alebo pre ktoré nezamestnávajú odborníkov, pretože by to pre nich bolo neúčelné. Na druhej strane tieto dohody umožňujú určitú zárobkovú činnosť najmä študentom a záujemcom o príležitostnú prácu."[1]

Zákonník práce rozlišuje tieto typy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a to:

  • dohoda o vykonaní práce – musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Uzatvára sa najneskôr pred dňom začatia výkonu práce. V dohode musí byť presne vymedzená pracovná úloha, prípadne rozsah pracovnej úlohy ak tento rozsah nevyplýva priamo z pracovnej úlohy, avšak rozsah pracovnej úlohy nesmie prekročiť viac ako 350 hodín ročne, taktiež dohodnutá odmena a časový interval, v ktorom sa má pracovná úloha vykonať. Dohoda o vykonaní práce zaniká splnením pracovnej úlohy, prípadne dohodou, odstúpením alebo smrťou zamestnanca.
  • dohoda o brigádnickej práci študentov – vyžaduje sa písomná forma, tiež v dohode musí byť presne vymedzená práca, ktorú bude študent vykonávať, odmena za prácu, rozsah a doba – dohoda môže byť uzatvorená na dobu určitú alebo na neurčitý čas. Jedno vyhotovenie dohody je zamestnávateľ povinný dať študentovi. Pracovný pomer na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z dohody, je možné skončiť dohodou účastníkov alebo jednostranne výpoveďou bez uvedenia dôvodu, prípadne okamžitým skončením ale len v prípadoch pre ktoré je možné okamžite skončiť pracovný pomer.
  • dohoda o pracovnej činnosti – jej forma a obsahové náležitosti sa zhodujú s vyššie uvedenými dohodami, avšak rozsah pracovnej činnosti môže byť najviac 10hodín týždenne, spôsob skončenia dohody o pracovnej činnosti je totožný so spôsobom skončenia dohody o brigádnickej práci študentov.

Novela zákonníka práce okrem iného výrazne zasiahla do ustanovenia § 227 ods. 1 a 2 Zákonníka práce týkajúceho sa dohody o brigádnickej práci študentov podľa ktorého po novom: „Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. Prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku." a ďalej „Na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať prácu v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere; priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov."[2] Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ môže uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku. To znamená, že za študenta sa bude považovať iba ten študent, ktorý nedovŕšil 26 rokov. So študentmi, ktorí začali študovať neskôr už takúto dohodu nemožno uzavrieť. Obdobne sa to bude vzťahovať aj na doktorandov. Rozsah vykonávania práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov možno vykonávať v rozsahu najviac 20 hodín týždenne v priemere. Priemer najviac prípustného rozsahu pracovného času sa posudzuje za celú dobu, na ktorú bola dohoda uzatvorená, najdlhšie však za 12 mesiacov.

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami vykonávanými mimo pracovného pomeru sa doteraz vzťahovali len všeobecné ustanovenia prvej časti Zákonníka práce a šiestej časti – ochrana práce, ďalej s účinnosťou od 01. 01. 2013 i pracovný čas a doba odpočinku (§ 85 ods. 1 a 2), čas potrebný na osobnú očistu, ktorý sa započítava do pracovného času (§ 90 ods. 1), prestávky v práci (§ 91), nepretržitý denný odpočinok (§ 92), nepretržitý odpočinok v týždni (§ 93), dni pracovného pokoja (§ 94 a 95), minimálna mzda (§ 119 ods. 1), posudzovanie výkonu práce (§ 144a ods. 1 až 5) – to znamená, že ľudia pracujúci na dohodu sa pozdvihnú takmer na úroveň zamestnancov pracujúcich na trvalý pracovný pomer. Napríklad, na prácu vykonávanú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sa vzťahuje aj právna úprava pracovného času – z toho vyplýva nárok na prestávku v práci, nepretržitý denný odpočinok, atď. Vzhľadom na povahu týchto prác zamestnávateľ nemôže dohodnúť a ani nariadiť zamestnancovi prácu nadčas a ani pracovnú pohotovosť. Uvedeným zmenami sa zamestnanci pracujúci na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru dostanú na úroveň zamestnancov (garancia minimálnej mzdy, nárok príplatky za prácu v noci ako aj počas dní pracovného pokoja, ochrana pred neplatnou výpoveďou, možnosť ospravedlniť sa v prípade neprítomnosti zo zdravotných dôvodov). Na druhej strane im nebude možné nariadiť ani s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť a prácu nadčas, nebudú mať nárok na dovolenku a taktiež sa na nich nebudú vzťahovať ustanovenia o odmeňovaní zamestnancov, napr. nárok na stravné. Čo sa týka pracovnej neschopnosti, budú mať nárok na náhradu príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti od zamestnávateľa a tiež nemocenských dávok zo Sociálnej poisťovne, za predpokladu, že budú mať povinnosť platiť nemocenské poistenie.

Novela Zákonníka práce v konečnom dôsledku môže znamenať aj to, že zamestnancom pracujúci na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru zostane menej peňazí ako doteraz, aj napriek tomu, že sa zvýši minimálna hodinová mzda na 1,94 EUR, a to v dôsledku povinnosti odvádzať odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Podľa novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení „...sa rozhodlo, že zamestnanci pracujúci na dohodu budú považovaní za zamestnancov (§3) na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a zdravotného poistenia s výnimkou študentov a poberateľov starobných dôchodkov, invalidných dôchodkov, invalidných výsluhových dôchodkov a aj poberateľov výsluhových dôchodkov, ktorí dovŕšili dôchodkový vek...".[3] Výška odvodového zaťaženia bude záležať od typu dohody a sociálneho statusu. Napríklad:

Osoba pracujúca na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorá nie je študentom ani dôchodcom[4]:

a) Pravidelný príjem

Ak zamestnávateľ vypláca mzdu raz mesačne, ide o zamestnancov s pravidelným príjmom, ktorí od 01.01.2013 nadobúda postavenie ako riadny zamestnanec pracujúci na základe pracovnej zmluvy a platí odvody na všetky druhy poistenia (t.j. zdravotné, nemocenské, dôchodkové, v nezamestnanosti, úrazové a garančné) vo výške celkovo 13,4% z hrubej mzdy.

b) Nepravidelný príjem

Zamestnancom na účely nepravidelného príjmu sú všetci zamestnanci, ktorí nedostávajú pravidelný príjem; to znamená, že im zamestnávateľ vypláca mzdu inak ako raz mesačne (raz za dva mesiace, dvakrát do mesiaca, a pod.). Zamestnanec s nepravidelným príjmom nie je povinný platiť odvody na nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti a jeho celkové odvodové zaťaženie predstavuje 11% z hrubej mzdy.

Menej na odvodoch zaplatia len pracujúci študenti a dôchodcovia. Študenti do 18 rokov nebudú platiť žiadne odvody, pokiaľ z jednej dohody o brigádnickej práci nezarobia viac ako 66 Eur.[5] Plateniu odvodov sa môžu vyhnúť aj študenti vysokých škôl, ktorí nemajú viac ako 26 rokov a ich plat nebude väčší ako 155 Eur.

Dohoda o brigádnickej práci študentov – žiak strednej školy do dovŕšenia 18 rokov pri príjme max. 66 eur mesačne:

Garančné poistenie - zamestnávateľ 0,25%
Úrazové poistenie - zamestnávateľ 0,8%
Spolu – zamestnávateľ 1,05% [5]

Dohoda o brigádnickej práci študentov – žiaci strednej školy 18 roční a starší alebo s príjmom nad 66 eur mesačne a všetci študenti VŠ do 26 rokov:

Starobné poistenie - zamestnanec 4%, zamestnávateľ 14%
Invalidné poistenie - zamestnanec 3%, zamestnávateľ 3%
Garančné poistenie – zamestnávateľ 0,25%
Úrazové poistenie – zamestnávateľ 0,8%
Rezervný fond – zamestnávateľ 4,75%
Spolu – zamestnanec 7%, zamestnávateľ 22,80% [5]

Ľudia, ktorí si budú platiť všetky odvody, majú nárok na podporu v nezamestnanosti, nemocenské dávky, starobný a invalidný dôchodok. Dôchodcovia a študenti získajú nárok len na tie dávky, podľa toho aké odvody si budú platiť.

Pre ľahšiu orientáciu aké odvody budú platiť ľudia pracujúci na dohodu a aké odvody budú platiť za dohodárov zamestnávatelia, odporúčam prehľad dostupný na webovej stránke : http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/09/19/odvody-z-dohod-na-socialne-a-zdravotne-poistenie-od-1-1-2013/

 

Eva Jaškovičová
študentka Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici
Advokátska kancelária Špireková & Partners s.r.o. 

Citácie a odkazy:

[1] Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákonník práce s komentárom) komentár k § 223 ods. 1

[2] Zákon č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (Zákonník práce s komentárom) komentár k § 227 ods. 1, 2

[3] http://www.indexnoslus.sk/files/novela-zosp-2013.pdf

[4] http://financie.etrend.sk/osobne-financie/praca-na-dohodu-od-1-1-2013.html

[5]http://blog.etrend.sk/mihalblog/2012/09/19/odvody-z-dohod-na-socialne-a-zdravotne-poistenie-od-1-1-2013/ 

Ilustračné foto: sxc.hu

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 1962

Nový príspevok

PoUtStŠtPiSoNe
: