Pred rozhodnutím súdu o neodkladnom opatrení nie je z dôvodu krátkosti času priestor pre vykonanie dokazovania v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, pričom zároveň nesmú existovať vážnejšie pochybnosti o potrebe tejto úpravy, a preto rozsah dokazovania je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia a nevykonáva sa dokazovanie v rozsahu ako v základnom konaní.
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5 Cdo 25/2019, zdroj: nsud.sk; tvorba právnej vety: najprávo.sk; rozhodnutie nebolo oficiálne publikované)
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) uznesením z 3. augusta 2017 č.k. XX zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žalobcovia 1/ a 2/ žiadali žalovanému uložiť povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti XX dobrovoľnou dražbou bytu X a podielu X na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu na LV XX a podielu X na pozemku X na LV X začatého oznámením X z 13. júna 2017 spoločnosti X, IČO: X. Súčasne žiadali uložiť žalovanému povinnosť nevykonávať právne kroky mimosúdneho vymáhania pohľadávky zabezpečenej záložným právom k predmetným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP, a dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné nariadiť neodkladné opatrenie tak, ako to požadovali žalobcovia, pretože by to odporovalo samotnému charakteru a účelu neodkladného opatrenia. Žalobcovia nepreukázali dôkazy a neosvedčili existenciu právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktoré by vyžadovali naliehavú a dočasnú úpravu právnych vzťahov v takom rozsahu, ako to požadovali v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Žalobcovia sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhali proti žalovanému označenému v návrhu ako: ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov bytového domu súpisné číslo X na parc.č. X k.ú. X na LV X a LV X, zastúpený správcom: X, IČO: X, pričom označenie žalovaného ako ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov nezodpovedá označeniu podľa uzatvorenej zmluvy o výkone správy zo dňa 4. decembra 2000 a zo dňa 22. decembra 2007 a nezodpovedá ani ustanoveniu § 133 CSP. Súd dospel k záveru, že takto označený žalovaný nie je pasívne legitimovaný. Uviedol tiež, že žalobcovia poukázali v návrhu na iné súdne konania vedené na Okresnom súde Bratislava I, ale nepredložili súdu na preukázanie svojich tvrdení dôkazy a neosvedčili návrh skutočnosťami, ktoré by preukazovali, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia by bol dôvodný.
2. Na odvolanie žalobcov Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 29. marca 2018 sp. zn. X napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), a to aj v časti o náhrade trov konania, v ktorej súd rozhodol v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP len o nároku na ich náhradu, a to na základe úspechu žalovaného v konaní. Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací súd na základe tvrdení žalobcov a na základe skutočností vyplývajúcich z listín, ktoré sú obsahom spisu, sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neosvedčili existenciu takých právnych vzťahov medzi stranami, ktoré by vyžadovali naliehavú úpravu pomerov nariadením navrhnutého neodkladného opatrenia, keď žalovaný označený v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je pasívne legitimovaný v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na znenie § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého správca je povinný vykonávať správu domu samostatne, v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Správca zastupuje v konaní na súde vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania a určenie platnosti zmluvy o výkone správy podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome alebo návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu a nebytového priestoru v dome; toto zastupovanie trvá, kým sa v konaní nepreukáže rozpor záujmov správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. v spojení s § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že navrhovateľom dobrovoľnej dražby bytu na uspokojenie pohľadávok zabezpečených zákonným záložným právom v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z.z., je správca, ktorý je zo zákona osobou povinnou podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca ako navrhovateľ dražby tiež uzatvára s dražobníkom zmluvu o vykonaní dražby, na základe ktorej je v zmysle § 16 zákona č. 527/2002 Z.z. možné dražbu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že pasívne legitimovaným v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, je správca, ako navrhovateľ dražby uzatvárajúci s dražobníkom zmluvu o jej vykonaní, a nie ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Okrem toho v prejednávanej veci žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali uložiť nielen povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ale aj povinnosť nevykonávať právne kroky mimosúdneho vymáhania pohľadávky zabezpečenej záložným právom, a to výlučne z dôvodu konania správcu, ktorý bez schválenia návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a teda bez toho, aby mu vznikla povinnosť v zmysle § 8b ods. 2 písm. i/ zákona č. 182/1993 Z.z. udelil v mene ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa 5. júna 2017 plnomocenstvo spoločnosti X, Bratislava, najmä na vykonávanie všetkých právnych úkonov za účelom mimosúdneho vymoženia dlhu viaznucom na nehnuteľnosti žalobcov a na vykonávanie všetkých právnych úkonov súvisiacich s dražbou týchto nehnuteľností podľa zákona č. 527/2002 Z.z. Podľa odvolacieho súdu s poukazom na vyššie uvedené, žalobcovia neosvedčili, a ani neuviedli v návrhu také skutočnosti týkajúce sa právnych vzťahov medzi nimi a ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, ktoré by vyžadovali neodkladnú úpravu pomerov uložením povinnosti ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov zdržať sa výkonu záložného práva alebo povinnosti nevykonávať právne kroky mimosúdneho vymáhania pohľadávky zabezpečenej záložným právom. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia totiž odôvodnili výlučne konaním správcu, proti ktorému však návrh nepodali, hoci práve správca je (ako navrhovateľ dobrovoľnej dražby) na rozdiel od vlastníkov v konaní týkajúcom sa dobrovoľnej dražby, teda i v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa má zamedziť vykonaniu dražby, pasívne legitimovaný. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili existenciu ich nároku proti žalovanému uvedenému v návrhu, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a ani potrebu úpravy pomerov medzi nimi a ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, teda neosvedčili splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci.
Obsah ZDARMA pre prihlásených používateľov
Tento text je dostupný pre všetkých prihlásených užívateľov portálu Najprávo.sk.
Získajte ešte viac benefitov a prístup k prémiovému obsahu objednaním predplatného.
Zaregistrovať saUž som prihlásený, zobraziť článok v sekcii premium