Dávky si sociálkári možno nebudú musieť odpracovať

Národná rada Slovenskej republiky schválila koncom novembra minulého roku zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, pričom išlo už o druhé schvaľovanie predmetného zákona po tom, ako tento zákon schválený koncom októbra minulého roku, odmietol podpísať prezident.

Podstata problému

Podľa napadnutého zákona je dávka 61, 60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca. Cieľom § 10 ods. 3 napadnutého zákona je podmieniť poberanie dávky v hmotnej núdzi pre každého plnoletého člena domácnosti existenciou právneho vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne alebo v rozsahu 32 hodín mesačne účasťou na vykonávaní:

• a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec,
• b) dobrovoľníckej činnosti, alebo
• c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie.

Zákon však upravuje aj výnimky z tejto povinnosti, a to napríklad pre osoby, ktoré dosiahli dôchodkový vek, sú invalidné, zvyšujú si kvalifikáciu formou denného štúdia, majú nepriaznivý zdravotný stav, osoby, ktorým vznikol nárok na aktivačný príspevok, osoby, ktoré sú rodičmi a ktoré sa osobne, celodenne a riadne starajú o dieťa do troch rokov veku, sú osamelým rodičom, vykonávajú menšie obecné služby, prípadne pre osoby, ktorým vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti či iných predpokladaných prác nebolo ponúknuté.

Nebudú mať zabezpečené žiadne základné životné podmienky

Na Ústavný súd sa 27. decembra 2013 obrátila skupina poslancov Národnej rady zastúpená RNDr. Jozefom Mihálom s návrhom na vyslovenie nesúladu ustanovení § 10 ods. 3 až 11 zákona č. 417/2003 Z. z. s Ústavou Slovenskej republiky. Zároveň požadujú pozastaviť účinnosť napadnutých ustanovení.

Navrhovatelia v návrhu uvádzajú: „Netvrdíme, že podmieňovanie práva na základné životné podmienky určitou aktivitou potenciálnych poberateľov je z hľadiska nastavenia sociálnej politiky nesprávne, iba tvrdíme, že v tejto podobe je v rozpore so súčasným znením Článku 39 ods. 2 Ústavy SR" Uvedené ustanovenie ústavy hovorí, že každý má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.

Podľa navrhovateľov, právnym následkom odmietnutia ponúknutej práce bude, že jednotlivec ako samostatne posudzovaná osoba nebude mať v prevažnej väčšine nárok na žiadne peňažné prostriedky zo systému dávok v hmotnej núdzi. Uvádzajú, že zákon o pomoci v hmotnej núdzi na jednej strane stanovuje, čo sú základné životné podmienky, ale zároveň vytvára reálnu situáciu, v ktorej dotknutá fyzická osoba nebude mať zabezpečenú žiadnu z týchto základných životných podmienok, na ktoré má v zmysle článku 39 ods. 2 ústavy právo.

Komu bude práca ponúknutá?

Navrhovatelia, domáhajúci sa zrušenia časti nového zákona o pomoci v hmotnej núdzi tiež poukazujú na nerovnaké zaobchádzanie s poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Tvrdia, že obec je tým subjektom, ktorý rozhoduje o ponúknutí práce v rozsahu 32 hodín mesačne poberateľovi dávky v hmotnej núdzi. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi nestanovuje povinnosť obce prácu ponúknuť všetkým poberateľom a ani nestanovuje žiadne kritériá, na základe ktorých by mala obec rozhodovať o tom, komu prácu ponúkne a komu nie.

Dôsledkom je preto podľa navrhovateľov priama diskriminácia na základe iného postavenia, pretože obec má vytvorené zákonné predpoklady, aby nerovnako zaobchádzala s rovnako postavenými osobami – poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. Nerovnaké zaobchádzanie sa teda prejaví v tom, že jeden poberateľ dávky v hmotnej núdzi si bude musieť základnú dávku v hmotnej núdzi odpracovať a iný si tú istú základnú dávku v hmotnej núdzi uvedeným spôsobom nebude musieť odpracovať, teda ju dostane bez práce, pričom o tom, kto to konkrétne bude, bude rozhodovať obec bez akýchkoľvek kritérií, teda svojvoľne.

Poslanci podpísaní pod návrhom, ktorý už má na stole Ústavný súd SR, sú teda toho názoru, že znevýhodnení budú tí poberatelia dávok, ktorým práca bude ponúknutá a budú si dávku musieť odpracovať, resp. v prípade odmietnutia o ňu prídu. „Zákonodarca zvolil na dosiahnutie cieľa prostriedky, ktoré odporujú základným ústavným princípom Slovenskej republiky a neprípustným spôsobom zasahujú do základných práv a slobôd garantovaných ústavou." dodávajú v závere návrhu poslanci.

Zdroj: Ústavný súd SR
Ilustračné foto: najprávo.sk