TlačPoštaZväčšiZmenši

Procesné práva poškodeného v trestnom konaní so zameraním na právo podať dovolanie

18.7. 2019, 18:46 |  Tomáš Skalický

Poškodeným sa rozumie osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda[1] alebo boli porušené, či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. (legálna definícia)

Poškodeným môže byť nielen fyzická osoba ale aj právnická osoba, ba dokonca aj štát.

Trestno-procesná teória rozlišuje dve skupiny poškodených: 

1. poškodení, ktorí majú okrem všeobecných práv uvedených v § 46 ods. 1 TP aj právo byť subjektom adhézneho konania, t. j. môžu si uplatňovať svoje nároky na náhradu spôsobenej škody priamo v trestnom konaní,

2. poškodení bez tohto oprávnenia, ide o osoby, ktoré boli pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. V takomto prípade vykonáva práva poškodeného jeho zákonný zástupca.[2] Takéto oprávnenie nemôže vykonávať osoba, ktorá je v trestnom konaní stíhaná ako spoluobvinený.

Ako vyplýva z dikcie zákona, konkrétne § 10 ods. 11 TZ, poškodený má postavenie strany trestného konania, pričom sa nevylučuje jeho zastúpenie v konaní (napr. advokátom, Centrom právnej pomoci, prípadne občianskym združením, ktoré bolo založené na tento účel).

Poškodený má v trestnom konaní nasledujúce práva:

  • právo byť poučený o svojich právach (§ 49 TP)
  • právo súhlasiť s trestným stíhaním – možno ho uplatniť v prípadoch ustanovených v zákone, konkrétne hovoríme o § 211 TP, v ktorom je zakotvený taxatívny výpočet trestných činov, pre ktoré je možné začať a v už začatom trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Súhlas poškodeného sa nepoužije v prípade, ak jedným prípadne viacerými trestnými činmi obsiahnutými v § 211 TP bola spôsobená smrť alebo poškodeným je štát, obec, vyšší územný celok, PO s majetkovou účasťou štátu alebo PO, ktorá hospodári s verejnými financiami. Súhlas poškodeného sa nepoužije ani v prípade, ak má k obvinenému blízky vzťah.
  • právo uplatniť si nárok na náhradu škody (§ 46 ods. 1 TP)– je potrebné uviesť predpoklady úspešného priznania nároku, ktoré sú nasledovné:

- existencia nároku = existencia škody

- včasné uplatnenie nároku (do skončenia vyšetrovania, prípadne skráteného vyšetrovania)

- riadne uplatnenie nároku (uviesť výšku náhrady škody plus podklady, na základe ktorých poškodený dospel k uplatňovanej výške nároku)

-existencia škody, respektíve existencia nároku nebola uplatňovaná a zároveň priznaná v civilnom konaní

-obvinený bol odsúdený za spáchaní trestný čin, v opačnom prípadesúd obligatórne odkáže poškodeného na civilný proces

Všetky predpoklady musia byť splnené kumulatívne.

  • právo na zaistenie nároku na náhradu škody (§ 50 ods. 1 TP)– možno ho uplatniť za predpokladu, že uspokojenie nároku poškodeného bude marené alebo sťažené. V takom prípade možno nárok zaistiť na majetku obvineného, na jeho majetkových právach v právnickej osobe v ktorej má majetkovú účasť alebo je štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu alebo má iné postavenie v právnickej osobe, prípadne na ostatných majetkových právach obvineného.
  • právo navrhovať dôkazy (§ 46 ods.1 TP)
  • právo nazerať do spisov (§ 69 ods. 1 TP)
  • právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom (§ 46 ods. 1 TP)
  • právo zúčastniť sa na hlavnom pojednaní a na verejnom zasadnutí (§ 46 ods. 1)
  • právo záverečnej reči (§ 274 ods. 2 TP)
  • právo podať sťažnosť proti uzneseniu o postúpení veci (§ 214 ods. 3 TP), o zastavení trestného stíhania (§ 215 ods. 6 TP), o podmienečnom zastavení trestného stíhania (§ 217 ods. 5 TP), o prerušení trestného stíhania (§ 228 ods. 6 TP)
  • právo podať odpor proti trestnému rozkazu, ktorým bola priznaná náhrada škody (§ 355 ods. 2 TP)
  • právo podávať opravné prostriedky – odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307 ods. 1 písm b) TP); právo podať dovolanie (§ 369 ods. 1 TP)
  • právo vzdať sa procesných práv, ktoré mu priznáva trestný poriadok (§ 46 ods. 7 TP) – a to písomným vyhlásením alebo ústne do zápisnice pred orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom
  • právo na sprievod dôverníka (§48a TP)– toto právo bolo do nášho trestného poriadku zakotvené v roku 2016; obsahuje dvojaké vymedzenie, podľa ktorého možno určiť osobu za dôverníka a to v pozitívnom a negatívnom zmysle. V pozitívnom zmysle ide o osobu, ktorá má spôsobilosť na právne úkony a zvolí si ju sám poškodený. V negatívnom zmysle sa rozumie procesná prekážka, pre ktorú sa osoba nemôže stať dôverníkom poškodeného a to vtedy, ak v trestnom konaní vystupuje ako sudca, prokurátor, svedok, obhajca, znalec alebo tlmočník.

Ako sme vyššie uviedli poškodený má právo podať mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, avšak nie priamo ale prostredníctvom podnetu, ktorý smeruje ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky. Ak ministerstvo spravodlivosti po preskúmaní veci zistí, že prišlo k pochybeniu, ktoré napĺňa niektorý z taxatívne vypočítaných dovolacích dôvodov uvedených v § 371 TP, podá následne minister spravodlivosti dovolanie. Lehota na podanie podnetu je 6 mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu poškodenému. Vo všeobecnosti platí, že minister spravodlivosti nepodá dovolanie z nasledujúcich dôvodov: 

-nie sú splnené formálne zákonné podmienky stanovené v Trestnom poriadku (napr. uplynula zákonná lehota, podnet podala neoprávnená osoba)

- po preskúmaní veci nebolo zistené pochybenie, či porušenie zákona

-po preskúmaní veci bolo síce zistené pochybenie, či porušenie zákona, avšak nie je podraditeľné pod žiaden z taxatívne vymenovaných dovolacích dôvodov uvedených v § 371 Tr. por., alebo napr. ide o rozhodnutie, ktoré nie je možné napadnúť dovolaním, a pod.

Z informácií, poskytnutých ministerstvom spravodlivosti SR vyplýva, že poškodení sú najčastejšie nespokojní s výškou uloženého trestu odsúdenému páchateľovi, pričom sa im taká výška trestu zdá mierna. V tomto prípade je možné dovolaním napadnúť výrok o treste, len ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený za prejednavaný trestný čin taký druh trestu, za ktorý to zákon nepripúšťa. Ďalším dôvodom, podľa poškodených je zle zistený skutkový stav, kde sa napr. domáhajú toho, že ich zranenia boli vážnejšie, prípadne nie sú stotožnení s právnou kvalifikáciou trestného činu, tu platí tiež, že vec preskúma MSSR, na základe toho buď podá alebo nepodá dovolanie. Situácia, kedy súd poškodeného so svojím nárokom odkáže na civilné konanie predstavuje ďalší dôvod, pre ktorý sú poškodení nespokojní a obracajú sa s podnetom na MSSR, avšak toto nie je možné napadnúť dovolaním.

Dovolania, podané na podnet poškodených:

Rok

Podané dovolania poškodenými

Rozhodnuté NSSR

NSSR dovolanie vyhovené

NSSR dovolanie zamietnuté

2019

1

Nebolo rozhodnuté

 

 

2018

2

Nebolo rozhodnuté

 

 

2017

4

4

2

2

2016

2

2

-

2

2015

9

9

5

4

2014

2

2

-

2

2013

10

10

4

6

2012

8

8

4

4

2011

10

10

4

6

2010

4

4

2

2[3]

 

Súd pri rozhodovaní o nároku poškodeného môže rozhodnúť jedným z nasledujúcich spôsobov:

  • prizná nárok poškodenému v trestnom konaní (§ 287 TP)
  • neprizná nárok v trestnom konaní, ale odkáže poškodeného na civilné konanie (§ 288)
  • prípadne sa uplatnia oba predchádzajúce spôsoby súčasne, respektíve časť nároku súd prizná v trestnom konaní a zvyšok odkáže na civilné konanie (§ 288 ods. 2)

Ak súd rozhodne o nároku poškodeného spôsobom uvedeným podľa § 288 TP alebo podľa § 288 ods. 2 TP, poškodenému, pri uplatňovaní nároku na náhradu škody v civilnom konaní vzniká priamo zo zákona (ex lege) oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok a to podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Obdobný režim uplatnenia nároku poškodeného platí aj v prípade, ak by išlo o konanie o dohode o vine a treste, podľa § 232 TP. V zásade platí, že dohodu o vine a treste možno uzavrieť aj bez prítomnosti poškodeného, ktorý sa konania o dohode o vine a treste napriek riadnemu predvolaniu bez ospravedlnenia nedostavil, čo vyplýva z ustanovenia § 232 ods. 3 TP. Následne z toho istého ustanovenia môžeme badať dve protichodné myšlienky zákonodarcu a to v prvej vete, kde sa píše: „V rámci konania o dohode o vine a treste je prokurátor povinný dbať na záujem poškodeného na dohode na náhradu škody“ a poslednej vete: „V takomto prípade môže prokurátor za poškodeného dohodnúť s obvineným rozsah a spôsob náhrady škody až do výšky uplatneného nároku na náhradu škody“. V nadväznosti na to poukazujeme na ods. 4, ktorý zakotvuje situáciu, kedy prokurátor uzavrie dohodu o vine a treste, avšak nie dohodu o náhrade škody, prokurátor na túto skutočnosť, pri podaní návrhu na schválenie dohody o vine a treste upozorní súd a navrhne, aby poškodeného odkázal s nárokom na civilné konanie. Pričom takáto situácia nie je v súlade so záujmom poškodeného, pretože odkázanie poškodeného s nárokom na civilný proces môže v praxi zhoršiť ešte viac jeho samotné postavenie, ktoré by spočívalo v jednak nepriznaní nároku na náhradu škody z dôvodu, že sudca v civilnom konaní nie je viazaní rozhodnutím súdu, ktoré vydal sudca v trestnom konaní a samozrejme z časového hľadiska.

V praxi sa môžeme stretnúť s novými pojmami, ako sú obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť alebo obeť násilného trestného činu. Tieto nové pojmy nie sú definované v trestnom poriadku, ale sú osobitne upravené v zákone č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, pričom hovoríme, že ide o úpravu lex specialis derogat legi generali. Tento zákon sa vykonáva najmä transpozíciou smernice 2012/29/EÚ, ktorá stanovuje minimálne pravidlá v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činovspolu so smernicou 2004/80/ ES o odškodňovaní obetí trestných činov.

Obeťou trestného činu sa podľa § 2  ods. 1 písm. b) predmetného zákona, rozumie:„fyzická osoba, ktorej bolo alebo malo byť trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková škoda, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené, či ohrozené jej zákonom chránené práva alebo slobody“(legálna definícia)

Ak bola osobe trestným činom spôsobená smrť, obeťami sú aj príbuzní (respektíve pozostalí).

Definícia obzvlášť zraniteľnej obete, je upravená § 2 ods. 1 písm. c) predmetného zákona.[4]

Taktiež definícia obete násilného trestného činu, je upravená § 2 ods. 1 písm. d) predmetného zákona.[5]

Z vyššie uvedeného si je možné všimnúť, že jednotlivé znaky obete a poškodeného sa prekrývajú, preto sme sa rozhodli v nasledujúcej tabuľke uviesť rozdiely.

 

Rozdiely medzi poškodeným a obeťou

Poškodený

Obeť

- subjektom môže byť FO, PO, štát

- subjektom môže byť len FO (v prípade smrti pozostalý)

- procesné postavenie ako strana konania

- ide o subjekt osobitnej starostlivosti a ochrany

- zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok

- zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov

- náhrada škody, ktorej vznik je spätý so spáchaním trestného činu

-  poskytnutie pomoci a ochrany pred viktimizáciou; finančné odškodnenie

- právo na náhradu škody je možné previesť (právny nástupca)

- nemožno previesť na inú osobu [6]

Práva obete trestného činu sú zakotvené v druhej časti zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, ide o:

- právo na informácie (§4)

- právo na poskytnutie odbornej pomoci(§5)

- právo na právnu pomoc (§7)

- právo na ochranu pred druhotnou viktimizáciou alebo opakovanou viktimizáciou (§8)

- právo na odškodnenie (§9)

Odškodňovanie obetí násilných trestných činov:

- predstavuje akýsi inštitút jednorazového finančného odškodnenia, ktorý poskytuje štát

- o odškodnenie môže požiadať obeť násilného trestného činu (§ 2  ods. 1 písm. d) zákona č. 274/2017 Z. z.)

- žiadosť podáva obeť násilného trestného činu rozhodovaciemu orgánu, ktorým je ministerstvo spravodlivosti SR (§ 15 a nasl. zákona č. 274/2017 Z. z.)

- vznik nároku je upravený v § 11 zákona č. 274/2017 Z. z. 

- rozsah odškodnenia koriguje § 12 zákona 274/2017 Z. z., ako aj samotná aplikácia osobitných predpisov v ňom uvedených.

  



[1]Majetkovou škodou sa rozumie škoda spôsobená na majetku alebo majetkových právach vyčísliteľnú v peniazoch

Morálna škoda – môže vzniknúť pri niektorých trestných činoch, napr. pri TČ vydierania -§189, sexuálne zneužívanie - §201 TZ ....

Inou škodou –  škoda vyplývajúca z porušenia napr. autorského práva, práva vyplývajúceho zo zmlúv, poškodenie dobrého mena podnikateľa, prípadne dobrej povesti podnikateľa

[2]Šimovček, I. a kol. Trestné právo procesné . 2. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2016. 89 s. ISBN 978-80-7380-617-0

[3] Informácie poskytnuté Mgr. Luciou Patkolóovou, riaditeľka odboru trestného súdnictva, sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

[4] 1.dieťa; dieťaťom sa rozumie osoba mladšia ako osemnásť rokov, a ak nie je vek osoby známy a existuje dôvod domnievať sa, že je dieťaťom, považuje sa za dieťa, až kým sa nepreukáže opak,

2.osoba staršia ako 75 rokov,

3.osoba so zdravotným postihnutím,

4.obeť trestného činu obchodovania s ľuďmi, trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby, trestného činu spáchaného organizovanou skupinou, niektorého z trestných činov proti ľudskej dôstojnosti, niektorého z trestných činov terorizmu alebo trestného činu domáceho násilia,

5.obeť trestného činu spáchaného násilím alebo hrozbou násilia z dôvodu jej pohlavia, sexuálnej orientácie, národnosti, rasovej alebo etnickej príslušnosti, náboženského vyznania alebo viery,

6.obeť iného trestného činu, ktorá je vystavená vyššiemu riziku opakovanej viktimizácie zistenému na základe individuálneho posúdenia obete a jej osobných vlastností, vzťahu k páchateľovi alebo závislosti od páchateľa, druhu alebo povahy a okolností spáchania trestného činu,

[5] 1.úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela (ďalej len „zomretý“), obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť, ak odsek 3 neustanovuje inak,

2.spôsobená morálna škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania,

[6]Ivor J. a Záhora J. Repetitórium trestného práva, 3. vydanie Bratislava: WoltersKluwer SR 2018. 132 s. ISBN- 978-80-8168-796-9

Ohodnoťte článok
Hlasovalo: 77
FacebookVybrali SMETwitterDeliciousLinkedIn

NOVÝ PRÍSPEVOK

Zobraziť všetky Nové v judikatúre

Doručovanie žaloby podľa zákona o e-Governmente, rozsudok pre zmeškanie

Pokiaľ okresný súd podľa § 105 ods. 1 CSP doručoval písomnosti do elektronickej schránky žalovaného podľa osobitného predpisu, t. j. ...

Rozhodovanie o trovách znaleckého dokazovania

Skutočnosť, že nebol zložený preddavok na trovy znaleckého dokazovania, automaticky neznamená, že trovy znaleckého dokazovania znáša ...

Definícia trov konania, účelnosť úkonov právnej služby

Podľa novej právnej úpravy (§ 251 CSP) sa za trovy konania považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t. j. v období od začatia ...

Doručenie podania súdu prostredníctvom portálu eŽaloby

Pokiaľ Civilný sporový poriadok pripúšťa možnosť podať odvolanie elektronickými prostriedkami (§ 125 ods. 1 CSP), teda do elektronickej ...

Zaujímavé odkazy

Hľadanie poisťovateľa podľa EČVhttp://www.skp.sk/#xl_xr_page_vyhladanie%20poistvozidla

S nárokom na poistné plnenie sa obráťte na zobrazeného poisťovateľa

Online zmluvyhttp://www.onlinezmluvy.sk/

Vzory zmlúv a všetko k nim na jednom mieste.

Digitálna parlamentná knižnicahttp://www.nrsr.sk/dl/

Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica je elektronická forma úplných ...

Rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republikyhttps://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/zoznam/rozhodnutie

Zverejňované rozhodnutia slovenských súdov.

Rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republikyhttps://www.ustavnysud.sk/vyhladavanie-rozhodnuti#!DmsSearchView

Vyhľadávanie rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky

Vyhľadanie nehnuteľností konkrétnej osobyhttps://www.katasterportal.sk/kapor/vyhladavanieVlastnikFormInit.do

Vyhľadanie nehnuteľností osoby podľa priezviska a mena osoby.

Registre

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníkuhttps://www.justice.gov.sk/PortalApp/ObchodnyVestnik/Formular/FormulareZverejnene.aspx

Vyhľadávanie v Obchodnom vestníku

Notársky centrálny register záložných právhttp://www.notar.sk/%C3%9Avod/Not%C3%A1rskecentr%C3%A1lneregistre/Z%C3%A1lo%C5%BEn%C3%A9pr%C3%A1va.aspx

Vyhľadajte si záložcu, veriteľa alebo záloh v Notárskom centrálnom registri záložných ...

Štatistický register organizáciíhttp://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/Databases/register_organizacii/!ut/p/b1/jY_BDoIwEEQ_qYMtFo-LkVJDGosWoRfTgzEYAQ_G7xeJV9G9TfLeTJZ5VjPfh2d7CY926MPtnf3yRNbafVFVUNUig-aRgnEOyOQINCOAL0eYfCt1kqYRITHlBvpAO1VuRQQRf_wZ4K_9taJcyAJIChVDU-7KleUcxH_5R-YnZK5hAmZeNPnQndm9c67GVbwAlOWrBg!!/dl4/d5/L2dJQSEvUUt3QS80SmtFL1o2X1ZMUDhCQjFBMDgxVjcwSUZTUTRRVU0xR1E1/

Register obsahuje registračné údaje o ekonomických subjektoch a vedie ho Štatistický úrad SR.

Obchodný registerhttp://www.orsr.sk/

Obchodný register je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú zákonom stanovené údaje ...

Živnostenský registerhttp://www.zrsr.sk/

Živnostenský register tvorí súbor určených údajov o podnikateľoch. Údaje do registra ...

Register stratených a odcudzených dokladovhttp://www.minv.sk/?stratene-a-odcudzene-doklady

Overte si, či sa vám niekto nepreukázal strateným alebo odcudzeným dokladom inej osoby.

Čítali sme

Rezort spravodlivosti dá viac ako pol milióna na boj s diskrimináciouhttps://www.teraz.sk/slovensko/rozda-viac-ako-pol-miliona-na-boj-prot/429612-clanok.html

Objem predpokladaných financií stanovil rezort spravodlivosti na 769.500 eur s tým, že ...

J. Čižnár odvolal krajskú prokurátorku v Bratislave I. Kopčovúhttps://www.teraz.sk/slovensko/j-ciznar-odvolal-krajsku-prokurato/429593-clanok.html

Generálna prokuratúra zároveň v pondelok (11. 11.) vyhlásila výberové konanie na pozíciu ...

Gál nesúhlasí s návrhom SNS o pedofílii, hovorí, že tresty už existujúhttps://www.teraz.sk/slovensko/gal-nesuhlasi-s-navrhom-sns-o-pedof/429508-clanok.html

Význam pojmov pedofílie, nekrofília a zoofília vyplýva podľa Gála zo zákona implicitne a ...

Transparency International Slovensko vyzýva poslancov, aby volili šéfa protikorupčného úradu verejnehttps://www.webnoviny.sk/transparency-international-slovensko-vyzyva-poslancov-aby-volili-sefa-protikorupcneho-uradu-verejne/

Poslanci by mali voliť šéfa Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ...

Exekúcie na Slovensku pribúdajú, prípady však rieši iba jeden súdhttps://www.webnoviny.sk/exekucie-na-slovensku-pribudaju-pripady-vsak-riesi-iba-jeden-sud/

Exekúcie na Slovensku stále pribúdajú. Ich agendou sa zaoberá iba Okresný súd v Banskej ...

Menšinový zákon predstavia na začiatku roka 2020https://www.teraz.sk/slovensko/definitivu-legislativneho-zameru-men/429406-clanok.html

Koncepcia pripravovaného zákona o národnostných menšinách by do januára 2020 mala prejsť ...

Nové časopisy

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Bulletin slovenskej advokácie 10/2019

Recenzovaný časopis pre právnu vedu a prax vydávaný Slovenskou advokátskou komorou.

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

STUDIA IURIDICA Cassoviensia 2/2019

Elektronický vedecký časopis vydávaný Právnickou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v ...

Justičná revue 8-9/2019

Justičná revue 8-9/2019

Časopis pre právnu prax.

Súkromné právo 4/2019

Súkromné právo 4/2019

Recenzovaný časopis zameraný na otázky aplikačnej praxe.

Právny obzor 5/2019

Právny obzor 5/2019

Právny obzor je teoretický časopis pre otázky štátu a práva.

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Bulletin Najvyššieho súdu SR 1/2019

Odborný recenzovaný právnický časopis, ktorý prináša aktuálne novinky z oblasti práva ...

PoUtStŠtPiSoNe
: