TlačPoštaZväčšiZmenši

1. augusta 2019 nadobudne účinnosť novela Trestného zákona

19.7. 2019, 17:17 |  najpravo.sk

Pod publikačným číslom 214/2019 Z. z. vyšiel v Zbierke zákonov Zákon z 26. júna 2019, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Týmito niektorými zákonmi sú:

  • Trestný poriadok,
  • Zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a
  • Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Na nasledujúcich riadkoch predstavíme niektoré zmeny, ktoré prináša novela Trestného zákona. Pre podrobnejšie štúdium uvádzame v závere článku linky na ďalšie dokumenty.

Nová skutková podstata trestného činu

§ 352a

Falšovanie a vyhotovenie nepravdivej zdravotnej dokumentácie

(1) Kto falšuje zdravotnú dokumentáciu alebo zámerne vyhotoví nepravdivú zdravotnú dokumentáciu v úmysle použiť ju ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo ju použije ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo kto si nechá takúto zdravotnú dokumentáciu vyhotoviť v úmysle použiť ju ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, alebo použije takúto zdravotnú dokumentáciu ako pravú v konaní pred orgánom verejnej moci, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

(2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a získa ním pre seba alebo pre iného väčší prospech,

b) a spôsobí ním väčšiu škodu,

c) ako zdravotnícky pracovník,

d) závažnejším spôsobom konania, alebo

e) z osobitného motívu.

(3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

a) získa ním pre seba alebo pre iného značný prospech, alebo

b) spôsobí ním značnú škodu.

 (4) Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a

a) získa ním pre seba alebo pre iného veľký prospech, alebo

b) spôsobí ním škodu veľkého rozsahu.

Zavedenie nového trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie je vyjadrením reakcie na absenciu trestnoprávnej zodpovednosti za manipuláciu s údajmi, ktoré sú obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii. Objektom tohto trestného činu je záujem na dôvere v pravosť, úplnosť a pravdivosť všetkých údajov v zdravotnej dokumentácii a ochrana údajov obsiahnutých v zdravotnej dokumentácii.

Zdravotná dokumentácia je definovaná v ustanovení § 18 a nasl. zák. č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Objektívna stránka trestného činu podľa § 352a ods. 1 spočíva z hľadiska konania páchateľa vo falšovaní zdravotnej dokumentácie alebo vo vyhotovení nepravdivej zdravotnej dokumentácie v úmysle použiť ju ako pravú pred orgánom verejnej moci alebo v použití takejto zdravotnej dokumentácii ako pravej pred orgánom verejnej moci alebo v zabezpečení si od inej osoby vyhotovenie falošnej zdravotnej dokumentácie alebo nepravdivej zdravotnej dokumentácie v úmysle použiť takúto zdravotnú dokumentáciu ako pravú pred orgánom verejnej moci alebo v použití takejto zdravotnej dokumentácie ako pravej pred orgánom verejnej moci.

Falšovaním zdravotnej dokumentácie sa rozumie jej úplné alebo čiastkové neoprávnené vyhotovenie, ktoré má vyvolať dojem, ako by bola skutočne vydaná jednak príslušným zdravotníckym pracovníkom a jednak predpísaným spôsobom, pričom nie je podstatné, akým spôsobom sa falšovanie vykoná, či prepísaním, resp. zmenou údajov, ich doplnením, odstránením alebo vymazaním určitých údajov a pod.

Pod vyhotovením nepravdivej zdravotnej dokumentácie sa rozumie neuvedenie, resp. zamlčanie určitých údajov alebo uvedenie klamlivých (nesprávnych) údajov v zdravotnej dokumentácii, ktoré nezodpovedajú skutočnému stavu.

Výnimka zo zásady ukladania trestov

Ustanovenie § 34 ods. 6 druhej vety ustanovuje, že Za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Novela túto vetu dopĺňa slovami, „ak tento zákon neustanovuje inak.“. Novelou sa vytvorila výnimka zo zásady ukladania trestov v § 34 ods. 6 druhá veta odkazom na ustanovenie upravujúce podmienky ukladania trestu domáceho väzenia.

Vypustenie absolútneho doživotného trestu

Novela s účinnosťou od 1. augusta 2019 vypustila v ustanovení § 34 odsek 8, čím sa vypustila možnosť súdu, aby rozhodol o tzv. absolútnom doživotnom treste, t. j. treste odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Cieľom navrhovanej zmeny je zabezpečiť možnosť, resp. právo  pre odsúdeného na doživotie spočívajúce v podaní žiadosti o podmienečné prepustenie, ktorá bude riadne preskúmaná súdom. Neznamená to však, že takýto odsúdený bude automaticky podmienečne prepustený. Uvedené má za následok vytvorenie priestoru pre súdny prieskum žiadosti o podmienečné prepustenie u každého odsúdeného na trest odňatia slobody na doživotie, nakoľko súd už v zmysle navrhovanej zmeny dotknutého ustanovenia nebude naďalej oprávnený rozhodnúť o tom, že podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na doživotie nie je prípustné.

Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení osoby odsúdenej na doživotie sa dopĺňa podmienka, v zmysle ktorej je takúto osobu možné podmienečne prepustiť, ak „s ohľadom na okolnosti činu, za ktorý bola odsúdená a povahu jej osobnosti nehrozí jej prepustením opakovanie spáchaného alebo obdobného trestného činu“. Súčasne sa dopĺňa § 66 ods. 2 v tom význame, aby súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení posudzoval popri ústave na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva, aj povahu spáchaného trestného činu.

Zároveň sa v § 67 vypúšťa odsek 3, ktorý ustanovoval, že osoba opätovne odsúdenia na trest odňatia slobody na doživotie nemôže byť podmienečne prepustená.

Zmeny majú za cieľ zosúladenie právnej úpravy s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) (napr. rozsudok ESĽP Vinter a ost. proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 9. júla 2013, rozsudok ESĽP Laszlo Magyar proti Maďarsku zo dňa 20. mája 2017, rozsudok ESĽP Kafkaris proti Cypru zo dňa 12. februára 2008). Absolútne doživotie je v kontexte medzinárodného práva v rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami, pričom uvedené konštatuje aj ESĽP v rámci svojej judikatúry. Podľa názoru ESĽP má zakotvenie absolútneho trestu doživotia v právnom poriadku za následok porušenie čl. 3 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len ,,Dohovor“). Uvedené je odôvodnené tvrdením, že je neprijateľné aby odsúdený nedisponoval akoukoľvek možnosťou aby bola jeho žiadosť o podmienečné prepustenie preskúmateľná súdom. Je teda nežiaduce, aby v právnom poriadku neexistoval mechanizmus, prostredníctvom ktorého dôjde k preskúmaniu toho, či u odsúdeného na doživotie nenastali určité zmeny, ktoré eliminujú jeho nebezpečnosť, a taktiež či je nevyhnutné, aby u neho naďalej pretrvávalo odňatie slobody.

V súvislosti s odstránením inštitútu trestu odňatia slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia sa zavádza nové znenie § 68 ods. 1, ktoré upravuje predĺženie skúšobnej doby na desať rokov (a taktiež v prípade podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na 25 rokov), pričom súd určí presnú dĺžku skúšobnej doby s ohľadom na okolnosti jednotlivého prípadu. Zároveň sa ustanovuje povinnosť súdu pri podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu na 25 rokov alebo na doživotie nariadiť probačný dohľad vo výmere do piatich rokov a ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona.

Započítanie doby zadržania do výkonu trestu odňatia slobody

Na základe poznatkov z aplikačnej praxe vyvstala potreba výslovne upraviť možnosť započítania doby zadržania do výkonu trestu odňatia slobody uloženého v rámci tzv. superskráteného konania podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku bez rozhodnutia sudcu pre prípravné konanie o vzatí zadržaného do väzby pred právoplatným odsúdením k trestu odňatia slobody. Z rozhodovacej činnosti súdov vyplýva určitá nejednotnosť; niektoré súdy zadržanie do uloženého trestu odňatia slobody buď nezapočítajú, alebo o tom rozhodujú výlučne „per analogiam“ podľa § 45 ods. 1 Trestného zákona a § 414 ods. 1 Trestného poriadku.

Vzhľadom k uvedenému sa novelou v § 45 vložil nový odsek 2, ktorý znie: „Ak v rámci trestného stíhania došlo k zadržaniu páchateľa a v tomto konaní dôjde k jeho odsúdeniu, započíta sa mu doba obmedzenia osobnej slobody do uloženého trestu, ak je vzhľadom na druh uloženého trestu započítanie možné.“

Doplnenie primeraných povinností v rámci probačného dohľadu

Primerané povinnosti v rámci probačného dohľadu sa rozširujú o povinnosť „zdržiavať sa  v určenom čase na určenom mieste“, a to v súvislosti s prijatými zmenami v rámci zákona č. 321/2018 Z. z., konkrétne v časti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, v rámci ktorého súd môže podmienečne prepustiť odsúdeného za zločin už po výkone polovice trestu, ak súčasne nariadi kontrolu technickým prostriedkom. Súd pri takomto rozhodnutí o podmienečnom prepustení bude v zmysle § 68 Trestného zákona nariaďovať probačný dohľad so súčasným uložením primeranej povinnosti alebo obmedzenia podľa § 51 ods. 3 a 4, ktorých dodržiavanie je možné kontrolovať technickým prostriedkom. Napriek skutočnosti, že § 51 ods. 3 a 4 upravuje demonštratívny výpočet primeraných povinností a obmedzení, javilo sa zákonodarcom doplnenie odseku 4 ako potrebné, nakoľko sa dá predpokladať, že práve navrhovaná povinnosť bude mať časté využitie v týchto špecifických prípadoch a v prípade, že nebude v demonštratívnom zozname výslovne uvedená, môže podľa zákonodarcu v aplikačnej praxi dochádzať k ignorovaniu tejto možnosti pri rozhodovaní.

Nová definícia pokračovacieho trestného činu

Podľa znenia § 122 ods. 10 TZ účinného do konca júla: Za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Tmavo vyznačená časť ustanovenia sa novelou vypúšťa.

Zmena má za cieľ odstrániť problémy vyskytujúce sa v praxi v súvislosti s aplikovaním tohto ustanovenia. Z aplikačnej praxe boli totiž avizované prípady, kedy viacero čiastkových útokov spáchaných v zahraničí nemožno prevziať do jurisdikcie Slovenskej republiky, ak jednotlivé čiastkové útoky samostatne nenapĺňajú znaky trestného činu. Pokračovací trestný čin treba však vnímať komplexne aj v prípadoch, keď bol spáchaný cezhranične.

Úprava definície pojmu „detská pornografia“

V rámci expertného workshopu Európskej komisie k implementácii smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011) bola analyzovaná slovenská právna úprava so záverom, že na dosiahnutie úplného súladu s obsahom definície pojmu „detská pornografia“ uvedenej v čl. 2 písm. c) citovanej smernice je potrebné v definícii detskej pornografie v § 132 ods. 4 Trestného zákona nahradiť pojmový znak, že inkriminované zobrazenia „smerujú k vyvolaniu sexuálneho uspokojenia“, znakom, že inkriminované zobrazenia sú „určené na sexuálne účely“. V zmysle uvedeného bola predmetná definícia upravená. Uvedená zmena následne podstatne determinuje aj požiadavky na dokazovanie naplnenia uvedeného znaku. Obdobným spôsobom bola upravená aj definícia pojmu „detské pornografické predstavenie“ v § 132 ods. 5 Trestného zákona.

Nové znenie ustanovenia § 212 Krádež

Ako vysvetľuje predkladateľ novely, v praxi orgánov činných v trestnom konaní boli v minulosti identifikované nejasnosti s právnou kvalifikáciou krádeže vlámaním, pri ktorej je spôsobená škoda malá. Takýto skutok bolo možné v závislosti od výkladu kvalifikovať ako prečin podľa § 212 ods. 2 písm. a) alebo zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) za použitia § 138 písm. e), ktorým je definovaný osobitný kvalifikačný pojem - závažnejší spôsob konania, v danom prípade vlámaním.

Obidve kvalifikácie sa líšia predovšetkým v trestnej sadzbe, ktorá je pri druhej  alternatíve podstatne prísnejšia (zločin) ako pri prvej (prečin). Líšia sa však aj vecnou príslušnosťou a režimom prípravného konania (vyšetrovanie verzus skrátené vyšetrovanie). Výkladové stanoviská, ku ktorým sa už podujali  rôzne autority, boli protichodné.

Podľa stanoviska Najvyššieho súdu SR, publikovaného pod č. 116 v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov 6/2012, by sa malo konanie páchateľa, ktorým si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, pričom čin spácha vlámaním a spôsobí ním škodu malú, kvalifikovať ako zločin podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b).

Podľa predkladateľa nezodpovedá táto prax požiadavke primeranosti trestu z hľadiska jeho výmery, čo je dôvodom predmetné ustanovenie novelizovať navrhovaným spôsobom.

Zámerom legislatívnej zmeny, ktorá spočíva v zlúčení odsekov 1 a 2 je zároveň odstránenie pochybností pri určovaní druhu trestu a jeho výmery s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 1, podľa ktorého na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Podľa takto nastavenej úpravy nebude možné kvalifikovať trestný čin krádeže spáchaný vlámaním, pri ktorom bola spôsobená malá škoda, podľa § 212 ods. 3 písm. b), a teda ako trestný čin spáchaný závažnejším spôsobom konania v spojení s § 138 písm. e), pri ktorom by sa použila vyššia trestná sadzba.

Niektoré ďalšie zmeny v bodoch

  • Definuje sa predpoklad pre možnosť uloženia trestu domáceho väzenia popri prečinoch aj za určenú kategóriu zločinov (novelizácie § 53)
  • Upravuje sa obligatórna dĺžka trvania kontroly technickými prostriedkami tak, aby bol pokrytý časový rozdiel medzi „bežným“ podmienečným prepustením a podmienečným prepustením s obligatórnym monitoringom (nový odsek 4 v § 66)
  •  Analogicky k ustanoveniam pri iných trestoch sa vytvára hmotnoprávna úprava podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu domáceho väzenia, ktorá doposiaľ absentovala a v nedokonalej forme sa nachádzala v § 435 ods. 4 Trestného poriadku.
  • Vzhľadom na požiadavky aplikačnej praxe sa precizuje používanie pojmu „extrémistický materiál“ v celom texte Trestného zákona s cieľom zabezpečenia jednoznačnej interpretácie skutkových podstát trestných činov týkajúcich sa extrémistických materiálov.
  • Upúšťa sa od podmienky použitia prostriedkov len „vo väčšom rozsahu“ v prípade spáchania trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona z dôvodu, že spôsobenie väčšej škody je už kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu subvenčného podvodu a dochádza k prekrývaniu.
  • Rozširuje sa skutková podstata trestného činu nepovolenej výroby liehu o nový objekt, ktorým sú tabak a tabakové výrobky.
  • Mení sa právna úprava pri trestnom čine poškodzovania finančných záujmov Európskej únie (zmeny v § 261). Nový odsek 2 v tomto ustanovení sankcionuje samotné použitie finančných prostriedkov alebo aktív pochádzajúcich z rozpočtu Európskej únie, z rozpočtu spravovaného Európskou úniou alebo v mene Európskej únie na iný účel, než na ktorý boli tieto prostriedky alebo aktíva určené.

 

Celé znenie novely si prečítajte TU.

Dôvodovú správu + Spoločnú správu výborov NR SR nájdete TU.

Ilustračné foto: najprávo.sk

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 120
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Platné postúpenie pohľadávky banky

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú ...

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Zaujímavé odkazy

Katastrálna mapahttps://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/kataster/?bm=zbgis&z=8&c=19.530000,48.800000#

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Projekt novej väznice napreduje, o výstavbu majú záujem štyri spoločnostihttps://www.webnoviny.sk/projekt-novej-vaznice-napreduje-o-vystavbu-maju-zaujem-styri-spolocnosti/

Výstavba novej väznice v Rimavskej Sobote ide zatiaľ podľa plánu.

Slovenského diplomata zvolili za podpredsedu Rady OSN pre ľudské právahttps://www.teraz.sk/slovensko/slovenskeho-diplomata-zvolili-za-podpre/434437-clanok.html

Členovia Rady OSN pre ľudské práva v piatok rozhodli o novom vedení tohto orgánu.

Rodné číslo je přežitek. Můžete skrz něj přijít o identitu, říká náměstekhttps://www.idnes.cz/zpravy/domaci/rodne-cislo-obcansky-prukaz-identita-legislativa-mlsna.A191127_155157_domaci_lre

Rodná čísla se nebudou od roku 2022 zapisovat do občanských průkazů.

J. Čižnár dočasne pozastavil funkciu prokurátorovi B. Palovičovihttps://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-docasne-pozastavil-funkciu/434405-clanok.html

Čižnár pozastavil Palovičovi funkciu ešte v novembri na základe návrhu krajskej prokurátorky ...

Š. Harabinovi zanikne jeho funkcia sudcu na konci decembrahttps://www.teraz.sk/slovensko/s-harabinovi-zanikne-jeho-funkcia-sudc/434375-clanok.html

Národná rada SR prijala novelu zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá od 15. októbra zakazuje ...

V. Sklenka sa vzdal funkcie sudcuhttps://www.teraz.sk/slovensko/v-sklenka-sa-vzdal-funkcie-sudcu/434366-clanok.html

Sudca Okresného súdu (OS) Bratislava I Vladimír Sklenka sa vzdal funkcie sudcu.

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 11/2019

Bulletin slovenskej advokácie 11/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

Justičná revue 10/2019

Justičná revue 10/2019

Časopis pre právnu prax.

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

PoUtStŠtPiSoNe
: